Nákupy s manželom
Ahojte, žienky. Viem, že nákupy s mužom nie sú obvykle veľmi príjemná záležitosť, asi ani pre nich nie... 🙂. Česť výnimkám.
Chcem sa podeliť o moje skúsenosti so spoločnými nákupmi (teraz konkrétne potraviny a iný každodenný spotrebný materiál) pretože občas mám pocit, že to nie je normálne.
Mám rada rýchle nákupy s tým, že viem čo idem kúpiť, len to naberiem a idem ďalej, v obchode som možno 5 minút. Ale na druhú stranu sa ani prehnane neponáhľam, jednoducho žiadne stresy, ani žiadne zbytočné zdržovačky. Všetko prebieha v pohode...
No s mužom je to iné. Môj milý začne byť zrazu dominantný a vystresovaný, všetko musí prebiehať po jeho. Veľmi sa ponáhľa, potom mi nadáva ak idem svojím tempom, nemám sa od neho vzďaľovať a nenechá ma o ničom rozhodnúť. Na druhú stranu ma stále otravuje, ak sa nevie medzi niečím rozhodnúť, zatiahne ma do výberu, no nech vyberiem čokoľvek, nahnevá ho to...
Asi takto - "mám vybrať toto alebo to druhé?"
"Mne sa viac páči to druhé, aj cena je lepšia"
"Ale toto má väčšiu gramáž, sakra, ženská!!!"
"No tak zober to prvé...."
"Je tam menší podiel mäsa, nevieš čítať??"
Atď atď...
Neviem už čo s ním, nakoniec to dopadne tak, že sa sklesnuto vlečiem za ním, keď sa niečo pýta, snažím sa konverzáciu čo najskôr ukončiť, odpovedám jednoslovne a čakám kým to konečne skončí. Ak sa skúsim vzdialiť, zase ho to vytočí. Detto ak zaostávam. Nebaví ma to takto, nie som submisívny typ, ale ani hádavý a mám rada keď všetko prebieha v pohode.
Snažím sa nákupom s ním vyhnúť, ale občas to treba (je treba viac rúk, auto, dve peňaženky 🙂)) ) a obvykle nakupujeme keď spolu niečo vybavujeme v meste takže aj do obchodu ideme dvaja. Už sa uchyľujem k úskokom, predstieram, že mi je zle a ostanem v aute alebo potrebujem súrne na wc a podobne.
Porozprávanie s ním nepomôže, nerozumie tomu kde robí chybu. Proste mi povie, že som zaostala a vytočilo ho to, nerozumie čo riešim. Inak sa ale chová normálne a príjemne, len tie nákupy...
Som zvedavá na Vaše skúsenosti.
@katarinamarkova tieto veci sa tu fakt riešiť nemusia. Áno, pochopila si to správne, auto máme zaparkované niekoľko km od baráku, hore sa s ním nedostaneme. Takže ideme autom aj pešo do kopca.
Môj muž by to sám hore nevyniesol a ja tiež nie ak nechce jeden z nás behať hore dole takú štreku. Nesťažujem sa na to, bývanie si pochvaľujeme obaja, za kľud a pohodu na samote sme obetovali jednoduchý príchod domov.
Písala som, že sa snažím s ním nechodiť (akože vybavujem niečo iné, je mi blbo a ostanem v aute, idem na wc alebo musím ostať v robote keď má časa ísť na nákup...), ale občas zvykneme spolu v meste niečo vybavovať tak sa stane, že ideme spolu aj do obchodu.
Nie, že ideme vždy za každú cenu dvaja.
Dámy, fakt ďakujem za príspevky, ale nepýtala som si rady, ani som nechcela kvôli tomu vypisovať ako a kde bývam. Zaujímali ma v prvom rade Vaše (možno podobné) skúsenosti.
@suziaaa no vieš vo vzťahu dvoch ľudí je dosť zlé keď nemôžeš manželovi narovinu povedať: si neznesiteľný pri nákupoch, necítim sa s tebou príjemne, mohol by si sa kontrolovať alebo mi vysvetli aký máš vlastne problém, porozprávajme sa o tom... Miesto toho hráš divadielka že potrebuješ ísť na wc, že ti je blbo atď. Viem že ste ešte mladí a efektívnu komunikáciu sa asi len ešte učíte, ale fakt to skús radšej takto. Pravdepodobne tvoj manžel nesúhlasí s prerozdelením vašich kompetencií a financovaním domácnosti a niečo mu vadí keď takto hysterčí pri obyčajných nákupoch. Takže do toho, skúste si sadnúť a jednajte navzájom narovinu, žiadne divadielka, ale úprimný rozhovor...
@0silvia0
prepáč, ale sme dospelí ľudia, porozprávať sa s ním som skúšala ako prvé. Všetko to čo píšeš som mu normálne hovorila a skúšala to s ním predebatovať. On si neuvedomuje čo robí, nerozumie o čom sa s ním rozprávam. Keď pokusy o konverzáciu nevyšli, začala som robiť úskoky, ale nikde nepíšem, že to považujem za správne a dlhodobé riešenie. Inak by som predsa nezakladala toto vlákno.
@suziaaa tak ho konfrontuj priamo pri akcii, keď ho začnú priamo v obchode chytať tie jeho vývrtky. My sme tam s tebou v obchode neboli, takže nevieme ako to presne priebieha, takže snažíme sa dedukovať z toho, čo si napísala, urážať sa nemusíš... Alebo sa skôr urážaj na jednanie manžela a keď ho chytajú jeho stavy, odíď a oznám mu, že ho počkáš vonku, lebo nemáš nervy na jeho hysterčenie...
Na nikoho som sa neurážala 🙂.
V každom prípade si fakt myslím, že ide o to, že máme málo peňazí... mne takmer nič neostáva na nákupy a asi ho deptá pocit, že je to všetko len na ňom. Teraz keď na to pozerám spätne tak najhoršie scény mi robil keď sme finančne mleli z posledného a nevedeli sme či budeme mať za čo nakúpiť jedlo nabudúce...
@suziaaa ale veď aj keď spolu v tom meste niečo vybavujete, nemusíte ísť zákonite aj do toho obchodu spolu!
- mojko nakúp idem na kávu
- mojko nakúpim ja, daj si pivko zatiaľ
Pre mňa osobne je najhoršie nakupovanie s mamou. Po jej pamätnej vete: "Načo sú Ti mandarínky?!" už s ňou nakupovať nechodím. 😀
Ja najradšej nakupujem sama, síce potom vždy nadávam keď sa vlečiem domov mhdčkou s tromi ťažkými taškami ale za ten pokoj, prehľad, zorganizovanosť to stojí. Skúste si keď tak urobiť nákupný zoznam a on nech vezme napriklad potraviny a Ty droheriu a stretnete sa pri pokladni, alebo nechaj v aute jeho a brnkni mu až keď budeš pred pokladňou nech Ti ide pomôcť s balením nákupu a platením :-P
Rob to ako ja:Do potravín idem len vtedy,keď hrozí rodine hromadné vyhynutie,to je možno 20x za rok
Jedine,co robím,je,že nákup vyložený na kuchynskej linke odložím.
@0silvia0 🙂 tak nejako....
Ja sa fakt len snažím pochopiť prečo ak:
- neznášam nakupovanie s daným človekom
- spolunakupjúci sa vždy správa v ochode ako....
- peniaze ja nemám, má ich len on
- autom ja nechodím, šofér je on
musia nakupovať spolu.