• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Kedy najneskôr mať dieťa. Kedy je naň už človek starý?

14. októbra 2014 
no ja mam tiez hranicu v 35 max 37 moji rodicia mali nas dve a potom s odstupom 10 rokov mali dalsiu sestru... otec uz mal cez 40 a kym bola mala to bolo ok.., ale ked bola v puberte.. tak to bol des.. on uz chcel svoj klud... /mal svoj vek / a proste nebolo to dobre...

takze poucena z rodiny nechcem uz v takom veku dietatko.. ci uz ja alebo muz.. ale pravda zavisi aj od muza.. aky je typ a tak...
9. okt 2009 o 08:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tiez nevim ci ma chapete.. ale v tom case ked dospievala 16-18 uz to bol pre nu dedko a mama babka.. / co aj boli/

moja svokra tiez tak bola neskore dieta mala brata cca o 15 rokov starsieho... a doteraz sa s tym nevyrovnala.. a stale to omielala.. ze mama jej zomrela ked ju najviac potrebovala... ze si neuzila vnucata a tak...
9. okt 2009 o 08:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja tiež chcem stihnút druhé do 35 - mám ešte 5 rokov čas. :slight_smile:
9. okt 2009 o 08:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
teraz nie je az tak neobvykle mat aj okolo 40 prve dieta. lenze keby sme dopredu vedeli, ako to dopadne. na prvy pohlad moze par vyzerat ok, ale moze byt problem s neplodnostou, ktoru este aj zvysujuci sa vek moze posilnovat... kedze som mala okolo seba priklady napr. dlhodobo museli riesit problemy s otehotnenim a postupne zvysujuci sa vek hral v neprospech. alebo zena zdrava a jedneho dna pride vysledok, ze maternica musi ist von. isty cas, ked moja mama riesila tieto problemy mala som pocit, ze je mnoho zien, ktore sa s tymto musia popasovat aj uz pred 40.
takze prve dieta som chcela stihnut v takom pre mna rozumnom case aj z pohladu vystudovania, uzitia si manzelstva bez deti aj z pohladu toho, ze som chcela mat istotu, ze na MD nepojdem ako nezamestnana a budem sa mat kam vratit a hlavne by to bolo niekolko rokov pred 30tkou.
a dalsie deti uz nevidim az tak problem... mozno aj my budeme este jedno mat nejak okolo 35 (najneskor tesne pred 40) ak sa podari a budeme sa na to citit...
9. okt 2009 o 09:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja sa vždy uškŕňam, keď čítam, aké sú problémy s otehotnením po tridsiatke a neskôr. Nuž ja osobne som mala problém otehotnieť do 35 (nie psychický, úplne normálne lekársky potvrdený fyzický problém) Keď som dieťa odfakjkla ako nemožné, tak som otehotnela (vďaka, matka príroda, veľmi vtipné :angry: ) Takých prípadov poznám viac, tak neviem. Možno je to tak, že ženy, ktoré majú problém otehotnieť okolo tridsiatky by ho mali aj o desať rokov skôr.... To je len moja lekársky nepodložená úvaha.... Takže dokedy dieťa? Kým sa žena na to dieťa cíti a je schopná prirodzene otehotnieť (čím chcem povedať, že po päťdesiatke mi to už v pohode nepripadá)
9. okt 2009 o 10:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
vroni, vsak to som vlastne myslela, ked je problem s otehotnenim, radsej prist na neho skor ako neskor. pretoze absolvovat vsetky vysetrenia a liecenia je dlhodoby proces... rovnako ako adopcia dietata... takze keby som v 35 zistila, ze nemozem otehotniet, tak rok sa pokusam prirodzenou cestou, potom nasleduju liecenia a ostatne zalezitosti a v 40 zistim, ze to teda nepojde, podam ziadost o adopciu, kym sa vybavia vsetky byrokraticke zalezitosti znova ubehne nejaky rok a potom pri troche stastia dostanem dieta, ale uz mam 45 rokov...

ale neda sa vsetky veci v zivote naplanovat... castokrat tie intuitivne riesenia, alebo nahle rozhodnutia po rokoch hondotime viac pozitivne ako tie dlhodobo racionalne planovane....
9. okt 2009 o 15:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
u mna zavisi od zdravotneho stavu, dlho sme nemohli otehotniet kvoli mojim zdrav. problemom a ako 29rocna som mala neuspesne tehotenstvo a v 31. rokoch sa mi narodil syncek, planujeme aj dalsie dietatko, uvidime, kedy sa podari, pozdavalo by sa mi keby to bolo do 35. roku, teraz mam 33 rokov , ale ak nie, tak do 40. rokov to budeme este skusat
9. okt 2009 o 15:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
my mame prve babo - ja 39 a manzel 44 a v maji planujeme dalsie.... to budeme o rok starsi.... :wink: citim sa velmi dobre, nemyslim, ze hanka bude handicapovana, ze ma starsich rodicov...
9. okt 2009 o 16:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
bets, veď áno, ak je ten problém riešiteľný, je lepšie vedieť o ňom skôr. Ja som mala na mysli prípady, keď sa lekárska veda vyhlási po rokoch testovania, opravovania, liečenia, umelých oplodnení a spol konečne za bezmocnú a ženská zrazu po 35. otehotnie sama od seba (teda, chlap tam má tiež nejakú nepatrnú spoluúčasť :wink: ) Poznám zopár žien, ktoré sa roky snažili o dieťa a zrazu sa im zadarilo vo vyššom veku. Neviem o žiadnej štatistike, ktorá by niečo podobné rátala, to len tak pozorujem na vlastnom okolí. Ale zase by som nikomu nenúkala ako ideálny návod čakať s dieťaťom až po 35. To rozhodne nie.
10. okt 2009 o 13:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
tak vidím, že debata sa trochu rozbehla a najdu sa medzi nami aj starší rodičia. my asi zostaneme pri jednom, vôbec sa teraz necítim na druhe dieta a nechcem ani, aby sa MM potom cítil ako starý rodič...
10. okt 2009 o 15:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
kazdeho osobna vec
10. okt 2009 o 15:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
..možno trošku na zamyslenie k téme:

Starší rodičia sú už materiálne zabezpečení, majú dom, auto (dve..), prípadne chalupu, zaistenú prácu, proste materiálne pohodlie a sú pripravení svojim potomkom dať všetko čo potrebujú... ALE... podľa môjho názoru, keď dieťa nevidí, ako sa postupne nadobúda "majetok",čo to stojí sily, energie, nadčasov, odrieknutí dovoleniek a podobne, nebude si vedieť vážiť to čo má... pretože to "dostane" a nebude pri procese nadobúddania.

Ja som dieťa mladých rodičov, mamina promovala keď otehotnela, ocino bol v treťom ročníku na medicíne. Začínali v 1.izbovom byte,potom našli 3.izbák,keď som mala 4 roky, začali stavať dom. Pamätám si tie víkendy,kedy som so susedami piekla koláče z hoblín pre bábiky, keď som prvýkrát zametala svoju "izbu" v ktorej boli len priečky z tehál, ako sme šli na dovolenku v dacii a spávali sme štyria v aute,lebo sme kvôli stavbe domu nevyhadzovali peniaze na ubytovanie... naučila som sa vážiť si energiu,ktorú moji rodičia vynaložili na to,aby sme pekne bývali,aby sme neskôr na tie dovolenky mohli chodiť.

Som veľmi šťastná,že môj syn žije podobne. Že sme začínali v jednej izbe u mojich rodičov, teraz sme už sami vo vlastnom byte a časom bude aj iné. Tešíme sa z každej novej vidličky, z každého kúska nábytku, na ktorý si sami zarobíme. Krpec je pri tom a myslím, že si to bude uvedomovať rovnako ako si to uvedomujem ja.

Nechcela by som priviesť dieťa na svet do hotovej bavlnky,aby nevidelo,čo znamená vybudovať si vlastný život vlastnými rukami... a o toto deti starších rodičov prichádzajú...
10. okt 2009 o 15:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
sue, mala si to skoro rovnaké ako my, keď sa brácho narodil, tak mama akurát spromovala a oco bol štvrták na medine, tiež bývali najprv u babky, potom v trojizbáku, keď začali stavať, tak som mala štyri...

naši chalani to tiež majú podobne, teraz staviame a tiež sami vravia, že musíme šetriť, ale akosi to berú celkom pozitívne...
a fakt dieťa skôr potrebuje takú tvorivú harmóniu v rodine, ako dostatok všetkého.

Ale zas aj mať dieťatko neskôr má svoje pozitíva, ja by som chcela niekedy medzi 30 a 40 ešte jedno... :slight_smile:
10. okt 2009 o 16:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Mracik, veď toto...pre mňa to bolo celé v podstate veľké dobrodružstvo, naučila som sa kopu vecí,ktoré by som inak nemala odkiaľ vedieť (napríklad čo je slovo pong :sweat_smile: )

...a bábo v 35.-40. je aj môj veľký sen,ale ostane len snom, neviem si predstaviť ako by som ja,cholerická osoba v 55.-60.zvládala puboša... novorodeniatko v 40.ke môže byť na omladenie fajn...ale pre 15.r. puboša mať mamu 55.-60. podľa mňa nie je najlepšie...
10. okt 2009 o 16:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ono niekedy sa ani neda naplanovat...kamoska sa snazila o dieta celych cca 20 rokov a otehotnela az okolo 40, ked uz to vzdala, ze aj tak nie je sanca, ked za 20 rokov nic a ono jej to v 40 vyslo.... :sweat_smile:
10. okt 2009 o 16:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Moja sestra mala prvé dieťa v 25, druhé dieťa nie a nie. Vzdali sa všetkých nádejí. Keď mala 41 a jej manžel 44 otehotnela. Pre nich a aj pre celú rodinu to bol zázrak. Narodila sa im krásna, zdravá dcérka. Celé tehotenstvo mala ukážkové, výsledky ako 20 ročná. Ona aj jej manžel omladli psychicky aj fyzicky o 10 rokov. Zmenili celý prístup k životu, k výžive, k mysleniu.. Viac sa starajú o svoje zdravie, viac športujú.. im dieťa v neskorškom veku skutočne len a len prospelo.
10. okt 2009 o 18:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
sue, pises,ze starsi rodicia uz maju vsetkeho dostatok a su zabezpeceni, ale ved to aj my sa tesime z kazdeho noveho kuska, len teraz sme dozariadovali nas byt, hoci uz mame ja 33 rokov a manzel 34 rokov, tesili sme sa z kazdeho noveho kuska a aj syna tak vychovavame,ze nemoze vsetko mat, kazdu hracku, kazdu vec, hoci je este maly, ked povieme nie, tak nie, nevynucuje si este nejako, ze co chce. Hoci uz gynekolog ma povazoval za starsiu prvorodicku :grinning: , ja som sa tak necitila. A niekedy uz aj 25 rocny rodic moze byt tak zabezpeceny, ze ma vlastny dom, auto, proste vsetko a aj dieta ma vsetko a nevidi,ako sa to postupne nadobuda.
10. okt 2009 o 18:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
alebo len kazdy povazujeme za starsieho rodica nieco ine- pre mna je starsi rodic nad 40, do tej 35 to povazujem za uplne bezne a normalne, ze by som sa ani nepozastavovala nad tym
10. okt 2009 o 18:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
myslím,že na rodičovstvo nie je nikdy neskoro,zaleží ako sa človek cíti,aké je jeho zdravie fyzické aj duševné.Sú ľudia vekom mladí a cítia sa staro,je to o človeku ako takom,aky má postoj k životu,ak chceš mať dieťa v 45 a si zdravá,ja problém nevidím.Samozrejme vekom sa zvyšujú určité rizika,ale to neznamená že sa všetkym narodia postih.deti. :wink:
10. okt 2009 o 18:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
myslim si ze vekova hranica sa posuva - dufam ze raz aspon jedno dieta bude aj ked tomu neverim
skor sa vyrovnam s tym ze nie
ja mam 31 a moj partner o 10 viac a o detoch este neuvazujeme pravdupovediac ani sa do toho nejak nerhnieme ked si tak vsetko zratam financie to ani nedovolia hypoteka jako prase
takze u mna su peniaze velka brzda
16. okt 2009 o 12:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
macka01 pekne si to a pravdivo napisala :dizzy_face:
19. okt 2009 o 11:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte ja zatial deti nemam ale tak okolo 30 by som chcela najneskor do 35, idealne by bolo aj teraz ale ako baby pisali finacie su velka brzda, takze tak o pat rokov uvidime, ale neskor nez 35 si neviem predstavit, ale ktovie mozno ked budem mat tolko bude sa mi to zdat super vek :grinning:
19. okt 2009 o 12:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte, ako citam tak vacsina z vas sa pozera na mamicku po 40-tke ako na nieco nenormalne :fearful: .Musim vas vsak napisat, ze vela z vas sa velmi, velmi myli. Ja som sa dobrovolne rozhodla mat prve dieta v 40-tke. Az teraz som sa zacala citit, ze budem dobrou mamou, az teraz som bola pripravena mat dieta. Svoje rozhodnutie nelutujem. Nemusim riesit zakladne otazky kde byvat, kde vziat peniaze, ako zabezpecit dieta, rodinu. Mam cas, prostriedky na to aby som si matersku, starostlivost o dieta uzivala. Nemam pocit ze som ustrachana a ze s kazdou malickostou bezim k lekarovi. A co sa tyka zdravia, kondicky, sil, mnohym 20-30 rocnym by som dala "na frak" a mnohe mlade su ovela starsie, nez maju vek zapisany v rodnom liste. A kedy otehotniet? Je to kazdeho osobna vec. Ked sa niekto citi mat dieta v 45 tak nech ho ma. My este planujeme do 45 stihnut este jedno :stuck_out_tongue_closed_eyes:.
A ze budem stara, ked maly bude mat 18? Moji rodicia maju dnes cez 70, cestuju po svete, uzivaju si zivota a starymi sa vobec necitia. Moj otec vybehne na Rysy ako mladik (kolki mladi mu nestihaju), lyzuje. Jednoducho ziju aktivne. Ano, pribudli im sediny, mamina si farbi vlasy, teraz ide na operaciu kolena, pretoze ju neposlucha a nechce behat o palici.
Takze mile mlade mamicky, nehadzte 40-nicky do stareho zeleza. Vek ludi sa predlzuje a hlavne meni sa sposob zivota. Kedysi umierali v 40tke ludia, dnes je dane statisticky, ze ked nase deti dospeju, tak mnohe z nich sa doziju 100vky. :slight_smile:
19. okt 2009 o 14:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
trixi nikto neodsudzuje rodicovstvo po 40ke.
ja sama som sa rozhodla, ze budem mat deti az ked budem zabezpecena. a teraz proste prisiel moj cas, som spokojna, vyrovnana a stastna. nic mi neuslo, a vsetko mam este len pred sebou.
niekedy som ale taka unavena, ze si poviem: preco som deti nemala v 20ke a uz som ich mohla mat velke a samostatne. :grinning: :grinning:
zabudla som dodat, ze sme sa s partnerom dohodli ze budeme mat po 30ke. a teraz dufam ze do 35ky stihneme druhe.
ja sa najviac obavam mojich zdravotnych problemov v tehotenstve. lebo si myslim ze cim ma zena viac rokov, tym je vacsie riziko. ale inak nemam strach z nicoho. :grinning: :grinning: :grinning:
19. okt 2009 o 14:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
pancake, ja som este ten pocit, ze som unavena nemala. Vidis, vek je relativny. A moje tehotenstvo? Super, v 42 tyzdni som este behala po horach. Keby nebolo jednej sprostej doktorky, ktora ma v 10 tt vystrasila, tak som bola uplne v pohode. Ale zasa vdaka nej som mala super lekarov, ktorym som doverovala a ktori mali moderne nazory co sa tyka tehotenstva vo vyssom veku. Ja som ani nevedela, ze som tehotna. A to som pribrala cez 20 kg, nic ma nebolelo, nebolo mi zle, porod cisarom pre velke dieta, skoro 5 kg, a potom pohoda, kojila som maleho 21 mesiacov. Ziadne problemy. Az na problemy s vahou, pretoze som rozozrata a neviem sa krotit :confounded: . Prave som si pozerala fotky s malym ako som sa potapala, tak som si zasa vstupila do svedomia, ze musim par kil zhodit. :slight_smile: . To je negativum na vyssom veku, tazko sa zhadzuju lahko nabrate kila. :cry:
19. okt 2009 o 15:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ako som už vyššie písala aj 40 môže byť v pohode,človek už čo to vie o živote,ružové okuliare zložil,vie čo sa dá čakať od života,je ako tak zabezpečený,...ja problém nevidím :grinning:
19. okt 2009 o 15:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ani ja problem nevidim. ale isto zvlada materstvo zena lepsie ktora chce dieta, ako ta co k nemu prisla nahotou. to su pre mna rozdiely.

trixi a ja som byvavala unavena preto,lebo v UK je materska 9 mesiacov. a potom som musela ist na plny pracovny uvazok spat do prace. takze preto som bola unavena.az od dnes som zase nezamestnana, lebo som chcela byt s malym a chceme dalsie dieta. takze myslim ze som na to mala plne pravo.
a neverim ze ty si este ani jeden den nebola unavena.kto povie toto tak podla mna klame sam seba.
ja som napriklad bola stastna ked som si vecer sadla, a povedala som si ze som unavena. pretoze som 8 hodin robila, potom som sa do vecera hrala s malym a ked o osmej zaspal, tak som stihla uvarit polievku, druhe, obcas kolac a povysavala som a umyla podlahy v celom dome. bol to pre mna den na 100% vyuzity. :wink:
19. okt 2009 o 15:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
unavena som bola, ked sme zdolali Chleb a pri ceste domov nas skoro zramoval na dialnici jeden pako. Nastastie sme sa mu vyhli a nabral v 130 km rychlosti auto pred nami. To som bola unavena psychicky. A unavena som po cviceni, po sporte. Ale nie starostlivostou o maleho. :wink: . Ja tiez pracujem, nastastie tak, ze to vyhovuje mne aj malemu. A mam sedavu pracu, takze tam sa nenadrem :slight_smile: .
Ja som rada, ze som v 20-tke dieta nemala. To som bola take nedozrete individum :slight_smile: . To som nevedela co so sebou. Asi som mentalne dozrievala dlhsie :grinning: . No co, este ze v 40-tke sa to zlepsilo :grinning: . To si myslim ja, neviem co by hovorilo moje okolie :grinning: .
macka, suhlas :slight_smile:
19. okt 2009 o 15:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Takze baby, registrovala som sa specialne kvoli odpovedi na tuto otazku :sweat_smile:

Ak nie je dieta náhodné /vtedy samozrejme má právo na život, bude aj tak milovane a oblubene/ neodporúčala by som mat potomka neskoro z vlastnej skusenosti. Moj manzel ma 25 rokov, jeho mama 71 a otec 76. Pre manzelika to bolo hrozne, doteraz trpi posmeskami z detsvtva, zo skoly, zapasil vzdy s tym, ze si kazdy myslel, ze jeho rodicia su jeho stari rodicia,hanbil sa za nich, ked bol puberitak na stavebnom mal traumu z kazdeho rodicovskeho zdruzenia a podobne....Sikanovali ho preto, lebo jeho mama bola strasne uzkostliva a starostliva, chodila ho cakavat pred skolu a podobne... Uz len ked sme sa spoznali sme museli okamzite riesit situaciu, ako sa postarat o otca po infarkte, co bude s dedenim a podobne.... Nikdy svokrovci nedokazali pochopit ani zakladne veci dnesnej doby, ze chceme hypoteku, ze nemam v 20tke este ziadne dieta a podobne. Nemozme ratat so ziadnou pomocou, musime pomahat im, neskutocne zabudaju a svokra zacina trpiet parkinsonovou chorobou. Naviac, vsetci surodenci MM su uz pomaly na dochodku, ich deti su starsie odo mna, nemame v rodine nikoho v nasom veku. Manzel svojich rodicov lubi, to je nepochybne, lenze absolutne si s nimi nerozumie a nevie pochopit terajsie bezne zakonitosti zivota /napr, jeho rodicia boli odkedy si pamata na dochodku, v celej chalupe klud, navarene a upratane, cez vikend sa nic nerobilo - teraz to vyzaduje odo mna, a nedokaze si usporiadat v hlave, ze je robim 12 hodin denne/. Myslim, ze vekovy rozdiel poznamenal jeho detstvo velmi - bol uz od mala "dospely", zakriknuty, uplne mimo v kolektive a od vsetkeho detskeho diania....

Tym nechcem povedat, ze by bolo lepsie, keby sa nenarodil. To nie...Len planovana situacia rodit v 40-45, ked je predtym zena zdrava a mohla mat deti, je podla mna trosinku nezodpovedna. Nik nevie, co bude zajtra, aj ja mozem ochoriet a moje dieta ostane bez mamy, lenze je ovela vyssia pravdepodobnost, ze sa mi nieco stane v 60ke ako v 30ke....
19. okt 2009 o 15:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
A este, cely cas sa manzelovi okolie posmievalo /v krcme, pri solavach.../ ze je taka nahoda a nehoda, pripadne "kupelny produkt". Neznasam tie slova :pensive: :pensive: :pensive: :angry: :angry:

Vzdy som ho preto lutovala a mam rada stale viac a viac :slight_smile:
19. okt 2009 o 16:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok