Permanentný strach o dieťa.
Ani neviem čím by som začala...Možno tým, že som nikdy nechcela mať deti, teda tak som to prezentovala. Naozaj to nebolo tak, že by som ich nechcela ale bála som ich mať. Nikdy som nedržala novorodenca a ani staršie dieťa som nemala na rukách dlhšie ako pár minút. Proste som sa bála. Čo keď spadne atď. Potom som ostala tehotná. Nebolo to naplánované a ani neplánované. Proste sa stalo. Celé tehotenstvo som sa tešila. Stále som sa s malou rozprávala, spievala som jej, čítala som brušku knižky. S partnerom sme sa veľa hádali, veľa som plakala ale vždy som malú ubezpečila, že to spolu zvládneme, že má mňa. Pôrod som nejako vydržala. Horšie prišlo potom. Malá plakala, stále a veľa. Snažila som sa kojiť ale pôrodnica v ktorej som bola mi v tom nijako nepomohla. Zaplatila som si laktačnú a tá usúdila, že malá plače od hladu. Tak sme cievkovali. Prišli sme k lekárovi a malá pribrala len spodnú hranicu, takže dokrmovať. Nato chytila kolikový záchvat a skončili sme v nemocnici a mliekoho odišlo. Z UM začala veľa vracať a pri plači sa dusiť. Zabudla som povedať, že je pri mne nonstop 24 hodin moja mama. Keby nebola, ja som už mam vytrhané vlasy a malá je už zrejme udusená od plaču. Na začiatku som ju nevedela ani chytiť, ledva prebaliť a bez zavinovačky ani nosiť. Keď prišlo to dusenie mliekom, ostala som ako socha. Lekár nám predpísal AR mlieko ale malá keď začne plakať aj tak jej niečo zabehne. Bojím sa byť snou sama. Partner mi nepomáha, akurát ma vytáča. Zrejme si všetko predstavoval inak. Že sa malá naje, bude mu spať na hrudi a on si urobí fotky. Malá na hrudi nespí ani mne. Možno si myslel, že si ju dá nosiča a bude sa chodiť pretŕčať ako jeho kamoši. Neviem. Do tohto celého sa prejavil ten môj strach. Čo keď ochorie? Čo budem robiť? Ona mi isto umre. Predstavím si očkovanie a mam spotené ruky. Toto sa mi dialo už aj počas tehotenstva. Niečo som si predstavila, začali sa mi potiť dlane a búšiť srdce. Absolútne to nezvládam, nebyť mojej mami, neviem čo by bolo. Mala niektorá z vás aspoň vzdialene podobný stav? Budem rada ak sa mi niekto odpovie a budem vedieť, že nie som sama.
@sonnenshein už som bola...Hneď ako som prestala kojiť, mám aj lieky ale slabé aby som nebola uplne odpalená. Zatiaľ sa síce cítim sem tam lepšie ale myšlienky to nezastaví.
mala som..ale len pri prvom ... pri ďalšom menej a pri tých ďalších som nemala už vôbec takéto problémy ani pocity...
je to pre teba niečo nové tak podľa všetkého preto tak reaguješ...
@adika21693 úzkostná porucha.Si taký ustráchany typ človeka.Na toto plati iba jediné, aby s tebou nebola stále mama, lebo sa budeš stále na ňu spoliehať.Musis si začať viac veriť, stala si sa mamou už nie si dieťa, ktoré čaká na svoju mamu už si ňou ty.Katastrofalne scenáre si robíš v hlave sama aké udusené dieťa, vytrhané vlasy?Čo by si robila, keby mama s tebou nemohla byť?Čím dlhšie s tebou bude, tým horšie.Psychiater a terapeut na zvládnutie týchto uzkostnych vzťahov.Pozor nech sa to v tebe nezakoreni, lebo sa budeš báť už všetkého.To, že Ti zvlhnu dlane je znak, že si veľmi úzkostná.Musis si viac veriť tu nie je iná rada.Cim skôr pošli mamu domov, ak by sa nieco dialo vždy vie prísť.Aspon na pár hodín nech si s dcérou sama.Ako psychológ Ti napíšem, že všetko záleží len a len od teba😀bábätko cíti tvoju neistotu.Vela žien má problém s prijatím zodpovednosti často sa to ukrýva slovne za popôrodnú depresiu, ale je to len zvyknutie si na novú situáciu.Veris si, že si dobrá mama, čoho sa bojíš?týmto strachom veľmi ublizujes sebe a dieťaťu.Ked Ti začne loziť, chodit, bicyklovať, chodiť do škôlky na preliezky tvoj strach a obavy o ňu ju budú zvazovať a bude rovnako bojazliva.Strach vštepujú deťom rodičia.Lieky Ti určite pomôžu korigovať tvoje obavy, ale inak je to dlhodobá práca na terapii
@adika21693 dostala si lieky na ukludnenie či antidepresíva?Rodina si ty, muž, bábätko.Pravdaze je výborné, keď mama pomôže, ale nie stále.Ty hľadáš oporu v mame, ale budeš ju mať iba v sebe.Pojde to...mala som veľa žien, ktoré len pri predstave, že manžel odíde do práce sa rozplakali, že to nezvládnu dnes sú niektoré niekoľkonásobne matky👍
@luccija moj priatel odíde ked mala začne plakat. Dokonca do mna hučal aj ked som malu kojila tak, že som ho musela vyhodiť z izby. Mám antidepresíva Citalec či ako sa to píše. Udusená by bola preto, lebo jej pri plači zabehnú sliny/mlieko a už to je. Niekddy plače tak, že nechce jesť. Proste všetko čoho som sa bála sa splnilo. Myslím, že ti má za nasledok to tehotenstvo, že je malá taka plačlivá a nervózna, pretože sme sa žrali v kuse. Chcela som aj odísť, však bolo kam. V podstate som ako slobodná matka, takže preto pomáha mama. Parter sa dokonca dištancuje aj od peňazí. Dá mi 200 e a viac ho netrápi.
@adika21693 Ale zastavi, len musite s lekarom najst spravne davkovanie... Osobna skusenost 🙂
@adika21693 tisíckam deťom denne niečo zabehne a neudusia sa😀Treba rozlisit zlý výber partnera a vzťah a tvoj strach byť s dieťaťom sama.Ak to je tak ako pises, tak sa treba rozísť a ty získaš kľud.To si nevyčítaj sú ženy, ktoré majú psychicky náročné tehotenstvo a deti sú kľudne.To s tým nič nemá spoločné.Kolko má dieťa?
Deti plaču, deti môžu mať intoleranciu, sú unavené, boli brucho nevzťahuj všetko zle na seba.Aj slobodné matky bývajú samé s deťmi je krásne, že Ti mama pomáha, ale pozor je to medvedia sluzba.Zalezi ako veľké je dieťatko...
Keď môj syn len zakaslal, okamžite ma prehnalo. Ak náhodou ochorel (bežne detské choroby) schudla som xa týždeň aj 4 kg. Proste hroza. Teraz máme aj dcérku. Je to o nieco lepsie, ale stále sa o nich veľmi bojim. A budem sa báť do konca života. Som ustráchana a nic s tym nespravím.
@adika21693 nejako len vydrzat,kym malicka podrastie. Kamoska mala taketo problemy. Jej dcera tak plakala,ze vacsinou prestala dychat a omodrela a na zaklade toho sa z nej stala uskostliva mama. Skus sa nestresovat,nebat,lebo sa zblaznis. A hlavne tvoj strach mala citi aj preto sa ona nevie ukludnit. Skus dychacie cvicenia,hlboko sa nadychni a hlavne klud. Nemysli na tragedie. Nauc sa metodu stop. Akonahle pridu myslienky,povedz si v duchu stop a mysli na pekne veci. Zakazdym pri zlych myslienkach,z ktorych citis uzkost si povedz stop. Casom sa to naucis a bude ti lepsie naozaj. A mala by si byt s nou aj osamote. Je super,ze ti mama pomoze,ale ty si k dcere musis vytvorit puto,tvoju istotu musi citit. Chlapa tiez musis naucit,aby spolupracoval a ak to nezvlada,pomalicky ho zapaj. Drzim palce
@adika21693 neboj este par tyzdnov a bude lepsie. Deti sa vkuse drhnu. Priroda to tak zariadila,ze sa "vykuckaju",vystrasia nas,ale nezadrhnu sa. Pri piti UM sa vkuse drhnu,lebo rychlo saju,hltaju a nestihaju sa nadychnut,ale neboj nic. Vsetko prejde. Prve tyzdne su najtazsie,ale bude to lepsie. Len sa prosim ta nezblazni. A ak ta chlap streduje,posli ho do prdele. Mozno bez neho by si mala vacsi klud a lepsie by si vsetko zvladala.
No, ja som rozchod aj chcela. On nechce odísť. Teda minimálne raz do týždna povie, že keď ho tu nechcem odíde ale skutek utek. Plus viem si živo predstaviť aké mi spraví peklo, pokial pojde o malú. Nebude mi chcieť platiť, bude chcieť aby som mu ju vozila, zavola na mna socialku...Veď keď sme sa raz pohádali, povedal, že ked odíde zoberie si aj kočík čo pre malú kupil...
@adika21693 ahoj, ja som mala to iste. A chodila som k psychiatrovi - pretoze moje dieta plakalo 17 hodin denne - boli sme s nim hospitalizovani, kde sme sa dozvedeli, ze dieta je zdrave, a raz prestane plakat (mali pravdu, dnes chodi do skoly a reve len prilezitostne 😅). Ja som hovorila psychiatrovi ze matky co maju urevane komplikovane deti su stastne, a spokojne, len ja revem a hovorim, ze mat dieta je priserne - a keby som mohla tak ziadne nemam. Psychiater mi povedal, ze zeny co maju urevane deti klamu, ze su stastne - pretoze ked ti reve dieta, vobec nereaguje na utesovanie je frustrujuce, po porode, nevyspana, rozbita, zufala - nie je mozne, aby bola matka stastna. Ze nemam pocuvat klamstva matiek, citat kecy z casopisov & internetu, a mam si najst cestu k vlastnemu dietatu. Dodnes ti mozem povedat, ze prve roky mojho zivota boli to najhorsie obdobie ake som kedy zazila - a pamatam si z toho tak 1/10. Ale moje dieta bolo este lepsi level ako to, co si opisala 😀 Dieta prezilo, ja s nim, vsetko je v poriadku. Keby si bola bezradna, mozes mi napisat IP - podporim ta a utesim 🙂 viem ake to mas tazke 🙈
@kittykat22 už som ti napísala. Práve teraz mam ešte aj nádchu, behám s ruškou ako debil, aby to mala nechytila, od sterelizácie mám spálené prsty, celaskon jem miesto lentiliek...radost žit, plus dnes málo vypila tak zas uvazujem či je to dobre...kedy bude kakat a tak...
@adika21693 tak, ak má 6 t tvoj strach a neistota a pomoc matky sú ešte v poriadku.Den od dňa to bude lepšie.Ziskas istotu, že rozumieš svojmu dieťaťu.Kazda žena sa boji len musí to mať hranice, aby si sa neznicila.Casom, keď naberies silu treba porozmýšľať nad partnerom.Vela mužov sa vie správať k dieťaťu milo, pomôcť, ak budú až väčšie.Nechavaj ho dcérku kúpať, kŕmiť, prebaliť čokoľvek, aby aj on mal s ňou puto a cítil sa dôležitý.kakat bude, keď sa jej bude chcieť😀neanalyzuj všetko.Postupne tie obavy odídu.Ma Ti kto pomôcť to je výborné a tvoja istota.Kazda negatívna myšlienka sa dá stopnúť hneď začni myslieť na to, že bude jar, leto budete chodiť von, dieťa bude s tebou už viac spolupracovať.Spanok, oddych trocha vybehni sama von, ak mama postráži kúp niečo malej pre radosť.Si dobrá a zodpovedná mama a také sa trápia najviac😀
@adika21693 v niecom sme si podobne. Tiez som dieta nechcela, tiez mam babo neplanovane planovane, tiez sa mi nepodarilo kojit a skoncili sme na umelom mlieku, tiez vela plakavala a ja som myslela že sa pojdem utopit, tiez mi nespavala ani nespava na hrudi a tiez sa mi parkrat drhla mliekom..ale! otrkas sa, uvidis. Sest tyzdnov je este velmi skora doba, bude to len lepsie uvidis. Ale ano, pre pokoj, istotu a klud duse by to chcelo konzultaciu u doktora 👍 drzim palce neboj 😉
@kittykat22 prosim mozem sa opytat ci ste brali aj lieky? AD. Ci to preslo samo? Dakujem
@freeja u doktora sme boli, ked videl kolko vyvracala dostala do antirefluxne mlieko, aj ked noe to naj ale bebu ar tak bojujeme dalej. Ja u lekara, uzkostna porucha a tie lieky co som spominala.nemozem mat nic silnejsie som na lieky dost citliva, po teraflu napriklad spim pol dna.
Co zazivas nie je zdaleka tak vynimocne, ako si mozno myslis. Odporucam Ti navstivit psychiatra (nie je to ziadna hanba), a povedat mu, cim trpis. Znie to totiz ako uzkostna porucha, ktora sa da krasne a bez vacsich problemov liecit.
A este raz - nie je to ziadna hanba! Ked Ta boli zub, tiez sa nebudes branit ist k zubarovi, a dat si pomoct 🙂