• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Myslenie na budúcnosť. Ako ste na tom vy?

4. februára 2009 
Ahojte chcela by som sa spýtať či je tu ešte niekto, kto tiež extrémne myslí na budúcnosť a niekedy až tak, že sa nevie sústrediť na prítomnosť a žiť v prítomnosti
4. feb 2009 o 12:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj moja sme na tom podobne.my zijeme v zahranici a uz mame toho plne zuby,ale ked vydime co sa deje na slovensku tak rozmyslame az viac ako je zdrave.
4. feb 2009 o 12:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj nenka,

moja sestra mala také stavy...a mala až také...že musela brať nejaké tabletky.....ale už to je OK.....(bolo to keď končila na VŠ....tak myslím, že to dosť bolo spojené s tým....že čo bude robiť a tak...)...ale naozaj, človek sa na ňu nemohol ani pozerať...aká bola stále v mysli zamyslená...vôbec nevnímala okolie poriadne, nerada chodila do mesta medzi ľudí a tak.....ale ako začala normálne pracovať....tak je to OK....

nenka, treba sa zaoberať nejakými vecami, čo ťa baví...alebo by ťa bavilo....aby si myšlienky odhodila bokom a sústredila sa na činnosť, ktorá ťa napľňa.......sadiť kvietky, chodiť cvičiť, plávať, alebo si aj tak len poplakať...ale treba do dostať von, keď ťa niečo trápi...naozaj si poplač-nedusiť to v sebe...lebo to len zdvojnásobuje trápenie.....

proste nejaký dobrý koníček si nájdi......a bude to fajn.....
4. feb 2009 o 12:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
ďakujem :slight_smile: asi je aj tak najlepšie žiť len prítomnosťou a tešiť sa aj z maličkostí, ktoré sú teraz, je veľmi zlé ak človek začne rozoberať, čo bude, kedy bude a čo ak toto alebo tamto, ja z toho mávam niekedy hrozné stavy
4. feb 2009 o 13:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
to ti verím, videla som to na sestre......

....tak radšej ži tu a teraz....minulosť nechaj minulosťou a budúcnosť??? veď príde po tej prítomnosti....napríklad aj zajtra... :slight_smile: (nie čo bude za 5, 10,15 rokov....veď to ani ja neviem)....

...treba si vždy naplánovať čo budem robiť napríklad zajtra...niečo dobré uvarím? treba ísť do obchodu nakúpiť čo treba k tomu a tak....vždy si niečo dobré naplánovať a venovať sa len tomu.....alebo si začnem vo voľnej chvíli vyšívať nejaký pekný obrázok alebo maľovať....len tak pre potešenie....

....a máš dobré motto, tak sa ním aj riaď...(kŕm toho dobrého vlka)
4. feb 2009 o 13:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
No len ja som takto už asi dva roky a tá myseľ mi aj sama niekedy prepne na také myšlienky aj keď nechcem a za nejakým lekárom to tiež nechcem ísť a riešiť to liekmi tie myšlienky nezmenia
4. feb 2009 o 13:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
sestra to mala tiež asi tak nejak tie dva roky.....keď chodila psychologičke...tá jej vravela...že to je ako nejaká platňa, ktorá stále hrá dokola....treba tú platňu vyhodiť a nahradiť ju druhou......

....neviem či veríš v niečo nadpozemské....ak áno....tak to ťa len posilní.....predsa sme tu na Zemi len na púti....

...treba sa tešiť naozaj ako si písala z maličkostí každého dňa....napríklad aj to, že prší....veď sa nám prečistí aspoň ovzdušie...už to je pre nás lepšie....

zatiaľ ahoj, idem k malému....

ja mám stále na mysli také motto Haliny Pavlovskej: tancujte tak ako by ste ešte nikdy netancovali, spievajte tak akoby ste ešte nikdy nespievali, a žite tak ako by ste boli v raji....
4. feb 2009 o 14:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
nenka, ja som sa vzdy hrozne zaoberala buducnostou...az som na to prisla, ze je to uuuplne zbytocne, lebo veci v mojom zivote sa tak zvrtli, a to zo dna na den, ale doslova...za tri dni dokopy sa zmenilo vsetko. Odvtedy planujem tak maximalne na mesiac dopredu a voobec si nelamem hlavu nad tym co bude.
Koniec koncov, naco budem planovat, ked ma este dnes moze zrazit auto a zomriem :stuck_out_tongue_closed_eyes:
Zi radsej kazdy den naplno a drzim ti palceky :wink:
4. feb 2009 o 14:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja som tiež pochopila že sa netreba zaoberať takou dalekou buducnosťou,tiež planujem len mesiac -dva dopredu...denduška presne,za sekundu sa život zmení a škoda času čo utiekol na premýšlaní a plánovaní z ktorého nič nebude..
4. feb 2009 o 14:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja sa obcas zamyslam nad buducnostou,co bude ked sa vzdam liecenia/mam vazne zdr.probl./ a viem,co by ma cakalo ,tak radsej na to ani nemyslim...az to pride,pride to...netreba sa stressovat,lebo stress cloveka moze znicit.I ked je to niekedy velmi tazke,nemysliet,co bude...
4. feb 2009 o 14:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ked je nejaky problém tak sa to nedá nemyslieť,ja som myslela len také talafatky..
4. feb 2009 o 14:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
nenka, holky maju pravdu. Naplanuj si dnesok a zajtrajsok a vykonaj to, co si si predsavzala. Zbytocnym premyslanim ti cas unika pomedzi prsty a nic z toho. Ja som tiez bola taka ako ty a nie je to davno, no nastastie som na to prisla a dufam, ze mi to vydrzi. Drzim palce aj tebe, aby si sa z toho dostala. Prajem Ti pekny den! :slight_smile:
4. feb 2009 o 14:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ma_se :pensive:

viete dievcata, da sa nemysliet na buducnost a neplanovat ju, ked nema clovek "vazne" problemy... ale akonahle cloveka trapi dlhodoba choroba, dlhodoba zla financna, rodinna ci akakolvek situacia, je velmi tazke na to nemysliet a nerozmyslat nad tym co bude dalej, ako to bude dalej :pensive: Viem to z vlastnej skusenosti... clovek sa snazi, kazdy den si hovori, snad bude lepsie, nebudem na to mysliet, lebo aj tak mi to nepomoze, lenze kazdy den pride nejaka rana pod pas, ktora vas zrazi k zemi... a vtedy si clovek pomysli... este aj toto? Tak predsa to nevyzera dobre, nebude to dobre... a zase nastupia myslienky na buducnost.... :pensive:
4. feb 2009 o 14:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ale to je samozrejme, ak sa nieco vazne deje, ze clovek sa tym neustale trapi :unamused: ale podla toho co pise nenka, ona asi nema nejaky taky vazny problem...

no, aj my mame v rodine kadejake vztahy na zaplakanie..ale viem ze sa to nezmeni, skusala som to, ale len ja som trpela a ostatni boli sebecki a bolo im jedno ze ja kvoli tomu trpim...tak som si povedala haloo..dost. Byvalo mi to aj luto, ale uz nie je...slovom nebolo to v mojej moci :pensive: bolo by to neporovnatelne keby to tak nebolo, bolo by byvalo vsetko inak...ale nie je..musela som to tak prijat. ak by som to tak neurobila, stale by som sa tym trapila a bolo by to aj tak zbytocne.
ak sa clovek prijme aky je a aj situaciu prijme aka je, tak je to hned krajsie, a nie sa neustale porovnavat s niekym kto sa ma omnoho lepsie..len treba tazit z toho co mame...lebo aj o to posledne mozeme kedykolvek prist :unamused:
4. feb 2009 o 14:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
dievčatá ja som bola vždy taká že som sa budúcnosťou veľmi nezaťažovala, žila som tým čo bolo momentálne, a ako sme začali stavať rodinný dom, brali hypotéku a odvtedy dookola stále myslím len ne to čo bude a čo by mohlo byť a niekedy ma napadajú samé zlé veci a som z toho v strese ja viem že je to zbytočné sa tým zaoberať ale už to neviem zastaviť ako píše lyzenka je to ako obohratá platňa stále dookola a už ma to nebaví niekedy cítim ako by som tým myslením mala už aj mozog zatemnený, možno sa niekto na tom pobaví ale cítim a bojím sa že sa z toho zbláznim :frowning2:
4. feb 2009 o 15:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
nenka... ja som mala taketo depky z buducnosti a teraz ked sa pozriem spat viem, ze som si sama dost ublizovala...totiz je jasne ze tymi depkami nebolo mozne tu buducnost zmenit. Aj teraz ma to obcas popadne a utapam sa v zbytocnych myslienkach. Blbe je to, ze ja som nemala nijaku objektivnu pricinu trapit sa.....ako jasne, ze sa niekedy nejake smutne veci udiali....ale ziadne vazne zivotne zvraty. A aj preto to bolo pre ludi okolo mna nepochopitelne.
Bola som raz za psychologickou ona mi davala nejake otazky, ale mala som z toho divny pocit, ze mi niekto ide napravovat mysel :grinning:

ja neviem recept....a fakt moja situacia bola od mnohych z Vas odlisna v tom, ze som nebola ani vazne chora ani som nemala rodinne a ine velke problemy...a bola som (stale som) veriaca...a jednoducho som nevidela zmysel...hovori sa tomu diagnoza depka :unamused:

mne velakrat pomohla obycajna myslienka....neviem ju presne citovat...skusim parafrazu:
Smutny je clovek, ktory zije minulostou ktoru uz nezmeni, alebo sa obava buducnosti, ktora tu este nie je. Takemuto cloveku uteka jedine co skutocne moze zit...pritomnost.

viem zneje to mozno ako klise a mozno niekoho napadne, ze sa mi hovori lahko...
4. feb 2009 o 15:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok