Píšem poéziu a prózu. Pomôžete mi?

Ahojte dievčatá. Dlho rozmýšľam, či sa spýtam na Váš názor, no po dlhom uvážení a prehováraní mojich známych, ktoré prežívajú to isté som sa rozhodla.Verím, že to nebudete brať negatívne, myslím to v dobrom, a v žiadnom prípade nechcem pred Vami vyzerať trápne. 🙂
Ide o to,že píšem poéziu no i prózu.Nie som žiadna Evita, no v každom prípade ma to baví, a svojim písaním chcem hlavne niečo odkázať...žiadne bezduché bláboly 🙂
Píšem o mne, a o ženách, ktoré nemožu mať deti, prípadne si veľa vytrpeli, kým sa im splnila ich túžba.Sú to príbehy žien, kde každá popisuje čo prežívala a prežíva, a čím všetkým si musí prejsť, aby získala to krásne, čo každej žene právom patrí- dieťaťko 🙂 Ja osobne som po 2 MA, a snažíme sa už 3 roky.Zažila som toho veľa, ale stále sa cítim nejakým sposobom nepochopená, i keď mám oporu v manželovi, aj v rodine. Viem, sú tu aj horšie prípady, no každá z nás si nesie svoj kríž. Je to citlivá téma, no cítim potrebu , aby sa o našich pocitoch dozvedelo viac ľudí, hlavne žien , ktoré sa o svoje deti nestarajú, prípadne chodia na potraty z hlúpych dovodov. Netvrdím, že tým zmením svet, a zrazu sa z "krkavčích" matiek stanú milujúce, no za pokus to v každom prípade stojí. Prosím si Váš názor, či s tým pokračovať, či nie, a či by mi niektorá nepomohla. Ďakujem pekne 😉