Môj otec nečakane zomrel. Neviem sa stym vyrovnať😢

@aniky0507 ? Poznali ste moju maminku?

@stella2015 ahoj s tou dušou prosím ťa to ako si toto vedela že je tu a neodišla ?? Videla si niečo cítila či čo ako.. mne zomrela mamička dnes je to mesiac ,plačem mám pocit že nikdy už nebudem šťastná nejak tomu verím boli sme naj kamošky resp bola moja skoro jediná všade spolu všetko spolu vkuse na tel fotky no veľmi blízke...a zrazu jej niet mám 2r syna ale proste je mi nejak všetko jedno nič nič sa mi nechce ... Tebe je už lepšie? Ozaj ten čas pomôže a všetko bude ,, dobre,, so spomienkami ale bez bolestí? Prečo tomu neverím ah ťažko mi je hrozne

@simik411 vela sil prajem 🙏 mne zomrel ocko pred 20rokmi.. stale s tym niesom vyrovnana.. tiez sme riesili to, ze dusa neodisla.. lebo zomrel nahle.. viem ze mama davala niekde sluzit omse za neho kazdy den cely mesiac ci dva... chce to vela casu, ale za mna aj tak to nepreboli 😪😪😶

Sú to gregoriánske omše, myslím. Aj ja som to v minulosti dávala slúžiť za maminku, lebo sa nám po jej smrti diali zvláštne veci, akoby nevedela odísť. Kontakt na kňazov, čo ich slúžia, som si vygooglila. Neviem však, či to pomohlo, ale tie zvláštne veci časom celkom ustali. Už jej niet siedmy rok, bola to naj maminka, milujúca, veselá, bystrá, šikovná, inteligentná, vždy tu bola pre nás. Nie, neprebolelo to. Ani som sa s tým nenaučila žiť. Lenže človek má rodinu, dieťa, prípadne aj ovdoveného otca a polosirotu súrodenca, takže musíš zaprieť samú seba a ísť ďalej. Lebo svet sa nezastavil a neprestal točiť. Je to kruté, ale je to tak.

@monika2012 mne sa ale nedejú žiadne veci , ona veľmi dobré vedela že sa týchto veci bojím nie raz sme sa o tomto smiali ,sama neverila že niekto môže ,, strašiť,, čiže aj keby to je možné nejakým zázrakom tak ona by sa mi neukázala ani nedala najavo nič tým som si istá veľmi ma ľúbila aby mi robí ,,zle ,, ale to ako veľa z vás píše že stále to neprebolelo kurník ako to myslíte veď ja som mesiac ako živá troska aj keď mám 2r dieťa proste nič nezajem nejako o ničo. Nechcite mi všetci hovoriť že o 20r budem takto sedieť a nič ?! To nemôže byť. Iní zas hovoria že čas to otupi, zahojí. Tak ako kurník to teda je bože nemôžem počúvať ani čítať že nikdy sa to nezahoji ako mám ďalej žiť s týmto vedomím?! Už nebudem šťastná, spokojná tešiť sa na rôzne veci? Budem len prežívať či čo. Toto nemôže byť pravda predsa 😔

@simik411 Nejako to človek nedobrovoľne akceptuje. Tak by som to nazvala. A naučí sa tú obrovskú stratu nahradiť inou láskou, napr. k dieťaťu, k súrodencovi, k druhému rodičovi, k partnerovi, ku zvieratku. Ale istá časť srdca naďalej zostáva prázdna a smutná. Strata rodiča je však v životoch ľudí prirodzený a nevyhnutný proces, ku ktorému skôr či neskôr musí prísť. Žiaľ. Horšie je, keď rodič prežije svoje dieťa. To je podľa mňa bolesť, ktorá sa ale že vôbec nemôže dať zniesť. A napriek tomu sa mnohí takíto rodičia postavia opäť na nohy, lebo musia žiť ďalej.

Ak Ti môžem poradiť, neuzatváraj sa do seba. Bude Ti ešte horšie. Keď to bolí, posmúť, poplač, ale potom vstaň a choď von, na slniečko, čerstvý vzduch, buď s ľuďmi, s ktorými Ti je dobre, rob veci, čo Ťa tešia, čiastočne aspoň na čas prídeš na iné myšlienky. A venuj sa dieťaťu. To je tvorček, ktorý Ťa potrebuje a miluje najviac.

@monika2012 viem že ostane diera. Ale ja sa len bojím či tento smútok úplný prejde to áno že ja takto ozaj nemôžem žiť , je normalne že mesiac po mi je tak asi že ale o rok už musí byť normalne že si spomeniem často ale už tam zmierene alebo ako povedať že prizabudnem jemnucko ja nwm ja sa len bojím toho ze takáto prázdna už budem naveky. Potrebujem pocut že sa budem ešte smiať veľa a tešiť a všetko žiť proste..

@monika2012 u mňa je to možno o to ťažšie že mi umreli obaja rodičia v jednom roku. Otec v januári v deň prvých narodenín syna, a maminka v decembri. Začiatok a koniec roka. Prekliateho pre mňa tisíckrát. Obaja len 63r a obaja nečakane.

tu sa ti podla mna neda poradit nic. bude to boliet dlho ale casom sa to naucis tak povediac akceptovat a bude lepsie

@simik411 mne zomrel v najhorsom veku.. mala som 15r.. Nieje den, kedy si nespomeniem a stale mam hrcu v krku a vela x si aj vecer poplacem, ked sa modlim.. prosto chyba velmi.. jasne ze zijem, mam manzela, deti, priatelov, ale mam este mamku ano.. a stale ho prosim aby tu dlho bola ked uz on tu nieje.. u teba je to cerstve.. naozaj chce to vela casu 🙏🙏 u nas sa tiez nic take nedialo ze zle, ale citili sme ze je stale doma.. mama potom volala liecitelke, ona povedala ze treba dat na tie omse, ze odisiel skoro, este male deti, vela veci doma nedokoncil, ze nevie sa s tym dusa zmierit a nevie odist 😥

@simik411 a neboj, pride aj usmev, aj radostne dni ❤ plac ked potrebujes, hlavne to v sebe nedrz... uplne ta chapem, ja som mala dlhe roky v sebe zlost, preco musel v 50r zomriet.. hnevala som sa na toho hore preco prave my... ale bude dobre ❤ mas hore anjelov, ktory na Vas budu davat pozor.. 🙏

@simik411 Nebude to takto navždy. Samozrejme, že prídu aj chvíle, keď pocítiš plnohodnotné šťastie. Ale prídu aj chvíle, keď sa tie myšlienky budú k rodičom vracať, a vtedy treba plakať a smútiť, dostať to von.
Neviem, či to takto hlboko prežíva každý, ale asi nie. Čím je rodič láskavejší a srdečnejší a vzájomný vzťah s dieťaťom je obojstranne hlboký, tým je to bolestnejšie a ťažšie sa privyká na to prázdno.
Moje okolie nejako nevníma, že stále smútim. Fungujem akoby nič, ale tú ukrutnú bolesť si nesiem v srdci. Jediné, čo sa časom zmenilo, že sa otupili hrany spomienok na hlboké fyzické aj psychické upadanie mojej maminky počas takmer rok trvajúcej rakoviny. Už spomínam iba na to pekné, ale ona mi chýba stále rovnako. Ja ešte mám ocina, takže je to iné, ale maminka zomrela tesne po svojich 58-mych narodeninách. Myslím, že tiež dosť zavčasu. Dosť mi však pomáha fakt, keď si uvedomím, že nemusí žiť v dnešnom svete. V tom pekle, čo sa celosvetovo rozpútalo. A veľmi dúfam, že to nevidí a nevníma, lebo by sa trápila kvôli nám, že v tom musíme žiť.

Neviem, ako Ťa potešiť, rok 2021 bol fakt strašný rok a zostáva nám už len dúfať, že tento nebude ešte strašnejší.
Nech nám Pán Boh pomáha.
Tebe posielam jedno veľmi silné chápajúce objatie a prajem Ti veľa síl do ďalšieho fungovania, v nádeji, že sa raz s našimi milovanými opäť stretneme v krajšom a šťastnejšom prostredí...

@ma_mi ďakujem. Ja si myslím že ona tu nie je , bolo to rychce nechcela určite ešte ale , zistili jej na mozgu asi nádor neviem doteraz čo to bolo ale dr po smrti povedala že takto ako to dopadlo že náhle odpadla a mozog zomrel prvý že jej bolo veľmi veľa ušetrené trápenia, vraj už dokonca viac nádorov alebo metastaz neviem ani vedieť nechcem už. Tak si myslím že jej bolo dopriate odísť bez bolestí doslova,nič ona nevedela prišlo to v jednej sekunde a viac sa nezobudila tak si myslím že pre toto by mohla mať ten pokoj aj keď ako celok sa to udialo do 2tyzd celé od začiatku ale ona stále všetko hovoríla s takým kľudom nadhľadom pokojom aj o smrti že každého to čaká musíme to prijať ako to je nebránit sa tomu. Tak preto si myslím že ona to prijala. Na druhej strane ja hystérka,panika chaos bordel v hlave srdci stále rebel , keby ma pozerať na mňa že vie že to nedávam tak by bola asi tu len kvôli mne. . ale verím že ona už nevie nič ,píšeš že sa modlis si veriaca to sa potom trochu aj vymyká textu z biblie ,, z prachu som ťa stvoril na prach sa obratis,, alebo človek keď zomrie necíti viac smútku, bolestí ani radosti, necíti už nič lebo viac nie je. Spí. Ale každý veríme,dúfame chceme verit možno hocičomu len aby nám je ľahšie a ľahšie sa nám žije. Nikto nevie skutočne čo sa deje potom.. raz uvidíme všetci, alebo neuvidíme nič.

@srnocka30 píšes mi z duše.Zomrel mi otec v auguste, tiež v podstate náhle,nečakane..vela zohralo aj zanedbanie zdrav.starostlivosti, kvoli korone.
Neviem sa stym zmierit..neviem to prijat a nejako to mozog ani nevie spracovat.
Umrelo mi v okolí už pár rodinných příslušníků.. ale toto bola taka 1.najbližšia smrt mne v rodině.. a odmítám sa stým zrovnať. Chcela by som ale nejde to.
Neni den kedy na něho nemyslim,na okolnosti za akých sa to stalo,velmi ma to mrzí a ťaží...
Myslím,že okolie si myslí,že už to akosi prebolelo..ale ja každý 1 den plačem a pýtam sa prečo...ako je to možné.
Neviem..neviem kedy to spracujem..neviem kedy to prebolí.
Tak len aby si věděla,že niesi v tom sama 😭 a fráza,že čas rany zahojí.. neviem ...ked sa táto téma otvorí vždy sa mi vynoří v paměti ten moment kedy mi to do práce zavolali a mám pocit,že som na začiatku

@simik411 to ano, odisla bez bolesti.. moj ocko mal infarkt.. 2 mesiace bol v kome.. denno denne k nemu mama chodila, ja som nabrala odvahu raz... aj to som sa po vstupe na JIS hned rozplakala a mama ma poslala vonku.. nezvladala som pozerat sa na tie hadicky.. verim, ze to zvladnes a casom bude lepsie ❤🙏

@srnocka30 ja som mala 10rokov, ked mi zomrel otec.. Rano isiel do práce a od brany sa vratil, ze mu je zle, prisla sanitka a uz sa domov nevratil. Akoze totalny sok.. Jedine co pomôže, je cas.

@srnocka30 som na tom rovnako😪... Úplne ta chápem. Ten sok a smútok sa nedá opísať. Úprimnú sústrasť. Ten môj zomrel tesne pred Vianocami. 💔