Nikomu nevadí, že deti sa netešia do škôlok
Ako ktoré deti sa netesia jasné, milé dračice za klávesnicami. Je jasne, ze sú deti, ktoré sa tešia na škôlku, že?
Citala som diskusiu ako deti plaču, vela detí plače dlho, ze nechcu ist do skolky, ze dva mesiace ich tam nic neosloví, aby sa tesili, alebo aj za rok, alebo po prazdninách.
Tak sa chcem spytat uciteliek MŠ, ci im to nevadí, ze s nimi sa deti necitia dobre, netešia na ich spoločnosť, nemaju tienucitelky nijak radi.
Mamiciek ( dračice pohov) sa chcem spytat, ci povazuju za normalne pri prvom nástupe do skolok odovzdať dieta cudzej osobe a ako pise ucitelka MS v tej diskusii,ze rychlo zavriet dvere a rychlo ísť.
To neni trapné nikomu v tejto premúdrelej spolocnosti high technology 2022 umelej inteligencii a luxus zivota oproti Afrike, ze sa takto deje prvy, druhy, treti den v skolkach. Lebo mne to pripadá úbohé a zaostalé, nemožnost sprevádzať dieťa prvé dni chvilku v novom prostredí.
Tretia otazka pre upresnenie: Aké vzdelanie je potrebné na prácu uciteljy v MŠ?
A socializácia ti nič nehovorí??? To mám to dieťa viesť do práce aspoň do osemnástky aby som mu nerobila šok??? Ty kde žiješ??? Jedine čo mi tu príde zaostalé a úbohé je tvoj článok. A nie je skôr problém v rodičoch čo sa nevedia odpútať od detí a stepuju s plačom pred MS??? Ja ako pracujúca matka som obe moje deti už popredu pripravovala na nástup do škôlky. A ani jedno s tým nemalo problém ,ani duševný ani fyzický. Dokonca sa tešili. Zato keď teraz sledujem moje kamarátky čo idú po materskej do práce skôr oni plaču že im sa zrazu deje zmena v ich pohodlí.
@jujala to znie super. Aj prezradis, co je to za zazracne miesto?🥰
Ahoj autorka, kludne mi napis sukromnu spravu. Poviem Ti, ako to mame my a sme stastni 🥰
Moj syn prve dni rano nikdy neplakal.Naopak, tak sa mu tam pacilo, ze nechcel ist domov.Reval ako divy pri kazdom odchode. Hmmm, asi mi ho ucitelky nemali odovzdat.Mali tam s nim ostat aj cez noc.
@biela_sova Medovka v Nitre
@biela_sova ...a neboli registrovani ako skolka ale ako obcianske zdruzenie, prave z toho dovodu aby s detmi mohli robit to co chceli. lebo napriklad deti nesmu pripravovat jedno kvoli hygiene atd
@kamatopo poznám matku, ktorá od dvoch rokov vyriešila každú neposlušnosť vetou "Však počkaj, pôjdeš do škôlky, tam ta naučia" a potom bola veeeelmi prekvapená, že malý reve ako tur len čo sa škôlka spomenie. A ráno v škôlke cirkusy, lebo on tam nepôjde lebo ho tam budu bit, lebo tam bude musieť jest, lebo tam bude musieť späť... Nakoniec reval keď mal ísť domov, lebo v škôlke je lepšie ako doma.
@jujala tak to je super pokrokove. Aj zahrada a psik. Super.
Moja dcéra učiteľky zboznovala ,,,doteraz sú v kontakte...
Ale patrila medzi deti ,ktoré učiteľka odo mná trhala,lebo vrieskala a toto robila ešte do 3 ročníka ZŠ....čiže by vlastne ani do školy nemohla ísť....
Hold du aj deti co revu stále a bez príčiny....ako sa zavreli dvere ,bolo ticho....
Podla mna mas ty iny problem. Ale to uz musis ty vediet aky.
@viestta môjho syna volali ,,opačne dieťa,, reval keď išiel zo škôlky a nie do nej. Zbožňoval deti a spoločnosť. No od mala som ho motivovala. Chodili sme okolo škôlky, zhovárali s cudzími ľuďmi ,aby nemal stres. Veď kde by som prišla keby skrz moju osobnú hystériu prídem o prácu.
Daj si studenú sprchu autorka, snáď prestanes tliachat drísty....
A vzdelanie? Zatiaľ NEMUSIA mať vysokoškolské ale väčšina ho má... Neboj, nesedia tam s ucnivkami a nepiju celý deň kávu zatiaľ čo deti sa samé hrajú 🙈
Pridám moju skusenost so skolkou. Mam 2 deti: 8 rocneho syna a 5 rocnu dceru, obaja navstevovali/dcera stale navstevuje statnu skolku. Adaptacny proces bol u nas len v tej rovine, ze prvý tyzden-dva nemuseli byt deti v skolke hned cely den, ale len par hodin, aby si zvykli. Po uplynuti dvoch tyzdnov uz ostávali na cely deň resp.na pol dna, podla toho, či sa rodic rozhodol davat dieta do skolky na cely deň alebo len na pol dna. V nasej skolke nie je mozne, aby bol rodic v triede spolu s dietatom a to ani na zaciatku. Nerozumiem, prečo niektoré mamicky maju potrebu vyvysovat sa nad ine resp. ich hned zhadzovat. Nie je to o znalosti alebo neznalosti. Skolky nie sú povinne mat adaptacny proces. To, či škôlka ma alebo nemá adaptacny proces, závisí od ochoty vedenia tej-ktorej skolky, treba si to vopred zistit, niektoré ho majú, iné ho nemajú a ďalšie ho maju, ale v obmedzenej podobe. Je to individuálne a rozdielne, v tomto nejestvuje žiadna jednotná predpísaná norma (ak sa mýlim, pokojne ma opravte). Syn nastupoval do skolky ako 4-rocny (zle mu vychadzaju roky), neplakal, v skolke sa mu pacilo, problemy nastali az neskor v strednej triede (sikana medzi detmi). Dcerka isla do skolky ako 3-rocna a mali sme velke problemy, velmi tazko znasala odlucenie odo mna, cele dni preplakala a prezvracala, mala hnačky, bolelo ju brusko vzdy, ked mala isf do skolky. Myslela som si, že si po 1-2 tyzdnoch zvykne, ale nestalo sa tak: nielenže plač, zvracanie, hnacky a bolenie bruska neustávali, ale pridruzilo sa aj nočné pomocovanie a tak som sa rozhodla zbytocne ju netrapit a s dcérkou som ostala doma este ďalší rok. Prvy ročník v skolke sme kompletne vynechali. Od 4 rokov uz dcerka zvlada byt v skolke aspon na pol dna, celodenny pobyt nie je a zrejme ani nebude možný. Niektoré deti su citlivejšie, iné sú "otrlé" hned odzaciatku. Tie citlivejšie povahy to v škôlke nemusia dobre zvladat a nemusia si hned zvyknúť, pre niektore je potrebny odklad nastupu do skolky. Casom dieta vyzreje a lepsie zvlada odlucenie aj situacie, s ktorymi sa v skolke stretne. Kazde dieta je ine a ma svoje tempo vyvinu. Každá mamička by mala pocitat s tým, že dieťa pobyt v skolke nemusi zvladnut hned bez problemov, ba dokonca ze bude možno potrebné s nim ostat doma dlhšie a skolku odlozit na neskor. Myslím, že pani učiteľky v skolkach sa snažia, aby sa mali deti dobre, napriek ich snahe sa však adaptácia na skolku nemusi vzdy podariť tak ako to bolo v prípade mojej dcérky. Úprimne však musím priznať aj to, že - cest vynimkam - prístup niektorých pani učiteliek k detom nie je dostatočne empaticky a ze aj z toho potom plynu mnohe problemy s adaptáciou na škôlku. Stačí nevhodná poznámka, nevhodný žart alebo nejaký iný spúšťač a dieta sa zablokuje hlavne ak je citlivejsie. U nas sa bohužiaľ viackrat stalo, ze sa dcerka pocikala, lebo ju pani ucitelky nepustili na wc (napr. keď boli v jedálni alebo vonku na ihrisku), mala z toho velke stresy, ze co ked bude zase potrebovat cikat a ony ju zase nepustia. Tiež sa viackrat stalo, ze jej po kakani zle utrpeli ritku a potom ju mala veľmi vystipanu a velmi ju to bolelo. No a ked v skolke kakala a ucitelky na nu zabudli, proste zabudli, že je na zachode a kaka, tak ona tam vyzlecena dlho-predlho stala a volala na učiteľku (mali zakazane chodit do triedy neobleceni s holym zadkom) a ta neprichadzala, lebo ju vraj nepočula, tak sa potom bála v skolke uz aj kakat. Bloky sa postupne nabalovali. Ked plakala, pani riaditelka na nu kricala. Ďalším klincom do rakvy bolo, keď ju pri obede ako jedinú ucitelky nechali sedieť pri stole samu, lebo pri ostatných stoloch uz nebolo volne miesto. Nedocvaklo im, ako sa môže cítiť dieta, ked ho ako jediné nechajú sedieť same. Pre niekoho možno banálne situacie, pre malé citlivejšie dieta blok, pre ktorý viac nechce chodiť do skolky. Na zamyslenie je aj to, že pani učiteľky sa (teda aspon u nas) stravujú v oddelenej miestnosti a deti majú zakázané chodit tam za nimi. Takže ak sa pri obede vyskytne nejaký problém (dieta potrebuje ist na wc, niekto mu robí zle alebo ublizuje), dieta nevie, ako ma situaciu vyriesit. Všetko je to o ľuďoch. Je mi smutno z toho, že sa z ľudí vytráca empatia. Ta je v zivote človeka velmi dôležitá, obzvlášť pri práci s tak malými deťmi...