Postoj k psychiatricky liečenému človeku
Dobrý deň. Prosím,aký máte postoj k ľuďom,ktorí sa liečia na psychiatr.diagnozu? Konkrétne depresívny syndróm. Ide o osobu liečenú. Ono na prvý pohľad nie je nič vidno. Osôbka je príjemná,citovo založená. Ataky sú v domácom prostredí, niekedy dni strávené prevažne v posteli a ničnerobim. Ide o VŠ vzdelanú empatickú osobu.V práci nikdy problémy neboli,pretože je to aj clovek zodpovedný s vysokou mierou " tzv.premahania sa" , na vlastný úkor asi casto. Nekonfliktná. Momentálne čiastočný ID. Ale by ma zaujímalo,či sa dá reálne nájsť prácu,možno aj na polov.uväzok. Prosím,najmä tie,čo ste zamestnavateľky. Ak by ste sa dozvedeli dôvod ID,( aj keď by to nemalo byť), odradilo by vás to pri prípadnom zamestnaní takéhoto človeka? Či by ste skúsili a uvidí sa? Či skôr dáte prednosť inému uchádzačovi. Ďakujem krásne za úprimný názor.
A prečo žiadal o ID, keď sa za to hanbí?
Pracovať v školstve s depkou neodporúčam.. fakt nie.. teraz sa môže cítiť fajn, ale byť denne niekoľko hodín s deťmi, často v hluku a riešiť rôzne situácie s chladnou hlavou dá zabrať aj ľuďom bez diagnózy.. skúsila by som skôr nejakú menšiu kaviareň - bude s ľuďmi, bude užitočný a snáď nie tak veľmi vyčerpaný v ťažších dňoch. Alebo čokolvek iné, ale asi nie so zodpovednosťou za iných.
Poznáš toho človeka dobre? Podľa mna by mal začať od nuly. V prvom rade opustiť domáce prostredie. A nájsť si nejaké terapie, aby našiel zmysel zivota
U nás v práci pracuje viacero ľudí s psychiatrickou diagnózou (liečenou) a pracujú dlhé roky,kvalitne a zodpovedne ,každoročne prechádzajú aj lekárskymi prehliadkami. Ide o prácu myslím,že dosť zodpovednú 🙂 takže za mňa ako personalistu je to ok, ak je to liečené, stabilné a nevykazuje ten človek nejaké výkyvy vo výkone, v kolektíve atď 🙂