Milujem ho, ale nemilujem
Ahojte, momentalne sa ocítam vo veľmi zvlaštnej situácii, nemám sa o tom moc komu zdvôveriť tak som rada ,že existuje aj takáto možnosť. Je to sice nekomfortne že sa zdvôverujem cudzim ľuďom ale...dufam že sa tu niekto najde kto si prešiel podobnym a poradí mi...
Som nešťastná vo vzťahu.S priateľom sme spolu rok aj niečo. Keď sme sa spoznavali boli sme si oveľa bližší, boli sme šťastnejší mali sme si vždy čo povedať a bola som pred ním viac sama sebou ako som teraz. Totižto mali sme kamaratsky vzťah (on bol v takzvanej friendzone-kamaratska zona) a to že sa to dostane až ku vzťahu som naozaj netušila a netušila som ani celý čas že ma nejaký zaujem.Bolo to uplne nečakane ale pekne..zamilovali sme sa.
Moje pochybnosti o tom že nam to neklape sa začali už pred 3 mesiacmi no vtedy som to tak neriešila. Proste sme si cez to nejako prešli a bolo zase fajn. Boli horšie a lepšie obdobia. No a zase sa mi to vratilo lenže tento krat som to už psychicky nezvládla (5 deň po sebe mavam hocikedy uprostred dňa zachvaty plaču). Odštartovala to hadka v aute (nikdy predtym sme sa nepohadali)..začalo to tym že som sa ho pytala niečo ohladom auta kedže si kupil nove a omylom som sa mu dotkla jedneho gombima..vybuchol na mňa, bol nervozny lebo sa chcel sustrediť na cestu ale hneď sa aj ospravedlnil. Potom bolo ticho a...snazil sa nadviazať temu...nadviazal...kecali sme spolu na kazdu temu asi 2 min a ticho.Takto to išlo dokoliečka.Už ma to nebavilo tak som mu davala iba jednoslovne odpovede. To ho naštvalo a povedal mi že som stale ticho a nič nerozpravam ( to je uz zasa iny pribeh...v skole ma sikanovali- obcas sa mi tazko rozprava lebo som z tych ludi utrepela sok)..tak som sa otocila a potichu plakala. Mali sme namierene ist na vylet ale stopla som ho, ze chcem aby ma odviezol domov. Odviezol ma,cely cas bolo ticho. Ja som len premyslala..ci som pre neho dost dobra.Nie som prave najukecanejsi typ dievcata a kvoli tej sikane trpim aj kvoli inym veciam ktorymi ho nechcem zatazovat. Ja chcem byt len stastna a nemysliet na to čo bolo.
Odviezol ma pred dom a v aute sme sa porozpravali. Udobrili sme sa..bol to asi najuprimnejsi rozhovor aky sme mali, no ja sa napriek tomu odvtedy trapim, aj ked mi povedal ze ma lubi aj moju povahu a ze o mna naozaj nechce prist, ze sa toho vyslovene boji. Som s nim vo vztahu nestastna, neviem byt pri nom taka sama sebou ako ked sme boli kamarati.No ked si pomyslim ze by som mala byť bez neho asi ma pretrhlo uplne...okrem neho nemam realne nikoho s kym by som si tak rozumela. Mam pocit ze obcas ma pocuva,obcas ma ignoruje, mam pocit ako keby ma ovladal..a ked sa nim nenecham ovladat a dupnem si tak si mysli ze som na neho nastvana. Okrem toho co ho teraz v poslednej dobe zaujima je auto,praca,peniaze ..pretoze ma toho plnu hlavu a chalem ho. Maka aby mal peniaze pretoze musi z niecoho vyžiť, musi z niecoho investovat do auta..a tak ja to rešpektujem. Len ja som ta ktora ho ma v tomto tazkom obdobi podrzat a pocuvať ho...dneska mi to aj povedal co by som ja bez teba robil v tomto tazkom obdobi, uz vies preco nechcem o teba prist?...proste, ja ho chapem..len obcas potrebujem viac pozornosti. Mam pocit ze opora som tu iba ja...Neviem absolutne ako dalej. Som zmatena zo svojich pocitov. Mozno mi vela z vas napise že : Ked nie si stastna, odid nema to zmysel...lenze ja odist nechcem a to je ten problem.
Myslím, že veľa premýšľaš a nie si spokojná sama so sebou. Keď to už tak skoro je také nijaké, a neviete sa úprimne pozhovárať a stále máš takéto pocity, veľmi neverím, že tento vzťah je to práve pre teba. Plus, zamilovanosť odchádza, je to prirodzené. Budovať vzťah je niekedy drina. Musia obaja chcieť.
Nejako som nepochopila,čo ti vlastne prekáža alebo trápi? Píšeš tak kadejako,len nič konkrétne...ja som mala vo vzťahu podobne pocity,aj ako píšeš o tom kamarátske,ale ja som presne vedela čo mi vadí a podľa toho som sa aj zariadila.
@anita6666 V skratke mi vadí to že to už nie je ako predtym,lubime sa len komunikacia medzi nami obcas hasne...a ked sa uz niecom rozpravame su to len jeho problemy kde som ja jemu vzdy oporou...nebavi ma to,niesom stastna lebo som nim akoby ovladana. Neviem ako dalej...ci sa to oplati na tom vztahu vobec nejako pracovat
Ty mas problem v sebe a pokial ho nevyriesis,nebudes nikdy stastna. Stastnou ta nikto neurobi,to necakaj. Takze sa zameraj na to,aby si sa vysporiadala s traumami s detstva. Vyhladaj psychologa,ktory ti pomoze a navedie ta ako si odpustit a verit si. Musis si verit,ved po tom vsetkom,co si si prezila si tu a si uspesna a silna. Lebo kazdy kto zvladne sikanu je nesmierne obdivuhodny clovek. Len je na casw pustit stare krivdy a zamerat sa na sucasnost. A porozpravaj o vsetko priatelovi. Aj on musi byt z teba nervozny,ked ty si si neista sama sebou ako si ma byt on isty tebou. Ak bude o tebe vsetko vediet,vie ti pomoct a pochopit ta,preco v urcitych situaciach konas tak ako konas.
Urob si poriadok sama v sebe.
Milujem ho, nemilujem ho.
Neviem byť pri ňom sama sebou, nemám nikoho s kým by som si tak rozumela.
Nevyžaduj po ňom aby ťa urobil šťastnou, to možeš iba ty sama.
@nikdom a vie on o tvojom probléme? Myslím to, že ťa šikanovali. Treba mu to povedať, pretože máš kvôli tomu reakcie také aké máš, teda si veľmi citlivá. Pokiaľ o Tom nevie, tak ťa nevie ochrániť ani sám pred sebou. Každý má občas zlý deň a vybuchne. Ale ty to prezivas ťažšie. Možno by sa viac ovládal keby o Tom vedel. Hovorím z vlastných skúseností. Môj vzťah s manželom sa celkom zmenil, keď som sa mu so všetkým zdôverila. Bral na to ohľad a aj si dával pozor na reakcie. Nezvyšuje na mňa hlas a aj keď bol nahnevaný, tak hovoril kľudne, lebo vedel že v opačnom prípade by som sa uzavrela a rozhovor by skončil. A pomohol mi sa vysporiadať s minulosťou.
@nikdom ale takto to vo vzťahoch chodí, na začiatku je všetko ružové, úžasné, žiadne starosti... a postupne sa ľudia otvárajú, spohodlnejú, už toho druhého získali, tak sa nemusia toľko snažiť, sú viac sami sebou. Už sa žena ukáže aj nenamaľovaná a strapatá, už chlapovi uletí aj vulgarizmus, už sú dovolené aj tepláky... proste sa ten vzťah vyvíja, posúva. On má teraz ťažšie obdobie a potrebuje tvoju oporu, možno o rok to bude presne naopak.
Netreba hned utekat, treba pracovat hlavne na sebe a mat rada samu seba...ma ta rad a pises ze aj ty jeho...ziaden vztah nie je idealny a treba sa on starat, a nie pri prvom probleme zutekat, to je najjednoduchsie
Píšeš že máš traumy z detstva - vidno že ich ešte nemáš poriešené. Skús od seba .. pracuj na sebe lebo toto ťa bude inak prenasledovať celý život. Jasné obaja máte svoj podiel zodpovednosti za váš vzťah .. ale človek má vždy začať u seba
Mme to pride ako predrozchodovy stav. A keby som ti mala poradit uz s tymi skusenostami ako mam, tak sa rozidte co najskor, lebo straaaasne vela casu stravite uz len nestastni. A namiesto toho mozes v tom case stretnut niekoho kto ta urobi brutal stastnou. Ale to nechces pocut, cize este chvilu s nim pobudnes a az potom to pride.
Nikdy to nebude ako predtym
V ziadnom vztahu to tak nieje a nebude..vztahy sa menia, vtedy mali caro nejake veci, teraz maju caro ine veci,Nepozeraj do minulosti. V tomto prispevku som nenasla mic zle, kazdy obcad vybuchne,ma zly den, ci pohada sa. Rpzist sa by bola skoda
Ak mate taketo vztahy po roku tak chodte od seba... čo by ste robili po 20 rokoch?
Dnešný ľudia nič nevydržia 🙄 veď nie každy deň je ružový, treba aj bojovať. To teraz každého partnera budeš po čas meniť lebo vás vzťah sa zmenil??!
Každý vzťah sa po čase zmení, a keď spolu bývate už duplovane. Netreba sa hneď vzdávať 🤦♀️
mali by ste sa porozpravat ak chcete obaja urobit pokrok, ak sa chcete z tohto bodu posunut dalej, tak sa to da, len musite to chciet obaja, city su tam, len sa to dostalo do takej nejakej blbej situacie, ale vsetko sa da ked sa chce 🙂
@nikdom skuste navstivit manzelsku poradnu obaja