Nikam sa neposúvam

Užívaj si kym nemusíš riešiť “dospelácky” život 😉
Ja som nemala čas 😅 otehotnela som v 20tich... ja si takýto čas užijem snáď v 40tke 😬😬😬

Rok som študovala v zahraničí takže samozrejme že mám okusený aspoň trosku ten život, že starať sa o seba, ale keďže som študujem v rodnom meste tak som ostala u rodičov, síce sa podieľam na varení, upratovaní a tak, peniaze odo mňa nechcú, nech si šetrím radšej, tak nie je to také plnohodnotné bývanie sám a myslenie na všetky tie veci ktoré človek musí sám zvládnuť a vlastne preto mám ten pocit, že venujem sa len záľubám ale nič neplánujem také to "veľké"

Si presne tam kde mas byt a cely zivot pred sebou . Uzivaj si “dospelacke” problemy mozes riesit dalsich 50+ rokov. Bud na seba hrda vsetko je fajn. Len sa kludne venuj zalubam.

Buď rada,ako by som ja rada riešila také veci ako ty.... A nie hypo, odvody,platby,muž,dieťa,strava, zvieratá

Ja som bola po VS na tom rovnako ako Ty...okrem kamaratov nic "hmotne". Zmena nastala ked som zacala chodit s terajsim manzelom...a veci uz sli same...svadba, byvanie, deti, aj auto...pride ten spravny cas

Ale veď dospelosť ti nikam neujde. Práve naopak, ona na 100% príde bez ohľadu na to, či budeš alebo nebudeš chcieť a už nikdy neodíde 😉 nie je dôvod ponáhľať sa.

Podla mňa nie si pozadu ja počas VS som sa odsťahovala riešila okrem skoly "reálny zivot" + prácu + cvičenie + konicky + vylety a dovolenky a s odstupom času som mala pocit, ze je toho veľa na mňa paradoxne ja jediná +2 baby s ktorými som byvala sme riešili také problémy a inak nikto z partie ani o 2r starší neriešili "reálny zivot" a mali len taky ako ty takže my 3 sme sa cítili ako divne... A kebyže sa mam ešte raz rozhodnúť tak urcite by som nesla riesit pocas skoly "realny zivot" nie všetko co možno vyzerá pozitívne, pekne a vhodne pre spoločnosť aj je. A však prácu mas takze nie si "povolanie dcera", aj podnájom budeš mat, aj peniaze si šetríš a nerozflakas hneď co je veľmi rozumne nevidím v com by si mala byt pozadu.

Uzivaj si pokial mozes, ja by som ani ten podnajom este neriesila zbytocne vyhodene peniaze, pokial si rozumies s rodicmi a im to nevadi, ved sa neflakas pracujes, radsej by som este 1-2 pockala a riesila vlastne byvanie

Ja mam pocit ze vela tychto mladych ludi sa tvari a citi nesmierne dolezito ze uz riesia dospalacke problemy a davaju to aj patricne najavo. Vies, hypoteka sa da vybavit aj bez toho aby si o tom kazdemu neustale rozpravala. Oni by kludne namiesto o hypeteke, mohli rozpravat o tom ako chodia cvicit alebo ake maju zaluby, ale nebudu, lebo ta hypoteka znie dolezito a seriozne.
Mas pracu este pred ukoncenou skolou a to je skvely velky krok. Budes mat pekny zivot.

Asi som ina, ale ked niektore spoluziacky uz dokonca pocas VS (posledne rocniky) riesili zasnuby, sobas, kupu spolocneho bytu … tak kym niektore spoluziacky zavislivo vzdychali nad ich svadobnym fotoalbumom, co priniesli ukazat, a prstenom a novym priezviskom,… ja som si hovorila, ze ich zivot skoncil vcelku predcasne.
A bola to do istej miery pravda.
Lebo smahom sa vacsina tem s nimi z volnocasovych veci zmenila na gazdinkovske. Letiet domov po skole, nakupit, navarit, upratat, … pridu nam svokrovci na vikend,…
Vyberali zariadenie s drahym a - baby, keby ste vedeli, kolko to stoji, to je drahe,…
Jasne, malo to aj vyhody pre ne, vsak boli s tym, koho milovali a travit s nim cas im bolo vtedy vzacnejsie, nez behat po vyletoch s kamoskami. Ale ich volnost a sloboda boli prec. A to mali kusok cez dvadsat.
(Niektore sa takto vydali, lebo sa zadarilo babatko. A to bol uz uplne iny level straty volnosti.)
My sme riesili, ze sme si kupili inline korcule a pojdeme s nimi skusat blbnut na stadion a bolo vidiet, ze oni by sli tiez, ale - maju muza, treba uz riesit, ze mu nemozu len tak povedat, ze aj dnes poobede pojdem s kamoskami von. Ze tam treba uz dohodnut sa s nim, lebo uz je tam ta zodpovednost voci druhemu,… proste uz to nie je len o tom, ze chcem, tak si idem.
A v mnozstve inych veci to vyskakovalo, ze ich zivot uz je inde (v kladnom zmysle i tom negativnom).

Niektore z tych manzelstiev drzia dodnes, ine su uz davno rozvedene. Ta predcasna viazanost si vybrala svoju dan. Obaja nakoniec potrebovali tie roky volnosti a uzivania si dobehnut.

Tak pokoj. Nemyslim, ze ti nieco utecie. Auto casom kupis. Aj priatela najdes (ak nemas), budes este riesit velmi vela veci, co tvoji kamosi riesia uz dnes. A budes ich vtedy riesit, ci mas naladu, ci nie. Lebo to vtedy uz tak je. Aj o tom partnersky zivot je. Vyssi level zodpovednosti, viazanosti a ohladov na druheho.

Tak si uzivaj to, ze ty si mozes este vyberat a rozhodovat sa, ktorou cestou vobec pojdes. Ked uz si raz vyberies cestu, budes ju uz len nasledovat.
Tento cas vyberania si, kam budes smerovat, je neopakovatelny. A dolezity.
Nepremarni ho smutenim, ze ini si uz vybrali.

Smutit zacni, az budes mat 35 a budes stale v izbe u rodicov, bez ambicii. To uz je problem a naozaj stagnujes.

vacsina ludi sa proste robi len dolezitymi a preto machruju o "dospelackych" temach. je to klasicky sposob vychvalovania sa - robia to vsade, na FB, na stretavkach zo skoly atd.
proste clovek chce vyzerat dolezitejsim ako je, zrejme z dovodu nizkeho sebavedomia alebo z nezrelosti. medzi nami ziju mnohi velki ludia a ziju nenapadne. no a niekto sa zasa rad pochvali

Neboj sa, dobehnes ich v spravny cas. Nic ti neujde. Len zazijes toho ovela viac, ako oni, ktori pomerne skoro riesia tieto vazne temy. Ja som toho prikladom, ked po skole toto mnohe riesili a ked som sa ja vydavala, ony sa uz rozvadzali. Mam deti, aj materialne statky, ako ony, iba ovela neskor.

tak toto je asi najhorsie sa nejako porovnavat, presne ked ty riesis jedno a ostatni druhe a no a co 🙂 je to tvoj zivot, posuvas sa dalej tak ako to potrebujes alebo vyhovuje tebe, netreba sa nikam ponahlat. a benzin a nafta su teraz take drahe ze mozes byt rada ze to neriesis 🙂

Veľmi ste ma povzbudili a ďakujem. Áno, dve moje veľmi dobré kamarátky ešte z cias bakalárskeho štúdia, boli sme spolužiacky, tak riešia tieto "dospelé veci", svadbu. Kedysi sme išli na výlet po SK, teraz už vôbec. Aj to chápem, aj ma to mrzí. Samozrejme mám aj iné kamarátky, no skoro všetky zadané a mňa to nejako smeruje k tým, čo zadaní nie sú a práve si ešte "užívajú", no občas sa cítim ako dieťa, keď sedíme na káve a ja poviem, že si seteim napríklad na dovolenku a ony sa tak divne pozrú, že veď sú aj dôležitejšie veci a radšej tých napríklad 500€ by som mala šetriť na niečo iné. Vtedy je to také, že ony už akoby nevidia, že kedysi aj oni tieto peniažky dali na zážitok, ale teraz samozrejme je dôležité niečo iné a zážitky idú bokom a potom akoby je tam tá priepasť. Niektoré sú také, že už sa naozaj usadili bytom, sme rovnaké ročníky a poznáme sa dlho, ale už im ani nespomínam, že mám možnosť ísť na stáž do Prahy. Nechcem tam žiť, je to stáž na 1 rok, ktorá sa dá využiť po škole v rámci odboru. Ale keď som to spomenula, už pozerali že na čo, že mi ujdú rojy, nech sa radšej usadim lebo čo ak ostanem v Prahe atď. Pritom nie sú to žiadne pipiny alebo čo 🙂 len sa niekam posunuli a ja tiež a už máme asi iný pohľad na veci. Ja som si práve aj hovorila, že keď nemám záväzok, že prečo to neskúsiť. Myslím to iné mesto, no lebo kedy potom. A to som tiež taká, že chcem deti a rodinu, lenže teraz nie je partner a nechcem byť s niekým iba preto aby som nebola sama, tak som si tak hvoriila, že teraz čas by som zatiaľ mohla využiť iba pre seba. S čím som aj stotožnená, len keď aj vidím tie rozdiely tak ma to trošku urobí smutnou lebo viem že už sa tak nepodporujeme a zase ja aj som rada, že majú niečo také hmotné, no len o čom sa rozprávať, ukecana síce som ale tiež niekedy už neviem že čo povedať na to, keď oni riešia reálne problémy a ja mám hlavu v oblackoh. A keď počujem že veď už aj ty si niekoho nájdi! Aby si nebola sama. Pritom nikdy nespomínam že niekoho chcem, beriem to tak ako to je, neplačem že som sama. Proste necítim sa na to že nasilu si niekoho hľadať cez net alebo tak. Také je to zvláštne potom🙂

ony by na tvojom mieste zili tiez inak ako ziju teraz. kazdy z nas zije svoj zivot. aj clovek s detmi a hypotekou si moze dovolit ist na dovolenku - pokial mu to financie dovolia. a niekto zasa chce najprv splatit hypoteku a nic si nedopraje a potom lutuje, ze nikde nebol. je to kazdeho vec. vobec si to neber k srdcu a ber to tak, ze ich pohlad je cisto iba ich a ty sa rozhoduj podla seba.
ja som tiez bola dlho slobodna, ked som sa vydavala, mala som 34 rokov a vacsina kamosiek uz mala deti a povinnosti. ty si teraz nemozes odkladat 500e na pomyselnu hypoteku, lebo pozri ako zdrazeli byty pocas par rokov, zbytocne by si si setrila 80,000 ked v priebehu 4 rokov stoji 150,000. proste peniaze maju hodnutu teraz a nie o 10 rokov.

každý ide tempom aký potrebuje...stihla si toho veľa si cieľavedomá bud rada že si zdravá a že si zvadla tolko vecí ..ostatné pride časom.

Je to smutne ked sa veci naraz zmenia a clovek uz si nema co povedat s kamoskami, ale zial to je zivot.
Ta staz v Prahe znie uzasne. Tam urcite chod. Milujem Prahu.