Mám pocit, že ma vysoká škola psychicky zničila

Ahojte, mal niekto podobný problém s VŠ a so psychickým zdravím? Som študentka VŠ (opakujúca 3 ročník), no mám pocit, že VŠ ma psychicky zničila. Už minulý rok som mala problémy. V skúškach nebol problém, všetky som spravila, no problém bol s praxou. Riešila som ju, no komunikácia bola hrozná. Tak tento rok som šla na nadštandardnú dĺžku, no zas som si prax nevybavila, lebo buď korona, alebo ma v škole odbili. No a ja to už psychicky nezvládam. Neviem sa na nič poriadne sústrediť, zhoršil sa mi spánok a celkovo som na dne, nemám chuť ani na kamarátov a nič, proste nevládzem už ani učiteľom odpisovať na maily, lebo z nich si nikto chybu neprizná (aj keď chyba je na oboch stranách). Dokonca som uvažovala nad smrťou. Vlastne VŠ mi celkovo znechutila povolanie, na ktoré som sa pripravovala. Pritom aj SŠ mám rovnakého zamerania, čiže nebol by problém, že by ma to nebavilo, len na VŠ som začala o sebe pochybovať a výrazne sa mi znížilo sebavedomie. Viem, že ak skončím predčasne sklamem rodinu a asi aj seba, ale bojím sa, že ak to neukončím predčasne, tak skončím niekde na psychiatrií. A proste všetci v okolí hovoria, že veď to už dokonči a neviem čo, pritom nikto nevie pochopiť ako sa cítim. Plus ma štvú zabité štyri roky a nebudem mať z toho nič... Už som objednaná na psychológiu, len čo ak to nebude stačiť? Mali ste niektorá takýto problém, alebo aspoň podobný? Prepáčte za výlev, ale som už naozaj zúfalá. Prajem Vám krásny víkend ešte.