Mám 20 rokov, sklerózu multiplex a chcem ísť sama na dovolenku. Rodičia sú proti
Ako už názov hovorí chcem ísť na dovolenku presnejšie do Južnej Kórei. Moc sa mi páči tá krajina a už dlho je to môj sen. Avšak moji rodičia s tým nesúhlasia. Bohužiaľ mám sklerózu multiplex. Je to také ranné štádium na ktorú sa už vyše 2och rokov liečim. Rozumiem že kvôli tomuto ochoreniu mám isté obmedzenia ale nič čo by mi nedovolilo vycestovať myslím len na dovolenku pár dní. Avšak akonáhle spomeniem pred nimi že chcem ísť a že tam pôjdem tak doslova z toho šalejú. Začnú po mne ziapať atď... A keď im poviem že som dospelá mám 20 rokov peniaze mám svoje takže by som si od nich nepýtala nič. Chcela som tam ísť budúci rok niekedy medzi januárom až májom (proste pred sezónou pretože počas nej je to všetko drahšie) Ale oni o tom nechcú ani počuť vždy keď spomeniem Južnú Kóreu tak idú vybuchnúť od jedu a keď im poviem že je to môj sen tak ziapu ešte viacej. Keď som sa opýtala či je niečo zlé na tom že je to môj sen, tak mi odpovedali že nie nech snívam avšak podľa nich sny niesu pre obyčajných ľudí. Snívať o niečom takom môžu len tí ktorí majú veľa peňazí. Ktorí si môžu kúpiť čo chcú, dovoliť si čo chcú. A aj tak na koniec dodali "prestaň snívať pozri sa na seba (narážka na SM) ty si chorá máš sklerózu, ty si nemôžeš dovoliť niečo takéto tak s tým daj pokoj" A ocino keď sa potom naštval ešte viacej povedal si po pod nos "prestaň s tým ty si už nemôžeš robiť čo len chceš. Si chorá si obmedzená." Ocino mi stále pripomína to že som chorá a podľa neho ma všetko zabije. ( Nemôžeš tamto nemôžeš hento lebo teba to zabije) Oni si myslia že ma tam hneď zabijú. Že mi ešte niekto na letisku vrazí nôž do chrbta. Ich nezaujíma z kadiaľ sú ľudia ak je raz aziat tak buď patrí k teroristom alebo k severokórejcom. Proste človek im to nevysvetlí (tak trochu sú v tomto ohľade rasisti +/-) Podla nich sama ísť nemôžem ale nemám nikoho kto by so mnou išiel, Kórea nikoho z môjho okolia nezaujíma. Prosím čo mám robiť je nejaká šanca ako ich presvedčiť ? Naozaj chcem tú krajinu navštíviť. Ako ich presvedčiť aby ma pustili ? Síce som dospelá ale oni by sa aj do dverí postavili. Proste nepustili by ma ani z bytu. ☹ Viem že sa o mňa veľmi boja ale aj tak. Na jednej strane keď nič nerobím je zlé keď niečo robím tak tiež. ... Vadí a štve ich všetko čo ja chcem, lebo to čo ja chcem ich nezaujíma)
Prosím poradte mi 🙂
@maciatkolulu jedno je dodržiavať pravidla domu - udržiavať poriadok, pomôcť s domácimi prácami, nepriviest si na noc domov niekoho bez opýtania.... druhé je rozkazovať 20 ročnému dospelému človeku, kde môže a nemôže ísť a čo ma robiť, pre mna pod úroveň...
@maciatkolulu áno skončila som tu školu ktorá ma nebavila, ale študujem ďalej 🙂 No neprispievam pretože moji rodičia pracujú normálne. A nepotrebujú aby som platila ja. Ale ak niekde idem tak si peniaze nepýtam a keby chceli náhodou nemám problém im požičať alebo prispievať na domácnosť. Ale raz som sa na to pýtala a povedali mi na čo preboha. Máme peniaze len si ich nechaj. + Nemám ružové okuliare. A epi záchvat ma môže chytiť aj keby som bola ja neviem v Prahe alebo kdekoľvek v Európe a teraz len kvôli epi sa obmedzovať na celý život že keď nebude chcieť ísť so mnou niekto niekam tak tam ani nepôjdem tak dík... A áno ak ide o vodíčák je to tak že epileptik nemôže šoférovať ale môže neviem aká je tam predpísaná doba ale ak niekto nemá záchvaty neviem koľko rokov keď berie liečbu a potom keď ju vysadia a nemá záchvaty neviem koľko rokov tak ak to doktorka schváli tak vodičák môže mať. Poznám jedného a ten je teraz už dospelý 40 r. chlap a chodí na služobky autom a už 20 r šoféruje a tiež mal epi. (a keby nemám epi tak aj tak nemám vodičák lebo nemáme auto) 😀 + MHD chodím celý život tak si viem predstaviť . 🙂
@sisaka no keby sa zoberiem a idem a večer sa vrátim. Tak som si istá tým že by mi boli schopný aj vylepiť. Raz som bola s kamarátmi vonku a bavili sme sa. Boli sme v bare kde hrala hlasno hudba a nepočula som telefón, keď som si potom všimla 5 zmeškaných hovorov od nich tak som im zavolala skoro ma prizabili keby tam boli. Keď som bola ešte na SŠ tak nám preložili hodinu z jedného dňa na iný avšak mi zavolali 2x a ja som nezdvihla lebo som sedela ešte v škole a pri učiteľke ktorá neznáša keď zazvoní telefón mala som ho na ticho a v taške kým neskončí hodina. Po škole ma zobrala kamarátka autom domov a naši už boli oblečený keď som prišla a chceli ísť na autobus že hľadať ma. A nemohla som im vysvetliť že som mala školu lebo ma nepočúvali a keď som povedala DOSŤ a išla do izby tak mi skoro otec aj vrazil... + poriadok si dodržiavam a aj pomáham s domácnosťou
@miadi Čo som mala tak keď sa dozvedel o epi tak že ok ale keď som mu povedala o SM tak si už mnou nebol istý 2x 😢 Lebo všetci si hneď myslia že SM=vozík ako v minulosti ale to je blbosť.
@maciatkolulu cez leto som brigadovala (od začiatku júna až do začiatku septembra) ale teraz popri škole nie
Tak si to vybav s cestovkou budes mat sprievodcu budu tam vzdy ludia pri tebe a rodicom zavolaj az cestou na letisko mas 20 nie 15 mozes ist na dovcu kam chces aj keby si chcela žit v tej korei tak mozes ( ked si vybaviš viza) rodicia z teba robia neschopne chudatko snad ta po tom nevyhodia z domu ? Ked si presadiš svoje ved ta drzia na kratko pomali aby si sama nesla z domu..
@miadi oni by boli najradšej keby som bola len doma a nikde nešla. A keď som dlhšie doma tak zase majú problém že nikde nejdem a keď sa zoberiem tak či som normálna...
len tak pre zaujimavost som tukla do googlu cestovku bubo a juznu koreu. maju tam poznavacku spolu s japonskom na 16 dni, buducu jar.
vzhladom na to, ze nie si zvyknuta cestovat uplne sama ( co ani nepovazujem za rozumne v dnesnom svete), je idealne ist s cestovkou, ktora sa specializuje na tento typ poznavaciek. mas poistenie, spolocnost, uvidis vsetko dolezite ( sama by si sa nemusela k tomu prepracovat a dostat za tak kratko), sprievodcu, svojim sposobom aj ochranu. takze vasi by to mohli "prezit". ty si splnis sen a sama posudis, ci by si to zvladla sama niekedy pri dalsej exotike.
@modrava Ja som aj rozmýšľala že s cestovkou ale našim sa to stále nezdá, aj tak je to ten istý scenár ja nemôžem ísť do zahraničia len tak s hocikým podľa nich. Lebo nepoznajú diagnózu a keď sa mi niečo stane tak ma nechajú len tak.
