Mám strach z telefonovania

Podla mna svoju povahu zmenit nevies, ale vies ju akceptovat...ked sa bojis telefonovat, zajdi tam osobne, premen to na zart, ze si s toho vsetkeho vo velkom strese, lebo tu pracu velmi chces - pochopia, odlahci sa situacia a uz mate rozhovor a mozete prejst k pracovnym veciam... kazdy z nas je iny, ked ta to bude velmi obmedzovat v zivote - tak psycholog, ale to tiez nie je zazrak a zajtra bude vsetko inak... treba na sebe pracovat, pomaly, postupne.

Chod k psychiatrovi, môže zo byt nejaká forma úzkosti

Pravdepodobne ide o sociálnu fóbiu.

@corgi7 Už som o tom čítala. Občas sa ako-tak premôžem , ale prežívam pri tom veľmi nepríjemné pocity, ani ich neviem definovať, ale je to také napätie, tras...

Ani ja nemám rada telefonáty, nie len pracovné ale ani osobné. Všetko vybavujem správami. Dostala som sa ale do takej roboty kde telefonovať treba. A predstáv si že som v zahranici, s prízvukom, stane sa že podľa toho si ľudia zaskatulkuju že automaticky nerozumiem a pod. Vieš si predstaviť ten stres čo som mala na začiatku. Ale dá sa na Tom pracovať. Keď musíš tak musíš. Stále nemám rada telefonáty ale som už oveľa sebaistejsia keď beriem telefón a som na svoj pokrok veľmi hrdá. Stojí to za ten pocit. Niekedy si robíme s dcérou také hry že ona je nespokojný klient a telefonuje mi. Aj to je dobry tréning. Napríklad kľudne sa aj odmen keď sa ti podarí nejaký telefonát. Daj si čokoládu, chod na kávu, hocijaku drobnosť. Určite to dáš, držím palce!

Ja sa ani neviem presadiť, povedať svoje, som napríklad v práve a nie som schopná argumentovať, bojím sa druhej strany. Je to k ničomu takáto povaha, len život mi strpčuje.

Ja tie neznasam telefonovať, vyliečila ma vlastna firma kde som proste zakaznikom musela dvihat mobil. Pocity nepocity. Potrebujes pracu? Treba sa zmobilizovať a zazvoni telefon - zdvihnut bez rozmýšľania. Ak to nedokážeš tak smer psycholog. Je to dosť otravná vec nedvíhat ( inak do dnes to robím 😂 nedviham svoj telefon, neznáme čísla absolútne 😂 a ked mam niejde volat k dr, na urady atd som uplne na nervy, kolkokrat 2t kym si zavolám niekam).

Nie si sama. Neznášam telefonovanie. V puberte má mama nútila telefonovať k dr po výsledky alebo sa niekam objednať, a podobne. Ja som mala normálne panicky strach, strašne som to nechcela urobiť. Nemyslím si, že mama robila dobre, že má nútila. Mala mi dať čas. Inak som hanblivý introvert, pár blízkych ľudí, manžel, syn a to mi stačí. V dospelosti som pracovala v poisťovni, klienti na telefóne neustále, ale ja niekomu zavolať, stále mi bolo ťažko na žalúdku. Teraz som v zahraničí, musím volat, keď je to mega nevyhnutne, ako učiteľka, najmä rodicom deti, čo si v skolke niečo ublížili, nádych a odrapocem to. telefón už zdvihnem, ale nie som natesena. Je to oveľa lepšie. Po 20 rokoch tréningu… ale aj tak neznášam telefonovanie 😃

Zas celá sa od základov nezmenis, každý sme iní a tak je to dobré a každý chce samozrejme to čo nemá. Zameraj sa na jednu vec, keď ju zvládneš zdvihne ti to sebavedomie a ideš ďalej. Krok za krokom.

Pracujem s ľuďmi a mám 2 telefòny na stole, ktoré neustále vyzváňajú, celù pracovnù dobu, to mi ale nevadí. Skôr nemám rada, keď potrebujem niečo vybaviť u lekára aleno inde a nie sù schopní dvihnùť telefón ani po týždni, už som niekedy taká frustrovaná a neviem to pochopiť. Inak možno ti pomôže, ak si uvedomíš, že veľa ľudí s tým má problém, nielen ty.

Lenze prave tym, ze sa premozes a prekonas samu seba sa to bude zlepsovat. Ten pocit, ze si sa prekonala, ta bude motivovat a posuvat vpred. A bude to stale lepsie a lepsie. Az nakoniec to bude pre teba hracka. Musis pri tom sledovat svoje pocity a zanalyzovat ich. Psycholog to robi tiez.

A čo iné sféry tvojho života? Máš priateľa? Máš vysokú školu? Čo sa v tvojom živote dialo medzi 18. a 32. rokom života? Vieš, možno tam nájdeš niečo, o čo sa dá oprieť a použiješ to, aby ťa to naštartovalo v budúcej kariére.
Tiež som mal určité problémy v tejto oblasti, aj keď ani zďaleka nie také ako ty... ale jediné, čo mi pomohlo, bolo, že sa tým veciam proste musel postaviť...

@pharma niekedy je to tak, že človek je suverén, ale po nejakej neprìjemnej situácii si prestane veriť v určitých oblastiach a nevie si vysvetliť, prečo...hlavne v "dnešnom svete", keď je všade veľa povinností, nezmyselnej byrokracie, na každom kroku veľa ľudí, každý niečo chce najlepšie hneď teraz, kopec zbytočných informácií na nete...pre introverta to môže byť také vyčerpávajúce, že stratí kontrolu nad sebou aj pri bežných veciach

navštíviť psychológa, to nevyriešiš sama...

@pharma Ty si dobra mudrlantka. Ja mam problem telefonovať alebo niekedy hovoriť s ľuďmi pretože som bola celu zakladnu školu sikanovana, ked ma vyvolala ucitelka alebo som niečo povedala sa mi smiali len tak, lebp šikana.
A ajxteraz ak niekomu nieco hovorim a nereaguje nepocuva ma poviem si ze radsej uz budem ticho, stacilo par situacii ked som povedala nieco nespravne alebo skomolila slovo a citila som sa trapne, alebo som nerozumela v telefone lebp niektori ludia fakt mumlu a ticho rozpravaju a jeden problem sa nabaluje na druhy. Tak prosim nabuduce si odpusti nieco o priposratych ľuďoch. Netušíš čím si prešli a maju inú povahu a to ani psycholog nevyrieši. Da sa to zmierniť ale nie vyriešiť. 👍

Ďakujem Vám za podporu. Ja som takáto odmala, vždy som sa vyhýbala ľuďom a vždy som sa bála ľudí a cítila som sa byť voči druhým menejcenná, hlúpejšia, akoby nevhodná. Neviem to tak úplne vysvetliť. A mám s tým dodnes problém, vnímam, že ostatní sú nado mnou, že sú lepší ako ja. Zároveň neviem riešiť konflikty, ani nie že konflikty, ale asertivita mi nič nehovorí. Radšej stiahnem chvost ako sa hovorí, aj keď je to v môj neprospech. Keď som zoči -voči niekomu s kým treba riešiť problém, úplne sa trasiem, mám z toho dotyčného strach, strach povedať nie.
A mám tento problém aj s rodinou a aj s cudzími.

*nehodná

Skús trénovať. Ja som tiež mala problém kedysi dávno. Lenže dostala som príležitosť v práci, kde je telefonovanie nevyhnutnosť. Začínala som tak, že som si doma napísala "úvod", XY krát si ho povedala NAHLAS, potom som si napísala pár oporných viet, aby komunikácia nezastala, lebo najviac som mala stres z trapneho ticha v telefóne. No a tiež som mala pár oporných viet na záver. A čím viac som telefonovala, tým viac mi to išlo prirodzene. Dnes telefonujem rada, u mňa to bolo fakt o tréningu. Samozrejme, ty môžeš mať aj hlbší problém, skusila by som potom nejakú terapiu. Dnes sa už asi žiadna práca nezaobíde bez telefonovania.

Mám manžela, je môj pravý opak 🙂

ahoj, ja mam to iste, mam aj diagnostikovanu uzkostnu poruchu... Dokonca som sa raz zamestnala ako technicka podpora (dokonca v ANJ), s tym, ze som dufala, ze to premozem, ale akonahle som vysla z treningu a musela byt na to sama, totalne som sa zrutila a zo dna na den dala vypoved. Bohuzial, nie vzdy sa to da premoct, treba sa len snazit spravit "kompromis sama so sebou". Mne velmi pomaha, ak je vedla mna niekto, kto sa tiez "boji" (aj napr co sa pavukov tyka alebo tmy a pod.) v taky cas akoby moj mozog prepne a takmer absolutne mi nevadi prevziat zodpovednost a riesit danu situaciu sama/za nich. Tiez mam tourretov syndrom(nekontrolovanie tiky a zvukove prejavy, skor zname ako "ten co vykrikuje nadavky" :D) a po takych udalostiach (telefonovanie, osobna konverzacia) mam casto "zachvat" tikov, takze viem, ze je to tazke. Ja sa snazim byt vpohode, mysliet pozitivne, nestresovat sa, resp ked citim, ze sa vystresuvavam bezdovodne, tak sa snazim nejak racionalne ukludnit a musim povedat, ze je to omnoho lepsie, nez kedysi. Drzim palce 🙂

@mamula20 Asi by to stálo za pokus. Ja som bola šikanovaná v škole, doma to tiež nestálo za veľa. Proste odmietaná celý život od všetkých.

Manžel mi povedal, že ja keby som pracovala na nejakej linke a ponúkala produkty, tak nielenže by som nepredala, ale zákazník by mňa presvedčil na kúpu niečoho predraženého a nekvalitného. Trochu ma to bolelo, ale má pravdu.

Nerada proste riešim veci a keď má prísť ku konfliktu, tak sa radšej stiahnem do ulity.

Podobne, keď mám niekde volať, tak si napíšem osnovu, čo cca chcem, prečo volám, ...