Materstvo pod tlakom, nedokážem vypnúť

Ale raz ten tlak, aj zhon, čo si samé robíme niektoré, skončí, deti nás budú potrebovať stále menej a menej, trochu upusti z niečoho, nájdi si čas, ktorý potrebuješ, aby si si mohla užiť tieto nádherné chvíle. Potrebuješ asi logistiku inú.

Neviem tiež som roky hľadala chybu prečo ja som v jednom kole.Ja dodnes a to mám teenegerku nemám čas toľko, koľko by som chcela.
Podľa mňa je to preto, že je jedináčik a vyžaduje teba aj moja bola taká nechcela sa hrať sama iba so mnou.A režim ako píšeš...možno som mala chodiť menej von, ale doma ma to nebavilo ja som potrebovala vzduch, ihrisko, vozila som ju na bicykli v nosiči, v zime vsetky interiérové ihriská ja som bola neposedna, ale mňa zážitky nabijali...nebola a nie som pedant ...ale veď to stále niečo obed olovrant večera kúpanie uspať...môj čas bol od 21 do polnoci.okolo 5 r to už bolo lepšie.Isla neskôr do škôlky, ale to je jedno potom prišla práca, krúžok, učenie do školy....nikdy som nevedela z čoho upustiť a neviem to dodnes🙂

@deedol to je taký typ dieťaťa.Moja kamarátka, keď sa chce hrať s dcérou ona ju vyháňa dokáže sa 2 hodiny hrať sama v izbe rozpráva si príbehy a pod...

My máme 4 deti,rozrobeny dom,rozrobeny dvor..Takže nemôžem ich len tak vypustiť aby sa hrali,lebo mi niekde padnú a prerazia si nohu.To je tak,keď si chces udržať "štandard" z čias z pred materskej..preto si frustrovaná,lebo pri dieťati/deťoch ti domácnosť,aktivity,vzťah prejdú zmenami,na ktoré sa niekedy ťažko zvyká.Ja som kedysi bola pedant na čistotu,upratany byť,zdravé a pravidelné varenie,šport,vaňa,kaderníčka.Teraz z toho čo?Ani tretina.A tiež,keď si sadnem na chvíľku tak so mnou šije,buď sa za 10min zdvihnem alebo už rozmýšľam čo som mala a nestihla,čo ešte idem urobiť.A aj keď urobím,stále je pocit,že je to málo alebo nedostatočne.Muz mi povie,kašli na to,on to nechápe chcieť mať čistú podlahu a veci na mieste,on by riad nechal na linke aj týždeň(viď pobyt v pôrodnici).A nemám pomoc,ťažko pracuje a dochádza dosť ďaleko,cez víkend ak nepracuje tak dorába dom.Je mi blbé od neho chcieť pomoc.Moji rodičia si berú deti,ale aj to mám zle svedomie či to nevyzerá ako využívanie,že na dva dni si vyložím nohy.Nevylozim,lebo si poviem,super,mimino dám.do kočíka a šup na pol dňa trhať burinu alebo veľký nákup,veľké upratovanie,väčšinou to dopadne,ako deckam vymetiem šatník a skladám a triedim handry.A veru,ešte keď mala najmladšia cca 3-4mesiace,dokázala som si v kľude sadnúť s kávou,staršie sa hrali,teraz mi to nedá.Neviem,kde poniektoré robíme chybu,že nevieme vypnúť aj keď môžme.Jedine veľké vydychnutie a dobrý pocit,keď si zacvičim,aspoň chvíľku.Cely život som športovala,čo sa už teraz nedá,tak to je také moje ,potom sa mi trošku uľaví a mám lepšiu náladu.A akurát dnes sme sa s mužom pohádali,vraj nie som normálna,furt behať a hľadať čo urobiť,prečo už si nelapnem na zadnicu a chvíľu nesedim.Inak má pravdu,že veľa veci ti takto utečie,nesústredís sa na to pekne s dieťaťom,s chlapom,vôbec si ten deň neužijes,iba si v strese či už a čo ešte.Mne je veľmi ťažko vypnúť,ale uvedomujem si a snažím sa tak si rada prečítam čo ti tu poradia a ešte som si všimla,že bývam už veľmi unavená,koľkokrát idem niekam peso radšej ako autom,lebo mám obavy,že zadriemem.A večer nemôžem zaspať,ale ak už zaspím,tak nezobudí ma asi nič,až keď malá riadne zaplace.Treba zľaviť z nárokov a očakávaní v domácnosti aj samej na seba,len horšie to zrealizovať

Úplne ako píšeš som to mala ja.Muz chodil a chodí neskoro domov a aj, keď sa hral s dcérou či niekam ju zobral čo obidvaja pistali pod s nami, tak keď náhodou som bola sama zase som robila čo inokedy som nemohla upratať skrine či niečo iné zmyť dlážky .Starí rodičia nám nevarovali iba výnimočne, keď sme stavali dom a vybavovali veci okolo domu.Zase ja som si cez týždeň navarila nakúpila upratala tak, aby víkendy sme mali na výlet, zoo, bicykel..ist pozrieť babku, s kamarátmi grilovacka.vždy v piatok večer som varila na druhý deň.Po víkende sme boli tak unaveni, že akoby ani nebol.Korona nás veľmi spomalila.A mám pocit, že odvtedy sme oveľa viac doma.Domacnost je žrút času a nikdy nie je vidieť výsledok stále dokola.Nam pomohlo ísť do domu dieťa sa vedelo aj trocha zabaviť samé na dvore, ale väčšinou mi búchalo na okno pod za mnou🙂)keď sme boli v paneláku stále stres, že už musím ísť s ňou von, lebo doma všetko rozbordelila vonku som ju aspoň zničila a dobre spávala poobede to som zas varila na druhý deň.A ten ďalší som vždy poobede spala s ňou.

To akoby si o mne písala pred pár rokmi 🙂 Potom deti trochu podrástli, začali sa hrať samé, a ja som si konečne po rokoch našla čas na knihu aj na kávu s kamoškami. Ešte vydrž, bude to už len a len lepšie. Ono je to asi aj náročnejšie, ak máš len jedno dieťa, lebo mu musíš robiť parťáka (aspoň to tak vidím v rodine a medzi kamoškami, čo majú len jedno), lebo súrodenci sa vedia aspoň na chvíľu zabaviť aj bez rodičov. Ale každopádne som si musela vybrať, či vezmem do ruky vysávač alebo knihu. Výber je už na Tebe 🙂

Ahoj, my žijeme v 2-izbovom byte (ja, manžel, trojročná dcérka), najlepšie si oddýchnem vo vani alebo pri varení/pečení to milujem. A áno pokiaľ sa spolu hrajú doma, mala by som ich stále za chrbtom, takže sme sa s mužom dohodli že sa zamknem, keď potrebujem psychicky vypnúť. Nerobím to často, ale sem tam hodinka osamote v kuchyni robí zázraky. A ešte kino raz za čas. Myslím, že si len potrebuješ nájsť činnosť, ktorá ti bude vyhovovať a pôjde to.

Podľa mňa máš problém len v hlave, ja som sa trojročnej už nijak špeciálne nevenovala, je pravda že nemám aktivity ktoré sa nedajú robiť pri deťoch, ale napr normálne som si čítala, dcéra buď pri mne tiež pozerala nejakú knihu alebo si kreslila. Ja mám ako hobby varenie/pečenie. V troch rokoch už bola pomocník, zvládala aj mixér zapnúť a tak. Nosila mi potraviny zo špajze... Ja aj robím popri nej, fakt nemám stres čo sa týka dieťaťa.

Dieta sa ma vediet hrat aj samo. Ty nemusis mat vsetko tip top. Hodina tyzdenne s jednym dietstom? Pol dna minimalne... A maj sa viac rada,lebo takto vyhories rychlo. ;)

1. Nesnaž sa byt Superman, skus aj privrieť oči nad neporiadkom
2. Muž nech viac pomáha
3. Nechaj dieťa vyhrať sa aj samo, nie si jeho animátor
….nech sa páči, práve som ti našla čas aj na teplú kávu alebo knihu

Ja Vám ozaj ďakujem za chápajúce odpovede, mnohé si budem čítať viackrát denne.... Ozaj.... 🙏...v prvom rade ešte upresnim že domácnosť a práce v nej ,ako som v úvode napísala, robím s malým (pečieme, vysavane, vesane veci)....muž pomáha keď ho priamo zapriahnem, bez rečí, no prosto je typ že to nemá v sebe....dieťa ľúbime obaja...hranie s malým, áno, je pravda že to nie je tak že hodinu o ňom neviem, som stále s ním aspoň v miestnosti, väčšinou sa hráme spolu, no vie sa aj sám, vtedy si posledný mesiac!!!!😂😂😂 zoberiem knihu, sudoku a vieme takto byť aj polhodinku.. .no problém je môj postoj k môjmu voľnému času-necitaaaam sústredene, podchvíľou ho pozorujem, keď som úplne sama z premýšľam kedy prídu a čas ide šialené rýchlo..cgaoene sa??😂😂😂...chcem aj cvičiť, aj relaxovať, aj si hľadať nejaké pekné šaty na nete, aj to aj to....to ani nehovorím keď treba v záhrade robit, či generálny uklid.....prosto som tak kus stratila/ odovzdala seba a mám ho v dieťati....aj si chcem voľkať aj to už nejde....budem si musieť nájsť iný spôsob ako sa venovať sebe,no škôlka volá,azda na to príde......ďakujem za vašu podporu,že sme sa pochopili....áno viem že niektoré sa nemaznu a sa zariadia, alebo to neriešia no ja chcem nájsť BALANS, nielenze oni sú šťastní so mnou a ale aj ja som šťastná so sebou....proste príst na to že nemusím byť len MAMA a manželka no aj JA a je to v poriadku, prosto si vedieť ukradnúť svoje chvíľky bez výčitiek

*pardon za preklepy

Ja mámuza.v zahraničí ,bez pomoci a dve malé.deti,dnes keď zaspali o 21,spime vsetci spolu , som sa rozhodla že kvôli dusevnemu zdraviu 😄 idem do obývačky a beriem chrumky,colu a zapínam Avengers 😄😄😄 čo už, som unavená ale idem pozrieť aspoň polku

Skvela sprava je, ze deti rastu, takto som sa citila kym boli decka mensie a mna tlacilo vsetko co musim...vedela som, ze sa nevyspim, lebo sa budia, ze den bude narocny, lebo sama som unavena, vypnut som nevedela...u nas to len jednoducho preslo...decka podrastli, vela veci si zabezpecia sami, napit sprcha a zrazu mas cas😁heslo mojej takmer 100-rocnej babky je vydrzat, tak teda drzim😂

z tvojho posledného príspevku ale vyplýva, že problém je v tebe, v tvojom myslení. Veď sa uvoľni, užívaj si tieto chvíle, veľmi rýchlo utečú. Nemusíš nič, nemusíš byť nonstop v strehu a v strese. Tých pár hodín samoty si s mužom dohodni a prípadne skús nejakú terapiu, aby si zmenila svoj postoj k životu. Budeš ho mať ľahší a krajší. Presne o to ide, čo si napísala - ukradnúť si pár chvíľ bez výčitiek.

@deedol jasne, rozumiem. Napada mi jedna za mna osobne dolezita vec - skus zmenit strategiu, a vynechat to "nenapadne odchadzanie". Uplne vo vsetkych oblastiach zivota. Na samostatnej hre som pracovala uplne od "babatka", v uvodzovkach. Nie pre to, aby som mala "klud", mna velmi bavi venovat sa synovi, ale pre to, ze to je pre dietatko potrebne a prospesne. Vzdy som mu hru komentovala, a potom som mu vzdy oznamila, ze idem tam a tam. Napriklad cikat 🤣 nech si zatial postavi komin z tychto kociek a ja som hned naspat za nim. To ked mal tak rok, mozno menej. Vzdy som mu "oznamila", ze teraz sa moze kludne pohrat sam, pozri, skus zapojit tieto kolajnicky, ja si idem zatial "uvarit kavu" a pridem za tebou, pustime spolu lokomotivu. Alebo som sa ho spytala, ci ide so mnou vylozit susicku, alebo sa zostane v izbicke hrat. A tak postupne, vzdy viac a viac. V zasade je to velmi jednoduche, len to treba mat nastavene uplne od zaciatku, a to dietatko si zvykne, ze mamina ma pracu vedla v izbe a ono sa zatial moze kludne hrat same a ked bude potrebovat, mamina tu je vzdy pre neho, len "za rohom". Vo vsetkom mi vela asistuje, ale napriklad wc potrebujem umyvat sama, tak mu poviem, ze idem teraz umyt wc, ty budes zatial robit co? A uz vidim ako rozmysla, co by tak isiel a ked na mna spusti tie svoje plany, vidim, ze mozem umyt aj kupelnu a stihnem ozaj aj tu kavu 🤣

Deti su velmi sikovne a inteligentne. Tym ze sa im uteka poza chrbat, to praveze moze posilnit take to ich nastavenie, ze pozor, musim stale sledovat kde je maminka, ani na chvilku sa nemozem hrat sam, lebo mi zase zmizne a ja sa budem bat. My sme napriklad nikdy nesli ani z domu bez rozlucenia, aj pocas separacnej uzkosti, ked naozaj silno plakal kazde rano za manzelom, ked siel do prace. Radsej sme si to kazde rano vysvetlovali, dali papa, ukludnila som ho, ubezpecila, ze tatinko pride. Ale az VECER. Lebo som citala aj taku radu, ze treba dietatku hovorit, ze uz zachvilku sa vrati, ze za moment, ze o 5minutiek bude naspat, atd. Take falosne davanie falosnej nadeje. Deti nie su hlupe. Alebo ze idealne zmiznut poza chrbat. Bola som so synom u lekara (so sebou), sestricka je zlata a tu chvilku deticky strazi. Hned mi hovori, chytro chytro ja vam ho zabavim (hned ho stocila ku mne chrbtom), a prebehnite za doktorom, nech vas nevidi. Reku prosim? On normalne vie kam idem a ze na tu chvilu bude s vami 🤣🤣🤣 tak sme mali debatu zaujimavu o tom, a bola prekvapena, lebo vacsina mamiciek to presne tak robi, ze zmiznu.

Ale ja si neviem predstavit ten pocit zufalstva a frustracie, ked to dieta zisti, ze nema mamu v dohlade a nevie, kde je.

Takze moj skromny tip - urcite nezmiznut pocas hry, to nepodporuje samostatnost, ale prave naopak, nepohnutie sa od rodica, lebo ved, ak by nahodou zase chcel zmiznut 🤗

A hlavne vsetko, co som kedy chcela v "buducnosti" mat nastavene, nastavovala som od uplneho zaciatku. A velmi nam to pomaha.

@marzuz89 uplne super pristup. Toto praktizujem aj ja - deti nie su hlupe.
Velakrat mi bolo povedane, naco mu hovorim, kam idem, ved si ani nevsimne, ze som prec... No ale ak ano, nechcem, aby v nom rezonovalo, ze mama usla.
Tiez zavadzanie, ze uz zachvilu, zachvilu.. Deti to vnimaju a v podstate ich ucime klamat... Potom klamu aj oni nam..

@stevvvka dakujem, tiez to vidim uuuplne rovnako, ako pises. Deti maju take uzasne schopnosti, len to z nich treba pomoct "dostat" 🤗 su velmi vnimave, mudre a sikovne uz v takomto nizkom veku

@marzuz89 dakujem za dlhy koment, ale zjavne som to zle napisala - samozrejme to nerobim tak, ze odidem bez slova, vzdy poviem, kam idem. tak isto ked idem napr. do obchodu alebo hocikam, vzdy mu oznamim, ze idem, kam idem, kedy pridem, co tam idem robit atd. proste ako ked clovek odchadza od inej dospelej osoby - tiez neodide len tak bez slova. ale tak ci onak na nasho toto nefunguje, on tam proste nechce byt sam dlhsie ako par minut ;) neplati unho, ze ten interval sa sam od seba zazracne predlzi napr. na polhodinu-hodinu. alebo mam mozno prilis vysoke naroky na 3r dieta? neviem, ale v okoli mam skor take pripady, ze v tomto veku sa uz deti hraju samy, a sice nechcem porovnavat, ale clovek sa tomu v hlave uplne nevyhne, hlavne ked - ako pises - viem, ze je to pre dieta dobre.

@marzuz89 paci sa mi ten napad s tym, ze ja idem roibit toto, co budes robit ty? to som este neskusala a urcite vyskusam, dakujem 🙂

podľa mňa to je dobré, že si to tak uvedomuješ, že vlastne aj keď môžeš oddýchnuť stále to akosi "nie Je ono" a nevieš sa uvoľniť. Moja sestra mi raz povedala- človek stále na niečo čaká. A som si uvedomila že má pravdu, problém je, že človek stále žije v budúcnosti príp. v minulosti, Ide o to žiť v prítomnosti. Je nejaká literatúra na túto tému, mne dosť pomohlo také to skúmanie psychiky a pod.
Tiež je samozrejme faktorom, že si v strese z toho čo všetko treba stále urobiť, to by sa snáď mohlo uvoľniť až budeš mať samostatnejšie dieťa, vyriešený dom atď

Ja si oddýchnem na káve s kamoškou, na nákupoch, na večeri s kamoškami, wellness sama, teraz už aj pri upratovaní a varení keď som SAMA doma 🤣 ale úplne chápem čo píšeš, výlet a rodinná dovolenka, odkedy je dieťa, nie je pre mňa oddych.