Keď ma kopne múza

BÁBIKA
Hádžete si ma ako bumerang v očakávaní,že sa vždy vrátim späť.Na perách vám pri tom hrá úsmev víťazov.
"Moja je."
"Nie,moja."
"Naša."
Pre jedného lacná hračka na tisíc spôsobov,niečo ako špinavá prostitútka,ale vraj milovaná,lúbená.Môže tak hračka opantať srdce?
Nie!
Vyši level. Skôr originálna sexuálna pomôcka,vraj stále v záruke.Keď niečo dokáže ju opraviť sám.Znova a znova.Dajme jej meno "sexuálne hravá bábika".Majú takéto bábiky dušu?Podľa mňa ,táto áno.Častokrát po hre s majiteľom sa jej po lícach kotúľali modré perly.V tme a tichu dopadli na jej vankúš s vedomím,že so začínajúcim ránom už ich nebude nik vidieť.Len sklenené,chladné oči bábiky.Ako sa taká bábika môže vytrhnúť zo silných rúk?Dlho sa pýtala....až jedného dňa vytrhla.S noblesou,rázne,s láskou.I keď jej majiteľ z nej počas rokov poskladal stroj bez života.Do srdca nabíjacie baterky.
V ten večer si ich sama trasúcimi rukami vytrhla z tela.Úľava....operácia prebehla úspešne,zostali len jazvy.Keď že jej srdce bolo napadnuté hnisom,založila si miesto neho ľadový balvan.
"Stále lepšie,ako úplné nič",povedala si.
Časom doba pokročí a dodajú na trh potrebné lieky a na špinavom smetisku ju nájde nejaká ľudská bytosť.
Našli ju,objavili.....špinavú,plačúcu,v dotrhaných šatočkách,s ťaživým balvanom vo vnútri tela.
Ten prvý ju nazval "malou dámou".Poprvý krát ju v nemej tme hladil po vláskoch,túlil s láskou k svojmu telu a každým dychom ju objímal.
Triasla sa,veľmi silne a intenzívne.Ako osika ohíbaná v silnom vetre,ako smutná vŕba,ktorá sa svojimi listami dotýkala jeho pliec.
Láska???Nevedela odpoveď,ešte stále netušila či tá ľudská usmievavá bytosť v jej tesnej blízkosti je niekto,kto roztopí ľad.
Neverila,už len samej sebe.Stále tu bol ten strach....strach,že opäť skončí na na nejakom smrdiacom smetisku,možno tentokrát i s odtrhnutými rúčkami,vypychnutými očkami,úplne nahá.
V duši však mala tajne napísanú rozprávku.Autor chcel zostať v utajení.A tak keď ju každý večer odkladali do kúta,medzi ostatné nepotrebné hračky,načrela do svojej duše a čítala.Milovala tú časť,kde autor opisuje,ako jej do vláskov vpletá farebné bavlnky,a ona tak znova cítila jeho smiech,ktorý sa jej vrýval do srdca,videla prázdne obaly od horálok,indiánok a varovej čokolády.Cítila vôňu medu na svojich dotrhaných šatočkách,a dotyky poletujúcich pierok.Tá najkrajšia rozprávka zo všetkých rozprávok.Rozprávka nad všetky rozprávky.
V rúčke zošítok s červenoružovými srdiečkami,pomedzi ktoré plávali žlté kačičky.....slza.....potom ďalšia a ďalšia pri pohľade na nebo plné hviezd.V telíčku sa spustila platňa:
"Keby bolo niečo,čo sa ti dá zniesť,okrem neba nado mnou a miliónov hviezd,
tak by som to zniesol,vždy znova a rád,k tvojím nohám dobré veci ako vodopád.
Keby som mal kráčať,sám a zranený šiel by som až tam kde tvoja duša pramení,keby som ten prameň našiel náhodou.bola by to voda čo ma drží nad vodou.
Môžeš zabudnúť,stačí kým tu si,iba ďalej buď,nič viac nemusíš.
Chcem sa z teba napiť,šaty odhoď preč,čo má byť sa stane tak cez moje dlane,ako čistý prameň teč.".......a tak bábika odhodila šatočky a jej duša začala túžiť tiecť,ako ten čistý prameň.
O malú chvíľu sa platňa rozohrala opäť,pomaly a tichúčko:
"Mladá,skladá z úlomkov svet,hľadá...hľadá tvár akej niet.To trápenie snov,vieš,že mal si byť dávno s ňou.
Taká,akú dávno si chcel,čaká tvoje áno či nie,trápenie slov vieš,že mal si byť dávno s ňou......kráľovná bielych tenisiek.......
Tie biele tenisky jej zašpinili a nakoniec ukradli.Má len tie dotrhané šatočky....ďalšia slza.
Neznámy autor jej zanechal tajnú skrinku bez dna,plnú hviezd.V čiernom kúte jej do dlaní vkĺzol pavúk.
Vstala a na malú chvíľu na jej tváričke zasvietil úsmev.
Už cítila,čo má urobiť....mala predsa milióny hviezd....rozprávku vpísanú do duše a staré platne.
Tej noci jej narástli krídla a začala s výstavbou súkromného neba pre neznámeho autora.