Máte skúsenosti a zážitky so svetom anjelov?

dali4
27. aug 2009

Ahojte,je tu niekto,kto má skúsenosť alebo zážitky s anjelskym svetom? 🙂

linette
6. sep 2010

ide partickaaaaaaa 😎 😎

majaxy
6. sep 2010

Ahojte
@linette pre mňa je cintorín vždy veľmi stresujúci ale skúsim ho vnímať takto, je to veľmi zaujímavé. Som zvedavá čo to so mnou spraví

marianka79
6. sep 2010

Myšlienka je forma sily. Každá myšlienka môže utvoriť pozitívnu, alebo negatívnu príčinu. Nie je veľa tých, ktorí si to uvedomujú a je ešte menej tých, ktorí si preto dávajú pozor na svoje myšlienky. Majme na zreteli, že za všetkým, čo okolo seba vidíme, stoja myšlienky. Či už sú to domy, cesty, autá, fontány, alebo iné prejavy - hry, filmy, slová... - za všetkým stojí počiatočná myšlienka a pri nej komplex ďalších. (Aj tvoja stolička, aj tvoje oblečenie, čo máš práve na sebe, boli nedávno ešte iba niekoho myšlienkou, ba myšlienka ťa primäla aj k tomu, že teraz čítaš tieto riadky).Naozaj, nič nemožno dosiahnuť mimo sveta myšlienok, zákonov a príčin. O niečo namáhavejšie je však pochopiť, aký dopad majú myšlienky na náš život. Preskúmajme to napríklad na človeku, ktorý doposiaľ neporozumel Desiatym prikázaniam a Reči na hore, prejavujúcemu sa Absolútnemu zákonu. Takého ovládajú myšlienky - najčastejšie rodičov, médií, učiteľov, priateľov - ktoré prijal za svoje, teda uveril v ich pravosť. Takýto jedinec sa ešte nezamýšľa nad podstatou prijatých myšlienok, iba ich neustále navrstvuje-rozširuje, pričom si neuvedomuje, či stavia na správnom základe. Keďže vieme, že všetko je komunikácia, tak vidíme, že on ešte nekomunikuje so svojou podstatou, ale s tým, čo vníma z vonkajšieho sveta, teda naväzuje na niekoho myslenie, na televízne seriály, na počuté konverzácie, pokračuje tiež v myšlienkach nad módnymi štýlmi a reklamami atď. Týmto navrstvovaním do mysle vpustil aj klasickú myšlienku typu - Žijem a prijímam pre seba - a rozvinul z nej celý “program“. V jeho súlade berie, zameriava sa na výhody zo všetkých činností a stránok vecí, pahltne sa zaoberá vonkajším svetom, číta a túži zohnať všetko, čo sa zíde, všíma si s nadšením najnovšie výdobytky techniky..., a pravdaže, aj svojimi blížnymi sa čoraz častejšie zaoberá len zo zištných dôvodov, lebo spomenutý program mu stále otvára nové “okná“, napr.: Uľahčí mi to život alebo “okno“: Som tu, aby som si užíval a mal sa dobre. Zapletený do takéhoto kolobehu svojich ego-myšlienok a ego-myšlienok celej spoločnosti, od ktorej opäť (pre svoje tzv. dobro) odpozoroval, že to, či ono sa patrí, že je inteligentné, alebo dokonca nevyhnutné, dostáva sa pod mnohé formy tlaku. Najčastejšími sú tzv. nedostatok peňazí a času. Tieto majú opäť negatívny vplyv na myšlienky jedinca - teda v konečnom dôsledku na jeho vývoj - pretože napríklad príčinou (myšlienkovej predstavy o) nedostatku času vstrebáva radšej jednoduché informácie, a iba povrchne informácie význačnejšieho charakteru, a samozrejme nestíha v nich ani rozlišovať medzi farbou a prifarbenosťou. Otvoril teda mnohé okná, no tie nie sú svetlom v jeho živote, ale novými tienidlami (ťažko si to však pripustí, veď inak žiť doposiaľ nevie). Nedokáže postrehnúť okamihy, ktoré ho zakaždým na niečo upozorňujú a zriedka sa aj pristaví pri udalostiach, ktoré ho postretnú.Nechcime po ňom ale veľa, veď ho nikto neučil pochybovať o sebe, a teda nedokáže ani spochybniť to, čo do seba prijal a všetko okolo seba.V čase bolesti a choroby, ktorými je už najradikálnejšie upozornený na svoje nesprávne myslenie, ho síce predchnú niektoré predsavzatia, no pretože sa nepozná a je obklopený ľuďmi podobného zmýšľania, opäť prijíma ich názory a rady, prípadne všeobecne uznávaný názor spoločnosti. Takže keď sa dostáva z najhoršieho, znovu odloží prácu na svojom myšlienkovom programe a ignoruje upozorňujúci vnútorný hlas, pretože predchádzajúce myslenie je pohodlnejšie.Takýto človek nezastáva názor, že myslieť je skvelé. Ba ani skutočné vlastné názory nemá, pretože tvorivosť je pre neho niečo abstraktné a neznáme, spojené s predstavou námahy, a tak sa naďalej prizerá, počúva - kopíruje myšlienky svojej ‚obce‘. Od pradávna vládne v živočíšnej ríši istý jav - napodobňovanie. Nemožno ho vytknúť tým stvoreniam, ktoré nie sú obdarené rozumom. Ale nie je najväčším napodobňovateľom práve človek?Každý, kto nepoužíva s v o j r o z u m sa stáva napodobňovateľom. On už nemyslí, ale sa necháva manipulovať a činí to, čo mu ukážu iní. Pretože gro ľudstva sú napodobňovatelia, robia presne to, čo im predkladajú médiá, radia vedci, „učí“ cirkev...Takýto ľudia sa dokola obklopujú myšlienkami a prostriedkami, ktoré im ubližujú, pričom si to ani neuvedomujú. "Konzumujú", čo je im doporučené, svoje byty si zariaďujú údajnými doplnkami, medzi ktorými sú neraz predmety a výjavy násilia, erotiky, pozostatkov zvierat, nevkusného humoru, či podobného napätia. Prehliadajú, že práve nesloboda mysle a energie protizákonných obrazov sa stávajú prvotnou návnadou a spúšťajúcim mechanizmom zmyslových myšlienok a následných chýb. Týmito chybami sa zaťažujú (pracuje Absolútny zákon) a namáhavo zdolávajú ich následky, teda opäť zužujú priestor pre slobodné myslenie vlastného Ja. Ľudia tohto druhu sú zmietaní sem a tam, a považujú život za zmes šťastných a nešťastných náhod. Kostru ich myslenia napokon tvoria myšlienky povýšenosti a myšlienky vedúce k vzrušeniu, zveľaďovaniu, zabezpečeniu a uspokojovaniu svojho tela, a od týchto zas odvíjajú komunikáciu, posúvajú ju svojim deťom a ďalším ľuďom.Chaos myšlienok, ktoré z vonkajšieho sveta prijímajú a tie, ktorými na ne reagujú (najčastejšie ide o myšlienky chcenia) ich privádza k búrlivému vnútornému dialógu, ktorý vedie k nespokojnosti, negatívnemu mysleniu a neskôr k ochoreniam. A pokiaľ sa vrátime k "nedostatku času", tak touto dobre zakorenenou myšlienkou sa najčastejšie ospravedlňujú pred sebou a pred všetkým, čo nezvládnu.Tak aj takýto dopad na život človeka môžu mať myšlienky. A každý si môže zvážiť, či sa oplatí alebo neoplatí skúmať jednotlivé myšlienky, ktoré sa do neho z okolia pokúšajú vniknúť. Kto je schopný zvažovať tak, že zapojí svoj rozum, ten už slepo nerobí to, čomu nerozumie, ale nachádza svoje vnútorné hodnoty, ktoré mu prinášajú slobodu, šťastie, naplnenie a pokoj.

linette
6. sep 2010

@majaxy my mame cintorin z hlavnej cesty ale ja ked tam vkrocim pre mna je tam hned klud .. take ticho .. take ine .. ludia tam vacsinou uvolnuju svoje emocie, je to zaroven aj emotivne miesto .. dvojite hroby mi pripominaju postele manzelske.. cintorinu sa nebojim, skor smrti .. ale snazim sa menej bat .. neni dobre ak sa bojime takeho co nas caka a neminie .. ved nic nieje istejsie ako smrt .. ale inak ziaden strach nieje dobry 😔

marianka79
6. sep 2010

ja dokonca vidím z okna hrob mojho otca 🙂 zakaždým mu kývam ked som v okne už sa mi o nom dávno nesnívalo naposledy ked sa so mnou rozlučil v sne

marianka79
6. sep 2010
majaxy
6. sep 2010

@linette Nebojím sa cintorínu ako takého ale skôr emócií. Po návšteve som vždy velmi rozcitlivená a zdrvená

marianka79
6. sep 2010

26,2 - Čo sa deje keď umierate?
Pondelok, 14 Jún 2010 04:06 Jozef Mališ

Skôr ako zomriete prechádzate cez fázu opustenia a uvoľnenia. Je to fáza, v ktorej poviete zbohom pozemskému životu, vašim milovaným. Toto môže byť náročné, ale predsa súčasne vám to ponúka možnosť hlboko odrážať to kým ste a čo ste sa naučili a vykonali počas svojho života. V zármutku, ktorý môžete cítiť keď opúšťate svojich milovaných sa stáva tak jasným čo vás s nimi spája. Je to puto Lásky, ktorá je nesmrteľná. Toto puto je také silné, že bez námahy prechádza cez hranicu, ktorou je smrť. Láska je nevyčerpateľný zdroj, večne dávajúci vzniknúť novému životu.
Neobávajte sa, že stratíte svojich milovaných, pretože vo chvíli keď hovoríte zbohom sú putá bezpodmienečnej Lásky zosilnené a dostávajú nový život. Preto je isté: keď sa lúčite v Láske, stretnete sa znova. Nájdete jeden druhého znova, bez námahy, pretože najkratšou cestou k druhému stále ostáva Cesta Srdca.

Ak máte milovaných, ktorí odišli, môžete si byť istí, že sú blízko vás na úrovni srdca. Cíťte ich prítomnosť, pretože oni sú tu medzi nami a šíria svoj pozdrav k vám. Cítia sa privilegovaní a slobodní. Sú oslobodení od pochybností, ktoré moria toľkých na Zemi a túžia s vami zdieľať Lásku a dobrotu, ktorá vám je neustále dostupná.

marianka79
6. sep 2010

Takže, čo sa deje s VAMI keď prejdete hranicou smrti?
To čo sa v skutočnosti deje je veľkolepej a majestátnej povahy. Umieranie je svätá udalosť, v ktorej sa duša spája so sebou najintímnejším spôsobom. Počas poslednej fázy pociťuje umierajúca osoba pozemskú dimenziu odpojeným spôsobom: "telo, vône, farby, a iné fyzické pocity". Iná dimenzia vstupuje do jej vedomia s vyžarovaním tak sľubným a vyzývavým, že už viac nie je také ťažké poddať sa a nechať všetky pozemské veci za sebou. Už ani prítomnosť vašich milovaných vás teraz nezastaví. Energia Domova (Boh, Nebo alebo akokoľvek to nazývate) je neodolateľne milé, teplé a tak ukľudňujúce, že sa stáva ľahkým opustiť a vrátiť vaše unavené a opotrebované telo Zemi.

Akonáhle všetko prepustíte v Mieri, vaša duša vystúpi z vášho tela jemne a plynulo.
Budete sa cítiť podporovaní univerzálnymi silami Múdrosti a Lásky. Ak umriete bez odporu, vaše bezprostredné okolie bude naplnené teplou a milujúcou energiou. Budete zažívať nevysloviteľný pocit úľavy. Ste slobodní a všetko sa vyjasňuje.
Spomínate si na všadeprítomnosť Lásky, nie ako na abstraktnú myšlienku, ale ako jasne zrejmú realitu. Kým ste boli na Zemi, nazývali ste tento druh Lásky „Boh“, a udržiavali ste si predpojatý, ľudský obraz toho čo tento Boh „od vás chcel“. Boli ste presvedčení že existovali určité požiadavky, ktoré na vás tento Boh kládol, požiadavky, ktoré ste väčšinou nespĺňali. Ale tu v tejto dimenzii si pripomeniete čo je naozajstná Božia Vôľa:
"Oduševniť vás, inšpirovať vás, zažívať vašim prostredníctvom tvorenie a nakoniec rozpoznať Seba vo vašom výraze. Boh sa chcel stať prostredníctvom vás človekom".

Cieľom vývoja vesmíru ste VY: "Boh sa takto stáva človekom!" Boh je zdrojom tvorivosti a vy ste jej naplnením.
Vy, ktorí ste dali Svetlu Boha ľudskú podobu, nie ste nikdy súdení za to že ste človekom. Práve naopak, ste za zo uctievaní.
Predstava pomstychtivého Boha je znova ďalšia zvrátenosť, opak pravdy vyvolaný strachom. Naopak, Boh sa vo vás spoznáva, bez ohľadu na to čo robíte alebo nerobíte. Keď sa vrátite na túto stranu, znova si to uvedomíte a náklad seba-odsudzovania a pocitov menejcennosti skĺzne z vašich ramien. Budete znova cítiť pôvodnú radosť zo žitia, bezpeční v rukách Božích.

majaxy
6. sep 2010

@marianka79 Mne starká umrela pred 20 timi rokmi, vždy som velmi túžila po tom aby sa mi o nej snívalo, stalo sa málokedy hadam dva tri krát, no ten posledný sen bol taký živý ako by to bola skutočnosť. Zobudila som sa celá šťastná, a vtedy som pochopila že to bol sen. Ostali tam veci nedopovedané, myslela som že to bude pokračovať a odvtedy nič. Stalo sa to asi pred dvoma rokmi.

linette
6. sep 2010

@majaxy pozri sa na to z druhej strany .. ak ides do cintorina, tak sa pomodlis za zosnuleho, pospominas, pripadne prihovoris .. zoberes kvety, zapalis sviecku, poupraces hrob .. ide o tu spomienku a uctu, zaroven aj o lasku, ze si toho cloveka mala rada.. to by ti malo byt skor dobre.. ved kolko ludi ide len raz do cintorina akoby z povinnosti, ze je den dusiciek? ..

marianka79
6. sep 2010

Existuje veľa strachu v súvislosti so smrťou. Strach zo zničenia, strach zo zabudnutia, strach z pohltenia veľkou čiernou dierou spájanou so smrťou. Ako je často zvykom v pozemskej dimenzii, máte sklon prevracať veci hore nohami a predkladať ich presne opačným spôsobom aké skutočne sú.
V skutočnosti je smrť oslobodením, návratom Domov, spomenutie si na to, kým skutočne ste.

Keď príde smrť, bez námahy sa vrátite do svojho prirodzeného stavu bytia.
Vaše vedomie splynie s plameňom Svetla, ktorý je vašou pravou identitou. Pozemské záťaže sú vám odňaté z ramien. Prebývanie vo fyzickom tele na vás ukladá obmedzenia.
Je pravda, že to Vy si volíte ponoriť sa do tohto stavu obmedzení kvôli možnostiam zážitkov, ktoré ponúka. Napriek tomu je to pocit blaha, byť znova späť vo svojom prirodzenom anjelskom stave. Anjel vo vás miluje lietať a byť slobodný, slobodne skúmať miriády svetov, ktoré tvoria Vesmír. Je toho tak veľa čo sa dá skúmať a zažívať.
Akonáhle sa narodíte do pozemského tela, viac alebo menej stratíte spojenie s touto anjelskou slobodu a pocitom bytia bez obmedzení.

linette
6. sep 2010

podla mna sny netreba silit .. sniva sa nam tolko kolko je pre nas dovolene.. a to co ma a ako sme my pripraveni .. nechajte volny priebeh snom a o to viac sa krasnym zazitkom budete tesit 😉

marianka79
6. sep 2010

@majaxy skus pred spaním na nu mysliet mozno sa ti ozve alebo sa už reinkarnovala neviem či v tom prípade príde to teda neviem či reinkarnovana duša sa ozýva 😒

marianka79
6. sep 2010

ja si myslím že duša mojho otca dostala ludsku podobu tak preto sa mi o nom nesníva rozlučil sa a odyšiel neviem či to tak je

marianka79
6. sep 2010

@linette pre ma je tiež cintorín miesto kludu nebojim sa tam íst ani po tme je to vtedy také mystické 😵 a tajomné a ked ešte aj plamienky sviečok vidiet........

linette
6. sep 2010

@marianka79 alebo si vyriesila co si mala a vyriesil si on co mal mozno preto ...
prisnit sa nam moze aj vtedy ak na niekoho myslime .. a to uz neni hra z podvedomim? .. taky sen o stretnuti by mal byt prirodzeny..

linette
6. sep 2010

@marianka79 v noci som este nebola, len raz vecer .. vsetko krasne svietilo .. ked tak spominam na dusicky na tie skarede spomienky nemam ..
ja som mavala uz toooolko snov o cintorine, v cintorine, nad cintorinom, s dusami .. a ani v jednom sne som sa nebala.. len ked som sa zobudila a rozmyslala nad tym mi to prislo, tak zvlastne ze co su to za sny .. ale i tak som sa nebala ..

zajo79
6. sep 2010

s cintorina mam len jeden dojem..ze skoro zomriem. neviem preco.... 😅

linette
6. sep 2010

ja som prisla na to, ze neviem opisat co citim v cintorine .. 😕

linette
6. sep 2010

@zajo79 nemysli na smrt .. je to buducnost, ktora je este daleko ..

ved cintorin je vlastne navsteva svojich milovanych ..

linette
6. sep 2010

ja som len zvedava kto bude mne chodit na hrob .. upravovat ho a nosit kvety a sviecky .. kto si vlastne spomenie ..
ale prec take myslienky ..

marianka79
6. sep 2010

@linette ja prídem ale neee to je čierny humor 😒

zajo79
6. sep 2010

to nema nic zo strachom... ako smrti sa nebojim, zomierania uz ano..ze to bude pomale, ale ako ja som v pohode. Len taky pocit... 😅

a rozmyslam nad tym vsetkym, co sa deje...a ci naozaj je po smrti nieco alebo nic...tma....

ste tu preberali ze niekto zelal niekomu nieco zle...to nikdy nerobte, lebo vsetko sa vrati..

Ma tu niekto reiki? ak by som mala nato cas, by som sa nato dala.... ale asi nieje nato teraz vhodny cas. Vsetko pride vtedy, kedy ma.. ani na tarot nemam absolutne cas, pritom my povychadzali take veci, ze niektory ludia pozerali... ale to by chcelo sa tomu viacej venovat. tak na dochodku, kupim ciernu macku a budem sa hrabat v kartach 😀

zajo79
6. sep 2010

@linette mne zomrela mama, mala 50rokov pred dva a pol rokom...dovtedy ma to ani nenapadlo, teraz to tak analyzujem vsetko...

nie tak ze kto bude chodit, ale si tu, potom ta zakopu...ake to je vsetko..ci clovek nieco citi.. a tak..

majaxy
6. sep 2010

Zvyknem sa s ňou niekedy akoby rozprávať, poviem jej čo je nové, ako sa všetci máme a tak...Verím v to že všetci máme anjela strážneho možno práve v podobe našeho blížneho...

marianka79
6. sep 2010

@zajo79 čo možeš urobit teraz............poznaš to nie? čas si najdeš ked chceš nie? 😉

marianka79
6. sep 2010

@majaxy máme troch anjelov strážnych a nie su to tí mrtvy čo nam zomreli tí nám možu ešte istý čas pomáhat a dávat na nás pozor ale nie večne

linette
6. sep 2010

@zajo79 neodkladaj si veci do buducna.. buducnost ostane vzdy buducnostou .. staci nechat proste volny priebeh 😉
ja verim, ze volaco je po smrti .. musi byt.. ved ked existuje minuly zivot tak existuje aj buduci .. nie? ..
ciernu cic chcem aj ja 😉 alebo rysavu

marianka79
6. sep 2010

anjelov strážnych dostaneme v hodine nášho narodenia