Nezvládnutie skúšky z vodičáku
ahojte v rodine ma dotlacili aby som si robila vodicak, do autoskoly chodim uz od februara a trapim sa velmi, na kazdej jednej jazde som pocuvala ako mi to nejde ze nezvladam ani zaklady, ze som drevo a ze sa mam na to vykaslat chodila som cez vikendy s mamou cuvat kuzelky ale proste nie som schopna sa to naucit, aj ked sa mi to podari tak jednoducho to nestiham do toho casoveho limitu a dnes som mala skusky pohorela som ako taka krava hned na testoch, proste mala som hrozny stres a pomylila sa, totalny skrat navyse som doma tie testy robila velakrat s tym ze aspon to mam zvladnute, ale zjavne stres urobil svoje, alebo ja si to proste neviem vysvetlit a v zivote som nebola taka nahnevana a sklamana zo seba. Lebo som dufala ze nejakym zazrakom dam aspon tie kuzele. Nehovorim o tom ze ja proste riadenie nezvladam, fakt som mala malo jazd na ktorych by mi presne instruktor nehovoril co mam robit, mala som aj jazdy navyse ale proste vobec nemam pocit ze je to lepsie. Jazdim sice pomaly, aby som stihla reagovat na instrukcie instruktorov a vsimala si znacky ale kruhace su pre mna smrt. Vacsinou len v aute plnim prikazy instruktora a on lamentuje. Strasne ma to hneva, ze sa v tom nedokazem zlepsit cela rodina ma tlaci aby som pokracovala, ze sak je to len hlupy vodicak, ze to strasne prezivam ale ja som dnes normalne po skuske dostala panicky tetanicky zachvat, take som mavala ked mi zomrel otec. Zobudila som sa na zemi poodierana. Mozno si poviete ze som krava a strasne to prezivam, to mi vravi sestra, ale ja mam z toho strasny stres. Strasne ma to trapi, ze v tomto zlyhavam na plnej ciare, navyse mi jeden instruktor povedal, ze auto v mojich rukach je proste zbran ze robim vsetko zle. To vlastne bolo v nedelu pred skuskou. To ma tak zdeptalo ze som mala totalnu hysteriu. Samozrejme som sq vynervovala pred skuskou tak, ze som nespala. Najhorsie je ze ja sa uz neviem ani nijako z toho pozviechat, realne si neverim a strasne ma to mrzi hlavne kvoli mojej mame, pretoze ona realne investovala cas a chodila so mnou cuvat. Samozrejme ona ma hned prihlasila na opravne, ze sa nesmiem vzdat ze sme do toho dali kopu penazi a ze to zvladnem. Lenze moj problem je ze ja som tak z toho zdeptana a vynervovana, ze neviem ci to niekedy zvladnem ja som realne strasne nestastna aj z toho ze som si premarnila sancu s tymi testami. Viem ze je to moja hlupost. Policajt co chodi je velmi prisny a je tam mala sanca, ze pri nom spravim. Najradsej by som sa na to vykaslala. Lebo som v stave ze nespim a uz ani na nic ine nemyslim. Len som sa chcela vyzalovat...
@aleshka_supermama tak to gratulujem, ako vravim test bola jedina moja istota ale proste som zlyhala uplne a ja cvicisko som skusala este pred jazdou a samozrejme som zvalila kuzele, pritom som to robila milionkrat. Jednoducho som antitalent, mam z toho uzkostne stavy a realne mi to nici psychiku. Len moje okolie nechce pochopit, ze pre mna je to strasny stres. Ved to nie je normalne ze nespim, dnes som cely den prevracala kvoli nervom. Navyse robim si vodicak v Nitre a mam sa stahovat do zahranicia za priatelom, ten mi povedal ze nech sa na to vykaslem ze prinajhorsom si urobim vodicak u nich, on tiez nie je bohvieaky sofer, tiez teraz dlho nesoferoval a pomaly sa k tomu vracia.
@pribinak ti instruktori sa striedaju, ja som chcela aby ma mal cely kurz jeden, ale to sa mi nepodarilo. Ja si priznam ze som proste drevo aj ked boli taki co povedali ze uz je to lepsie ale aj pri tych rekondicnych ze uz je to lepsie, alebo ze len nesmiem panikarit a viac sa sustredit. Ja som sa snazila doma vysvetlit ze neviem prejst ani kruhac bez stresu a proste to nevedia pochopit.
Neviem, kde sa berú všetci tí deptajuci inštruktori. Robila som vodičak v autoškole, ktorá mala systém, že inštruktorov bolo viacero a jazdy človek plánoval tak, že vedel, kto tam bude. Dalo sa stále s rovnakým alebo striedať rôzne. Mala som jazdy asi z 5 z nich a v živote ani jeden nekričal ani nedeptal. Áno, chyby kritizovali, ale tak, aby sa človek poučil, nie rozplakal. A že som ich neurobila málo . Ak máš byt v takýchto stavoch, nechaj to tak aspoň dočasne, môžeš sa pokúsiť aj neskor. Viem, že je to drahé, len zdravie je cennejšie. Možno si to v mysli potrebuješ oddeliť- stres z požiadaviek rodiny a ten zo samotného šoférovania- a potom mu budeš vedieť čeliť po jednom a dáš to. Držím palce.
@euka210 no mna zdeptal uplne 😩
@zuzickazah napíšem ti to ako mi to ide do úst🤣na okolie sa vyser....keby ti kázali ísť za neurochirurgie pôjdeš?aj keby si pri pohľade na krv odpadávala🙈toto je ten istý princíp. Tak nebudeš jazdiť
Zemeguľa sa neprestane točiť,ani sa nezrúti svet
Ahoj. Je mi ľúto ako to prežívaš,očividne to nezvládaš,niesi na to pripravená a možno nie si rodený šofér. To píšem celé bez urážky,ale aj takí sme ľudia. Niekedy nieje naskodu radšej sa nato vykašľať,hlavne ak ide o šoférovanie kde si zodpovedna vo veľa vzniknutých situáciách. Ja mám 30 a vodičák som si spravila prednedávnom, skúšky som zložila vo februári.
Poviem ti narovinu začiatky som mala ťažké, prisla som ako úplne neskúsená,nikto ma predtým neučil šoférovať, všetko som sa učila az pocas autoškoly. Koľkokrát som doma manželovi plakala že to nespravím a načo som do toho sla😅Inštruktora som tiež mala nervaka ktorý má zdeptal, nahukal po mne, dnes si poviem že som bola málo asertivna a mala som ho hneď poslať do riti. Neskôr som zmenila inštruktorku a to už bola pohoda. Nestresovala, a aj mne to išlo s o to väčším pokojom.
Nikdy som ale nemala takéto pocity absolútneho zúfalstva a beznádeje, žeby som sa dostala do takýchto uzkostnych stavov. Radšej sa skús dohodnúť s tvojou autoskolou či by si si za nejaký poplatok nemohla skúsiť robiť jazdy odznova ale až po nejakej dobe. Niekedy to stačí a v hlave sa ti vytvorí aká taká automatika a pôjde to. A niekedy ozaj nieje hanba priznať si to a kašľať nato. Šoférovanie je veľká zodpovednosť. Veľa šťastia a kľud, najednom vodičáku svet nestojí ! 🙂
Autorka zrejme cíti zodpovednosť voči svojej matke, predpokladám, že jej kurz zaplatila a ešte ju "učila" kužele. Nechať sa takto manipulovať v 30-tke+?? Dievča vykašli sa na to, daj sa psychicky dokopy a daj mamičke prečítat túto diskusiu...či Ti vodičák stojí za to, dostať sa na psychiatriu?? Aj tak nebudeš nikdy jazdiť.
@monvitka presne tak proste na to niekto nieje a nieje to nic zle skusky su jedna vec realita v premavke druha ja som robila vodicak v 20 tke a jazdit som zacala teraz v 36 predtym kazda jazda bola pre mna neskutocny stres takze som jazdila veeelmi zriedkavo...teraz sa vo mne cvaklo a v pohode denne
Ako keby som čítala o sebe . Momentálne prežívam presne to isté . Tiež som nespravila skúšku a nesmierne ma to depta, dotlačil ma k tomu manžel a teraz mnou kvôli tomu opovrhuje. S autoškolou som mala od začiatku problém absolútne mi to nešlo , som preuceny ľavák , takže tak aj vyzerá moje rozlišovanie pravej a ľavej strany. Z každej jazdy som chodila s plačom , križovatky čistá katastrofa. Trošku mi to začalo ísť až na 10 jazde keď som v podstate končila. Na kondicne jazdy peniaze nemám keďže som momentálne nezamestnaná . Tiež uvažujem či sa na to nevykaslat ale nechcem sklamať rodinu a seba..
Ja som tiez nespravila na 1x tusim jedina z triedy, skusky a certifiksty na 2x.Keby som mala vzdy takto vyvadzat..Ale tiez mi nejde riadenie proste niekto musi vedla mna sediet a vyzera to tak jednoducho...Mama ma ptavdu vodicaky idu z roka na rok hore, ak teraz zazmätkuješ a nedokonciš, už ho nemusiš nikdy dostať..Posluchni mamu a aspoň vyskušaj Ked už nic, aspoň si povieš, že si spravila vsetko preto, čo si mohla...
Ja som mala inštruktora, ze pol hodinu pred koncom skušobnej jazdy zaparkoval pred krčmou, tam pil, hulil a potom sme šli domov.Nie div, že som skušky nespravila a ja ako take teĺa som bola ticho.Dnes by som maširovala do riaditelne expres !!
Tu ta vsetci povzbudzuju že prestaň, teraz som si prečitala vsetky komentare, mna mama vždy učila nikdy sa nevzdaj a bolo to velakrat s plačom a nervami, ale som jej za to vdačna Bez jej prisnej ruky by som v živote nedokončila vobec nič.Ak maš nejaku poruchu papier od lekara, že trpiš nejakou fobiou - tak budiž...Ale ja na tvojom mieste to skusim, vodičak dokončim a jazdit nemusiš, az ked sa na to budeš citit.Vsak sa nedoplatiš, každy rok idu hore, toto su tisice vyhodene von oknom.Veru by ma mama hnala, keby som jej to oznamila..
ser na to
@karolinakr ja som mala takého, co celú moju jazdu cumel do telefónu na Facebook. Ani len pol slova nikdy nepovedal. Našťastie sa striedal s takým druhým co bol jeho pravý opak. Kebyže sa nestriedaju, tak by som skúšky nespravila.
@aurora33 dnes sa na tom smejem, ale v podstate, ty si za niečo zaplatiš a potom musíš čakat, kym dopije svoj poharik ...😅 aj toto čumenie do telefonu - to by som zakazala celkom
@karolinakr no ten tvoj musel mať svoju prácu ťažko v paži :D
@karolinakr na jednej strane máš pravdu,súhlasím....ale nie vždy to ide...keby som sa začala s mojou antiznalostou na jazyku(mám vydretu anglinu a časť nemčinu)učiť Japonci u tiež ju smarim donkosa po prvej hodine🙈a darmo by som sa nevzdávala....nešlo by to....šoférovanie nie je tiež pre každého...a zase vidím čo jazdí po cestách. Víkendový vodič je veľmi veľmi nebezpečný....pre chodcov aj pre ostatných vodičov(napríklad)...
Autorka ak chces a máš túžbu dokončí to,ak to má byť so stresom kašli na to
@monvitka neplatila ale pozna sa s tymi v autoskole. Presne ja jej vysvetlujem ze nie je normalne mat po skuskach a pred nimi panicke atacky. Tato noc po skuskach bola uplne strasna
@zuzickazah
Vodičák som si robila 25 ročná. Mala som z toho totálnu paniku. Do prvej hodiny som nildy nesedela za volantom. Schytala som inštruktora totálneho chuja, ktorý po mne húkal od prvej hodiny, furt pindal aká som neschopná a blablabla … Po asi piatich jazdách som si povedala, že koniec, že nie som žiadna sopľa ale vydatá žena a nebude sa tu po mne voziť debil, ktorého ešte aj platím. Na ďalšej jazde začal na mňa húkať na nejakej križovatke, zastali sme na červenú, ja som mu vystúpila z auta s tým, že teraz odchádzam a pokiaľ na najbližšej hodine nebudem mať normálneho inštruktora, bude mať chlapec sakra problém a bude rád, keď ho za jeho správanie na hodinu nevyrazia. Netuším, kde s to vo mne vzalo, ja som ozaj pokojná povaha. Na ďalšej jazde som mala iného inštruktora. Pokojného milého pána, ktorý ma mega veľa naučil. Často mi hovoril, “poďte prejedeme si to ešte raz, lebo mi tam v tých úsekoch zbytočne stresujete a robíte chyby”. Na skúške som na jednej z najväčších križovatiek v BA vletela v plnej premávke do protismeru! Vedela som, že sa s vodičákom môžem rozlúčiť. Policajt mi potom povedal, že nerozumie celkom, čo sa tam stalo, lebo dovtedy a odvtedy som šla perfektne, ale že za hentakú vec mo vodičák dať nemôže. Spravila som ho na druhýkrát a začala jazdiť s mužom. To spôsobilo to, že som vodičák odložila na 7 rokov!!! a tvárila som sa, že ho nemám. Všade ma vozil muž. Keď sme mali tri deti a plánovali sa sťahovať, podmienka bola, že začnem jazdiť. S mužom to nešlo, len sme sa dohádali na tom. Tak som sa učila sama so 7miestnym autom. Dlho som jazdila jednu trasu, dlho rozumej aj polroka! Chodila som len do škôlky a do obchodu, ktorý bol neďaleko škôlky. Postupne som pridávala trasy, získavala skúsenosti a naberala sebavedomie. Jazdím dennodenne piaty rok, 90% času jazdím po BA, čo je samo osebe zážitok. Bez auta by som skapala a neviem si bez toho predstaviť fungovať. Keď som čítala tvoj príspevok, povedala som si, že si moc vystresovaná z toho, aby si sa na to radšej vyprdla. No potom som si spomenula na seba a uvedomila som si, že som na tom bola tak isto. Neviem radiť. Musíš si to upratať v hlave. Pokiaľ nad tým budeš rozmýšľať ako nad niečim nezvládnuteľným a o sebe ako o totálnej neschopáčke, nikdy to nezvládneš. Pokiaľ si dáš doporiadku hlavu, ja myslím, že by si to zvládla.
Dievčatá, neraďte jej, že to zvládne. Nie každý má na to, aby šoféroval, je to strach, ktorý sa nedá vždy prekonať a nie, nepomôže ani rutina. Ja sa nepovažujem za zlého šoféra, chodím aj v Košiciach, dokonca mne sa v meste lepšie šoféruje, ale chodím iba ak tak veľmi MUSÍM, že iná opcia už neprichádza do úvahy. A vždy som najradšej, keď som už v mieste príchodu, neviem sa dočkať momentu, keď môžem vystúpiť z auta. Nenávidím to, mám brutálny stres a preto na tie cesty proste NEPATRÍM.
Odkiaľ sa nabrala tá teória, že je to v dnešnom svete nutnosť a že každý to dokáže? JE to zložité a nie je to pravda, že každý má na to. Prečo neradíme niekomu, kto sa bojí výšok, že má liezť na Rysy a kochať sa výhľadom? Prečo rešpektujeme, že sú ľudia, ktorý sa nikdy nenaučili plávať? Toto je to isté, len neviem z akého dôvodu sa to prezentuje ako niečo, čo musím, ináč som lúzer.
A koľko ľudí nepatrí na tie cesty, len si nedajú povedať. Sú netrpezliví, jazdia rýchlo, nebezpečne, agresívne, či naopak idú po strede, na krajnici, nevedia cúvať, parkovať... ale všetci sedíme v tých autách, lebo čo si ty za človeka, ak to nedáš, a neboj, chce to len rutinu a potom každý deň škrabeme z ciest časti tiel, lebo ísť treba, lebo je to nutnosť. My najčastejšie jazdíme na východe, cesty buď rozbité, alebo v tom horšom prípade opravené, čo pre väčšinu znamená automatickú výzvu ísť ako na F1 - taký primitívny kopec ako je Dargov, či taká Jahodná je pre mňa nočná mora, najradšej by som niekedy vystrčila z okien bielu vlajku, že sa vzdávam, lebo nie je normálne, čo sa tam deje. Ja som začala po syna chodiť do škôlky buď pešo, alebo električkou, lebo vždy to je rýchlejšie, ako keď som sedela v zápche a rozčuľovala sa, riešila predbiehačov, lepičov. NIE, šoférovanie je rovnaká vec, ako hocičo iné, ktoré sa dá osvojiť, ale nemusí ísť každému rovnako, niekto si tú rutinu nenadobudne ani dennodenným šoférovaním, skôr si urobí z tých zlozvykov a chýb rutinu. Nie každému to ide, nie každého to baví, nie každý sa z toho teší. Nie je to povinnosť, a keď má autorka len z predstavy tetanický záchvat, tak si osobne a nie v zlom myslím, že ju nútiť netreba, a treba ju naopak podporiť v tom, že nie, má to nechať tak a nateraz to určite má zavesiť na klinec.
@zuzickazah vykašli sa na okolie len Ty vieš čo prezivas. Áno je ľúto peňazí ale čo narobis. Ja som mala 37 keď som robila vodičák ale našťastie až také stavy som nemala ako ty aj som ho spravila na 1 x....myslím že som mala veľké šťastie. Po 2 rokoch denného jazdenia som si začala konečne užívať šoférovanie. Takže ono to trvá. Keď sa NATO necítis nechaj to tak ..
@oblecenie99 dakujem za nazor, tetanicky zachvat mam z nahromadeneho stresu.
@zuzickazah Ahoj🙂. Strach zo šoférovania prekonáš LEN a LEN šoférovaním. Momentálne sa na to vykašli, peniaze nie sú viac, ako tvoj- alebo niekoho iného život (kebyže kvôli strachu niečo na ceste nedajbože🙏 vysrstíš)... Takže moja rada pre teba znie- keď máš nejakého kamoša, kamošku, ktorá vie dobre šoférovať, chodievaj vo svojom voľnom čase jazdiť niekam na odľahlé miesta, na poľné cesty, na lúky.....kde nikomu a ani sebe nič neurobíš. Týmto sa ZŽIJEŠ s autom a neexistuje, že sa budeš pozerať na radiacu páku, na pedále...lebo podľa mňa to robíš 🙂. To musí byť automatika, lebo presne takáto sekunda, čo sa pozrieš inde, ako na cestu ťa môže stať veľmi veľa... Keď budeš ovládať dokonale auto, môžeš ísť robiť vodičák. Lebo až vtedy si budeš istá a budeš si všímať značky a situáciu na ceste... Skôr to nerob! Veľa šťastia ti prajem 🙂🍀
Ja som bola na tom istom 🙂 ešte som si aj jednu jazdu priplatila po prvom spackanom pokuse . Jednu som mala grátis akože , takže dokopy dve.
Stalo ma to kopec nervov - nejedla som , nespala poriadne a aj som si sem tam poplakala 😀 koncom maja cca som začala , v júli skončila aj to len za to , že som prvú skúšku spackala a tak som čakala na ďalšiu. Pri druhej skúške pomohlo to , že som sa sústredila čisto na cestu , auto a policajta . Inštruktor ma zbytočne znervoznoval tým , že mi chcel pomoct pri prvej skúške , som si pripadala neschopná . Síce sú to len 4 mesiace po ale teraz by inštruktor cumel či som to fakt ja 😀😀
@beatrixx1525 môj človek....ja radšej budem chodiť pešo, vlakom akokoľvek...za volant ma nedostanú. Dokonca zásadne sedávam v zadu a nekukám dopredu ale do bočného okna. Netráp sa, nie si sama 🤭
@lalala94 presne najlepšie je sa sama donútiť nie počúvať okolie ja som robila minulý rok a spravila až na 3 krát síce ale jazdím a som šťastná a ďakujem si že som sa na to dala ja mám ale automat na manuály by som sa asi trápila aj keď teda v autoškole som jazdila na manuále.
@zuzickazah ja som robila v 38
@zuzickazah ja odporúčam zmenit autoskolu
@lalala94 presne najlepsie je sa sama prinutit a nie byt nutena okolim.Tiez som to tak urobila

@zuzickazah ťažko sa mi cital tvoj príspevok a úprimne mi ta je ľúto. Som toho názoru,že ak sa niekto na to necíti,nech nesoferuje... ak ešte jazdíš pomaly, tak je to tiež zle.
Ale ak by si predsa len chcela vodicak mať,tak by som na tvojom mieste žiadala iného inštruktora resp šla do inej autoškoly. A ak to bude stále rovnaké,predsa svet nespadne ked jazdiť nebudeš. Budeš bez stresu ty a aj iní vodiči.