Mám strach z telefonovania

Aj ja som od mala hanblivá tiež nerada telefonujem (s cudzími)ale je to tak proste ,ale zas telefón zdvihnem keď treba ale proste to nemám rada..Keď aj k lekárovi treba volať tak sa chystám pol hodinu na to...ale som veľká a nemôže za
mňa niekto iný riešit tieto veci..Tak isto stretnutia s cudzími ľuďmi nemám rada..ale človek keď musí tak musí 🤔

To nie je o povahe, táto úzkosť, ktorú cítiš a ten blok čo máš je psychického pôvodu. skús si nájsť dobrého terapeuta a naozaj sa odblokovať. Lebo to nie je že "naprd povaha", to sú bloky z detstva a dospievania, kvôli ktorým si teraz absolútne zahriaknuta a bez sebavedomia. Keď rozmýšľaš nad svojím detstvom, nad prístupom tvojich rodičov k tebe, ako sa správali? Dávali ti zodpovednosť, chválili ťa za úspechy, nechali ťa súťažiť a vyhrávať ale aj prehrávať? Uistovali ťa, že tvoja snaha stačí? Že nemusíš byť perfektná, dôležité je učiť, zlepšovať sa, pracovať na sebe? Dávali ti príležitosti ako boostovat tvoje sebavedomie? Medzi deťmi v škole - oceňovali ťa iné deti či učitelia? Mala si dobrých priateľov, bola si ako dieťa spoločenská, rozumela si si s ostatnými, mal tvoj názor váhu? Lebo ak to tak nebolo a v detstve ťa rodičia vychovavali tak ako množstvo rodičov v tej dobe "pozri aká si nešikovná, nič z teba nebude", "ani takúto jednoduchú vec nevieš spraviť", "nechytaj to, ešte to pokazis", "toto nepatrí do rúk takým deťom ako ty", "pozri na Zuzku od susedov, ako jej to ide, len nám hanbu robíš", "mňa nezaujíma, že Katka mala trojku, mala si mať jednotku, v živote nič nedosiahnes" a navyše ak si nebola obľúbená, nemala svoje stabilné miesto v kolektíve, nebodaj bola sikanovana a ani si nevynikala v niečom, na čom by si postavila svoju sebahodnotu (vykony v škole, ci nejaký výkonnostný šport, v ktorom si bola dobrá a vyhrávala si preteky, či si nebola umelkyňa s obrovským talentom), tak je tvoja sociálna fóbia spôsobená priamo týmto a ak sa chceš pohnúť z miesta a začať naozaj ŽIŤ, tak terapeutickú pomoc potrebuješ. Ako sama vidíš, tvoja úzkosť priamo negatívne ovplyvňuje tvoje bežné fungovanie v spoločnosti. Nehanbi sa to riešiť a zvýšiť kvalitu svojho života. Držím palce

@elementissa Rodičia, hlavne mama bola veľmi prísna. Dokonca až zlá. Skôr ma kritizovala a zhadzovala, ani si nepamätám, že by ma chválila, ale zato moje chyby roztrubovala po celej rodine. V škole som nikdy nikam nezapadla, bola som tichá a utiahnutá, šikanovali ma. Kamarátov som nemala, bola som samotarka. Nie preto, že by som nechcela kamarátov, ja som po nich túžila až tak, že som ich hľadala na zoznamke, nevedela som sa s nikým skamarátiť. Smiali sa mi dosť a robili si zo mňa žarty aj pred učiteľmi, tí nikdy nezasiahli. Úspechy som nemala ani v škole, žiak som bola priemerný, v ničom som nevynikala. Asi najviac mi ublížila mama, otec bol prítomný iba fyzicky, ale vzťah otec - dcéra tam nikdy nebol.

@elementissa Čo sa mamy týka tak nemala rešpekt k súkromiu, napríklad denníček som si písala a ona ho čítala a potom mi povedala, nech prestanem písať kktiny. Bola veľmi vulgárna, neustále bol doma krik a nadávky.
Môj manžel bol z nej hotový ako sa správa.

Čo si pamätám, tak ja som bola utiahnutá už v škôlke. Pritom deti v škôlke sú veselé, bezstarostné, ja som taká nebola už vtedy. Možno je to nejaká vrodená povaha.

Ahoj mam to iste. Nedviham nikomu, ani nwznamym cislam. Jedine rodine, ale napriklad rodine z otcovej strany nie. Robil vela zleho ked som bola mala a ja proste neviem dvihnut telefon a konverzovat s nimi. Neviem im povedat, ze tam nepridem a ze sa s nim dalej nemienim bavit. Cela sa trasiem, ked mi zvoni telefon a nedvihnem ho. Teraz som zavala dvohat kvoli tomu, ze si hladam pracu, ale 2x som na zaciatku nedvihla a potom som si to vycitala. Takze som musela odvtedy s tym nemam problem. Rozmyslala som ci neist za psychologom, no neviem. Tiez som.bola stale hanbliva, ani do obchodu nikde. Teraz mam problem sa objednat k lekarovi (ale u svojich u deti nie) a ak musim preferujem komunikaciu cez sms alebo soc. Siete. Strasne mi to lezie na nervy, ze s tym.neviem nic spravit a vsetci si myslia, ze som divna. Ale inak som celkom extrovert, len toto mi robi problem. A povedat NIE, toto tiez. Ale to asi vsetmo suvisi s detstvom. ☹

Aj ja mám strach z telefonovania.... mám strach že nesprávne sformulujem čo chcem povedať, a hlavne to že otravujem... lekárom volať atď...no hrozný stres. Ale život ma učí, a pri 4 deťoch stále treba niečo riešiť, takže sa prekonavam o dušu a myslím, že je to lepšie a lepšie, ale hrozný stres to je pre mňa. Ja sa niekedy aj pol hodinu pripravujem, že čo poviem, napíšem na papierik, a aj tak potom v tom strese poviem niečo iné 🤩....som rada, že nie som v tom sama . 🤩

Juj, toto je vážna vec. Ries to s odborníkom, sama si nepomozes.
No a predstav si mňa, celý život sa zajakavam, akú úzkosť prežívam ja, keď mám telefonovať. 🤣 Čo telefonovať, vôbec rozprávať. 🤣🤣🤣
Držím palce! ❤️