Pôvodom som Slovenka, ale doma som v zahraničí
Chcela by som trošku vyspovedať slovenské mamičky, ktoré si našli manželov/partnerov v zahraničí.
Ako dlho vám trvalo, kým ste sa „tam“ začali cítiť doma? Boli chvíle, keď ste sa cítili osamelo? Ako vás prijala partnerova rodina? Ako to prijala vaša rodina na Slovensku, keď sa dozvedeli, že zostanete žiť vonku?
Začali ste niektoré veci robiť inak ako sme zvyknutí my tu?
Ja som pár mesiacov strávila v Anglicku. Pre starších Angličanov bolo všetko, čo som robila „naším spôsobom“ divné. Mať na obed polievku a druhý chod, tak to bolo niečo nemysliteľné. Umyť si ovocie, predtým než ho zjem? A načo? Veď je anglické! Zato odpadky do separovaného zberu bolo treba minimálne opláchnuť... Keď sa chceš poumývať máš na výber dva kohútiky. Z jedného tečie voda ľadová a z druhého horúca. Hmm, ktorý si vyberiem? Spomínam si, ako anglická mamička svojmu jeden a polročnému synovi dala v aute snack – slané zeleninové čipsy (spomenúť to tu na MK, tak by sme si prečítali niečo šťavnaté). Otázky či viem používať internet, vysávač, mikrovlnku, či sú aj u nás semafory po nejakom čase púšťa človek jedným uchom dnu, druhým von. Skrátka, cítila som sa ako zvláštny druh z tretích krajín 😒 Vtedy som si začala uvedomovať, že som cudzinec v ICH krajine, kde platia ich pravidlá, zvyky, spôsoby. A pokiaľ by som tam chcela zostať žiť, musím sa vzdať niektorých mojich zaužívaných spôsobov a prispôsobiť sa ich zvykom. Riešili ste aj vy niečo také? Museli ste sa vzdať niektorých našich zvykov?
Nechcem rozoberať, ktorý spôsob života je ten správny, lepší. Človek si asi vyberie z každého to, čo mu najviac vyhovuje a urobí si po svojom. Čo ste napríklad začali robiť inak, ako ste robili na Slovensku?
Aké to je vychovávať deti v zmiešaných zväzkoch? Učíte ich slovenčinu? Spievali ste im slovenské uspávanky, keď boli ešte bábätká? Čo naše zvyky a tradície? Snažíte sa niečo z nich presadiť aj vo vašej rodine?
Cítite sa teraz vnútorne, po tých x rokoch v zahraničí viac Slovenka alebo Američanka, Nemka, Angličanka atď.? Ako vás oslovujú vaše deti? Ste pre nich mamička alebo mummy?
Nechýbajú vám slovenské Vianoce, horalky, kofola, makové šúľance, pirohy? 🙂
Ak máte chuť, napíšte sem vaše životné príbehy, nech si tu môžeme prečítať aj niečo z iného súdka 🙂
PS: klobúk dole pre vami 🙂
Ahoj ja sice zijem v zahranici,ale mam partnera Slovaka..Ak by som vsak mala napr Anglicana, tak urcite by som sa snazila ucit male co najviac slovenskeho,napr.tie uspavanky a tak,po prve tak sa rozvija jazyk a po druhe ,podla mna je to cast jeho identity..bolo by skoda,keby bolo cisto anglicke..A tie anglicke sa nauci v nursery🙂co sa tyka "tunajsich"zvykov-teda tych anglickych, mne sa tiez nad mnohymi zastavuje hlava, napr ked vidim ani nie rocne deticky si pochutnavat v MacDonald'sna hranolkach alebo dokonca kuracich kroketach ..a samozrejme rozhadzane len tak na tom podnose na detskej stolicke..napr..alebo co davaju rodicia detom do lunch boxov.a mnohe ine veci.Minule ma zarazila kolegyna, ktora si zacala pospevovat nejaku nursery ryme a potom povedala, No aj teba to o chvilu caka😉 ako vie,ze chcem ucit moje dieta akurat anglicke pesnicky:-/...okrem toho,najprv by som sa ich musela naucit sama😀D.a okrem toho,uz mam nakupene slovenske cd...Co sa tyka Vianoc, urcite sa to da sklbit,ved u jeho rodicov majte anglicke a u seba slovenske🙂,mozno bude/u prijemne prekvapeny/i🙂
Co sa tyka jedal, ja by som varila skor tie slovenske, su si myslism vyzivnejsie a zdravsie a partnerovi si myslim,ze budu len chutit.ale samozrejme, vsetko je na vzajomnej dohode a vsetko sa da skombinovat alebo prestriedat..🙂
Riešili ste aj vy niečo také? Museli ste sa vzdať niektorých našich zvykov? Čo ste napríklad začali robiť inak, ako ste robili na Slovensku?
- no napriklad tie obedy - teple jedlo mavame na veceru, ked sa (v idealnom pripade) zideme vsetci pri stole. a musim povedat, ze som si tak zvykla, ze teraz, po 7 rokoch, aj ked sme na slovensku, vacsinou jedavame teple jedlo aj tam az vecer 😅 snazim sa varit hlavne zdravo, ci je to slovenske, holandske alebo papuo-novo-guinejske mi je uplne jedno 😉
Aké to je vychovávať deti v zmiešaných zväzkoch? Učíte ich slovenčinu? Spievali ste im slovenské uspávanky, keď boli ešte bábätká? Čo naše zvyky a tradície? Snažíte sa niečo z nich presadiť aj vo vašej rodine?
- neviem si predstavit, ze by som na svoje deti rozpravala inak ako slovensky. a uz vobec nie, ze by som im spievala tunajsie pesnicky namiesto nasich, to je podla mna uplne neprirodzene. okrem ineho by som tak deti pravdepodobne naucila chybny prizvuk, zlu vyslovnost a gramatiku. 😝
z nasich zvykov a tradicii sa snazim dodrziavat hlavne vianoce, tie mame jednoducho krajsie, tradicnejsie a aj chutnejsie. no nie je to lahke, kedze 24.12. je tu uplne obycajny pracovny den
Cítite sa teraz vnútorne, po tých x rokoch v zahraničí viac Slovenka alebo Američanka, Nemka, Angličanka atď.? Ako vás oslovujú vaše deti? Ste pre nich mamička alebo mummy?
- som slovenka a pre moje deti MAMA (teda zatial mi to hovori iba to starsie; a mama je vlastne aj po holandsky, tak nie je problem 😀)
Nechýbajú vám slovenské Vianoce, horalky, kofola, makové šúľance, pirohy?
-chybaju, chybaju, chybaju, teda hlavne ta kofola a horalky. vacsina ostatnych veci sa da uvarit alebo nahradit aj tu (ano, aj bryndzu si viem spravit, aj knedlu obcas robim, sulance a pirohy vobec nie su problem 😀)
Podla mna dost zalezi, ako sa sama nastavis - ak si otvorena novym veciam a netrpis predstavou, ze dobre su veci len tak, ako sa robia na slovensku, po kratsom alebo dlhsom case si zvyknes 😉
ale zas je pravda, ze tu nemame tie cudesne anglicke kohutiky, jazdime vpravo a mame tu celkom pozivatelny chlieb 😀
Hehehe, toto je raz len dobra tema. Super.
Po 11 rokoch som, hmm, NORKA. Alebo lepsie povedane Snorka. Uz som dost vzdialena slovenskej mentalite, ak nieco take existuje a popravde, niekedy uz ludom nerozumiem, ani mojej vlastnej rodine a oni nerozumeju mne. Mam iny zivot, neriesim peniaze od vyplaty po vyplatu, ale to neznamena, ze nemam problemy. Len niekedy mam pocit, ze jediny problem na sk su tie peniaze, co ciastocne chapem, ale je toho uz moc. Aspon toto zo skusenosti mojho zivota.
Moj manzel vyrastal s mamou, ktora je jehovistka. Takze so sviatkami nie je problem, lebo tak ci tak ich nikdy neoslavovali. Kedysi sme kazdy rok chodili na SK, teraz kvoli detom sme tu. Moj manzel je alergicky na ryby, takze dalsi problem vyrieseny, hehehe, ryba na vianoce nehrozi. Chodievame k tete a tam su tradicne norske veci a ja, kedze nie som dobra kucharka, teda ja nie som ani kucharka, my to len vyhovuje. I ked uz rozmyslame tento rok byt doma a manzel poriesi veceru na norsky sposob. Kolaciky mi maminka vzdy nabali, alebo posle a mozno casom konecne aj ja sa nieco naucim. Teraz to vidim, ako mi to je luto, ze neviem varit a preto aj som zacala chodit sem, aby som nezabudla jazyk, aby som sa co to naucila varit a aby som mala este nejaku spojku s SK. Mikulasa dodRziavame, najstarsi bol uplne fascinovany, ked sme boli minuly rok v tom case na sk. Proste parada. Velku noc, hmm, dam im vajicko, ale inak to neriesim.
Inak norsko mi velmi pripomina moje detstvo, Taku tu istotu, pohodu, nebudeme sa na nic hrat a za nicim sa nahanat. Preto si aj myslim, ze to nebol problem sa adaptovat. Skor bol sok to, ze som sa z mesta prestahovala do mesta, ale len s 10 tisic obyvatelmi. Ale teraz som uz tak ponorstena, ze by som sa najradsej prestahovala na nejaky ostrov alebo farmu a zila len s mojou rodinou.
Najviac som sa zacala citit tu doma, ked uz som dostudovala a nasla si normalnu robotu. Asi po nekakych 4-5 rokoch. Dovtedy som sa velmi citila taka TORN, ani tam, ani tam doma. Jedine, co asi nikdy nebudem robit ako Nori je behat bosa po vonku, hehehehe. Vsetko ostatne- nemam problem.
S detmi sa rozpravam len po slovensky, maju knizky, cd, filmy aj po slovensky, aj po norsky. Velmi mi zalezi na udrziavani kontaktu s mojou rodinou na sk. Takze sa snazim dvakrat za rok ist na sk a cez leTo prichadza moja rodina. Je pre mna dolezite, aby deti vedeli odkial mama pochadza a ze existuje aj iny svet ako NorSko.
Moj manzel je uzasny a vzdy bol. Vzdy sa snazil mi to ulahciT. Njskor mi zohnal slovenske kanaly, teraz je to uz normalne, ale pred 11 rokmi... Vzdy som telefonovala aj hodinu kazdy tyzden domov. A to este nebol skype. Nposledy mi kupil Ipad, z darcekovej poukazky, co som mu ja kupila na narodeniny 😅 A to preto, aby som mohla sediet len tak v obyvacke bez laptopu a podobne a mohla si citat a pisat sem na konika. Pomaly 11 rokov nikde necestujeme len na sk. Tiez si myslim, ze je to trosku obeta z jeho strany, lebo z chladneho norska, kto by radsej nesiel niekde do tepla... Aj jemu zalezi na tom aby deti vedeli po slovensky a poznali SK a sam sa naucil popri detoch celkom dobre po slovensky...
A este vzdy v maji vie, ze sa bude pozerat hokej s ked mi nahodou vypadne kanal, tak zhana vsade po nete nejaky iny, aby som mohla pozerat. Vtedy som asi totalna Slovenka...
A este na zaver, k tomu, ci sa citim ako cudzinec? Hmm, niekedy, ale ja sa uz citim ako cudzinec aj na SK
@lilysk Ahoj, dakujem za Tvoj zaujimavy pribeh 🙂 To by bolo mozno aj na knihu... 🙂
Este by som chcela uviest na pravu mieru, ze nezijem v zahranici, som na Slovensku, sme cisto slovenska rodina.
Chcela som, aby sa v nazve temy nasli maminy, ktore ziju vonku, nevztahovala som to na seba 😅
Len ma zaujima, ako sa zije v inych krajinach v zmiesanych rodinach z pohladu Sloveniek 😉
Uvedomujem si, ze ked niekto vela cestuje, lahsie sa prisposobuje novym kulturam a zvyklostiam. A vela veci potom uz ani neriesi. A hlavne, ze nezalezi ani tak kde zijeme ale s kym 😉
Pekny den a vsetko dobre aj Tvojej rodinke 🙂
@ikke 🙂 dakujem, ze si sa zapojila do diskusie 🙂 este upresnim, ze zijem s rodinou na Slovensku, Anglicko som uvadzala len ako skusenost z minulosti. Ja viem, ze ani tak nie su dolezite GPS suradnice miesta kde zijeme, skor ide o to s kym a ako. Dobre alebo zle rodinne zazemie a vztahy mozeme mat aj tu.
Velmi sa mi paci, ze aj Ty, tak ako dalsie maminy hovorite s detmi slovencinou 🙂 Viem, ze je to prirodzene a ma to svoje vyhody, ked nechcete aby druhi rozumeli 😉
Ak sa mozem opytat, manzelova/partnerova rodina Ta prijala v pohode?
😎 ???????????????
@mamalina trošku pridám z mojej skúsensti...sme síce rodina, žijúca na SK, mám manžela Slováka...ale 5 rokov sme žili v zahraničí....starší syn mi tam vyrastal...chodil do školky, naučil sa reč,dokonca zvládol aj dialekt.... 😵 ja som to brala najskor ako nutnosť, ale potom som zistila, že ľudia nás prijali, brali nás ako seberovných...s tými otázkami typu: poznáš net, máte aj práčku a podobne...som sa už stretla, ale úplne v inej krajine....tam, kde sme žili, nám nikto nedal najavo, že sme cudzinci...mali sme šťastie na dobrých a milých ľudí....aj ked, ako všade inde, určite nie všetci taký boli, ale ak aj niekto mal niečo proti, nikdy som sa to nedozvedela.....našla som si priateľov, syn kmarátov a jerdiné, v čom bol rozdiel, bolo správanie sa detí...vrátili sme sa na SK, syn začal chodiť do predškolskej a veľmi trpel, deti mu dokázali dať najavo, že je "cudzí".....teraz začal chodiť do školy a pevne verím, že v 1.triede budú všetci rovní, kedže je to pre všetkých niečo nové.....Priatelia a známy v zahraničí boli dosť sklamaný, že tam neostaneme....jediné, čo mi tam chýbalo, bola moja rodina, súrodenci, babky, a podobne.......to je to puto, ktoré nás stále núti vrátiť sa späť.
Viem, že vela ludí má negatívne skúsenosti, tak pridávam svoju pozitívnu...keby som mohla vrátiť čas, nikdy by som neurobila inač.... 😵
@veriiii dakujem za odpoved 🙂 este musim dodat, ze zijem na Slovensku, so Slovakom 🙂 . To Anglicko som spominala ako svoju skusenost z minulosti, ktora ma mnohemu naucila 🙂
U Vas doma bude asi situacia o nieco jednoduchsia v tom, ze ste obaja Slovaci, cize tam odpadaju nejake rozdielne pohlady na zvyky, tradicie, varenie a podobne. Mozete si spolu pofrflat napriklad na ich humor 😉
Planujete zostat v UK natrvalo?
PS: drzim palce, nech sa ma babatko v brusku dobre a nech vsetko dopadne na vybornu! 😉
Vis, vetsinou vsechno zacina jako pohadka nebo jako "trest" v podobe "uteku"....
Doma ...domov...jsou nase vzpominky a nebo vybudovane zazemi "mimo domov"...
Domov je tam, kde jsou nase deti...ale nase koreny zustavaji v zemi, kde jsme vyrostli....je mozne,-ze si namlouvame v obdobi "presazeni" neco jineho...ale ver tomu, ze je to docasne mysleni...
Vekem ti bude TVUJ domov nejen vzdalenejsi ale i cim dal tim vzacnejsi...
Proc?
Protoze koreny nezpretrhas ani z Lasky ani z tragedie... 😉
Zaver: Domov? Kdeeee domov muuuuj...casto si budes v podvedomi zpivat...
a odpoved? Odpoved budes hledat vsude kolem sebe...ale jen jedna je ta spravna, ta UVNITR Tebe same...
Hodne stesti vsem
@mamalina
My sme tiez slovenska rodinka , zijeme blizko pri hraniciach s SK, ale domov na vychod to mame daleko.
Rodina mi chybala stale, od kedy sme sa prestahovali do Rakuska, vsetko mi tu prislo cudzie, Ked som zacala robit, bolo to ine, nemala som tolko casu mysliet a vymyslat, vela som pracovala.
Teraz ako sa nam narodil maly, som sa az bytostne chcela vratit naspat na SK, nemame tu nikoho, ani jednu babku, tetu, nikoho, kto by nam co i len trosku pomohol, rozhodovanie bolo tazke, manzel si ziadnu ani len ponuku z jeho oblasti v PP nenasiel a to rozhodlo. Ostavame tu, i ked sami, ale pomaly si tu zacinam zvykat, Nasli sme si tu znamych, snazime sa pravidelne sa medzi sebou stretavat a stale nieco podnikat a chodievat casto domov, a snazim sa , aby sme ked ideme z vychodu naspat do Rakuska raz tiez tak spontanne povedali, ze ideme domov 🙂
Ja si uz 11 rok pisem ze som mimo sk 🙂 Som b Kanade bola som doma len 3 krat.......
Mam sice mm z Kosic ale on Sk neznasa :( nechce ani pocut ze by sa tam chcel ist pozriet.
Je tu 9 rokov ale este nebol spat a ani nechce..... no ale nevadi co uz 🙂)))
Mi respektivne Ja sa snazim aby sme mali aspon nieco z domova 🙂 Varim len slovenske jedla,
tak isto aj vianoce a velka noc vsetky Tradicne jedla.... Musim sa priznat ze som vymenila sviatok oblievacky na hladania zajaca v svokrinej zahrade a je to ovela vacsi fun... maly mal obrovsku radost hladat coko v zahrade.... 🙂))))
Co sa tyka Slovenkych sladkosti tak to mi vobec nechyba pretoze si ich kupim v Polskom obchode 🙂
plno Sk coko tam maju slvoenska horcica, ketchup 🙂) dost vela maju a co mi chybal strasne bol vyprazany syr a bryndza...
ale po roku a pol hladania ... sme uspesne nasli SYR !!! a aj bryndzu.... takze syr si kupujeme bryndzu zatial nie lebo je neskutocne draha.... pre nas 3 by sme musli kupit 3 baliky co stoji nad 20$ a to sa neoplati 🙂)))))
Ostatne donesie mamina 🙂)) kazdy rok tu chodia s otcom 🙂 a vzdy proste niekto ide.... alebo pride ... mam tu aj tetu takze ona tiez pravidelne chodi domov a plus moja super kmotra ku nam chodi kazde 2 roky 🙂))
Takze si myslm a mozem povedat ze hoc som cez ocean ale nemozem povedat ze nieco take mi chyba ze fakt ... by som nevedela bez toho... jedine moja rodina :( moja babka , dedo :( nasi.. :( moja kmotra... Janicka... Jedine za ludmi mi je smutno.... 🙂)) tak asi tak 🙂)
@monika15 uz to tu bolo spominane, ze tie rodinne vazby sa asi pretrhnut ani nahradit nedaju. Da sa zvyknut na jedlo, na pocasie atd. ale blizki chybaju asi najviac 😒 jeden znamy mi raz povedal, ze jemu sa za domovom ani za rodinou necnie. Lebo v dnesnej dobe, kedykolvek ma moznost a potrebu, sadne na lietadlo a do 24 hod vie byt aj na opacnej strane zemegule. Takto ma pocit, ze si nie su az tak vzdialeni 🙂
@mamalina zial... nie kazdy si moze dovolit ze ked ma potrebu sadnut na lietadlo... a uz leti.....
ja som tu 11 rokov a zial ano mala som potrebu ist aj viac krat... ale neda sa to vzdy..... zial...... to tak nefunguje 🙂
🙂 a to cestovanie bleee 🙂 8 hodin nad oceanom potom cakat 5 hodin na dalsie lietadlo potom hodina v tom lieadle a este cesta 2 hodky na vychod heheheh 🙂))) neni to az take zle... len ked ides s 2 rocnym, hihii tak je to take no ;);) 🙂 ale dalo sa 🙂
@mamalina
Presne ako si napisala, clovek si zvykne takmer na vsetko,
len rodina neskutocne chyba a to casto to najdolezitejsie a to, co cloveka taha stale naspat
JA zijem v rakusku,tirol,manzela som spoznala cez internet.on zil 19 rokou na sk jeho mama je nemka a otec slovak potom si vybudovali tu nieco do buducna hlavne kvoli detom.
zijem tu uz takmer 9 rokou.rakusania su velmi zvlastny ludia,vela z nic hsa tvary milo a ked odides z miestnosti uz ta ohovaraju,za tie roky som si este nenasla kamosku a pomaly si uz myslim,ze aj tak nenajdem.je to velmi tazke takzo zit nemat nikoho komu sa zdoverit.jedine manzelovi rodicia su tu a jeho sestra,nikoho ineho nemam...
vela krat bolo uz tak ,ze sa ku mne niekto prihovoril a ako nahle poculi iny prizvuk tak uz som bola odstrcena,jendoducho spodina oni si myslia ze su najlepsi...
dcera teraz zacala skolku.prvy den ked ju manzel odniesol tak sa zacal rozpravat s vychovavatelkou (nanom nepocut ze je cudzinec)tak sa normalne bavili a ked sa spytala ake mame priezvisko a on odpovedat tak sa pozrela uplne inde a povedala no hej clovek nemoze poznat vsetky rodiny a potom sa uz s nim nerozpravala...,alebo som volala na inzerat kvoli praci a ked som sa spytala ci je to este aktualne tak bez slova zlozili a to sa mi nestalo len jeden krat ...90% ludi tuto ani nevie ,ze kde je slovensko a ked niekto vie tak rozpravaju o ceskoslovenku...
na sk som nebola no v decembri tomu budu 3 roky,netaha ma to tam ,necitim sa tam bezpecne,clovek ma strach o vsetko o kabelku na pleci o aute na parkovisku...o vsetko...ist na na dialnici je takmer samovrazda...
jediny koho mam su moje dve sestri a jedina kamoska co mi este ostala (inak sa nam cesty uz rozisli s inymi)zial...
sestri sem tam chodia raz za rok ...financne to inak ani nevychadza...
ked sa mi narodila dcera zacala som sa s nou rozpravat po nemecky s nadejou co nebudem az tak odstrcena ked hovorim s nou po sk (lebo turci su uz hend ostrceny co tu byvaj ua rozpravaju po turecky),no vela mi to nepomohlo..prizvuk nezaprem....aspon dcera to ma dobre ze vie krasne po nemecky(ci tirolsky,ako sa jej to snazia nanvnutit co mi doma napravujeme),spievam jej nemecke piesne a citam nemecke rozpravky(vela toho ovplivnuje asi ze babka je nemka aj ked vie po sk)inak by sa mi tento jazyk asi velmi zhnusil...ale neobijdeme ani slovenske, a pesnicky,rozpravky...
velmi mi chybaju najvia kamosky....slovenske jedla mnam,ci stale psominame rozky(co nam stale navsteva z sk zaobstara)tu su len zemle ktore su na druhy den suche a chlieb ktory chuti tak umelo...)a sladkosti mnam ,margot, chipsy,korbaciky,kofola,pecivo,zakusky(tuto take cukrarne ako na sk nemaju...
detom sa na sk dava rohlicek tu dostanu praclik...
vianoce no u manzela v rodine to zvykla byt kapustnica a kacica s cervenou kapustou a rakuske knedle co s nasimi slovenskymi nema nic spolocne...
ale uz som sa aj ja presadila a nie raz uz bola ryba a zemiakovy salat,ja niesom taky velky mäsovy fanusik..
zato krajina je krasna,tolko moznosti na prechadzky a vylety...
robotu nieje problem najst ,ale ked ju clovek ma tak sa narobis az do spiku kosti...ked clovek ochorie tak ho nenechaju napokoji kym sa zase neobjavy a daju pocitit cloveku normalne zle svedomie..ja som uz s chrbticou mala take problemi ze som po 2 tyzdnoch krivanai ani vstat nevedela a dovtedy mi sefka volala "ze ako sa mam"kym som neprisla este na pnke aspon na par hodin...takze dovolit si byt chori sa tu neda...
neviem ako to pojde dalej necitim sa tu doma,ale zivot na slovensku si neviem uz ani predstavit...asi si to cele pretrpime hlavne c nadejou ,ze tuto maju nase deti lepsi zivot a lepsiu buducnost..
@dari226 ojj, chudiatko moje. Az ma srdce boli, ze to mas take. Este na zaciatku, ked niekto mal nejake divne poznamky, tak mi to bolo luto. Ale po case som si povedala, ze co. Som povodom Slovenka a na tom nic nenarobim. Ak ma niekto s tym problem, tak davaj, nech si to pekne rozoberieme a ked som ich postavila takto k muru, tak hned nie, nie, ved jasne, to je len dobre. Takze je to trosku aj o tom, ako sa clovek k tomu postavi. Nebudem sa ja nikomu ospravedlnovat za to, ze nie som rodena Norka. Ale potom sa aj pytam, ze co znamena byt Norom? Staci len to, aby sa tu clovek narodil, po pripade vyrastol?
Som velmi hrda na tuto krajinu a je to tu podla mna fakt uzasne. Ale ako aj hovorim, velmi mi to pripomina moje detstvo. Takto malo SK vyzerat a aj vyzeralo, len mu chybala demokracia. Je mi luto, ked sa nieco stane. Ale aj ked su napriklad zaplavy na sk, tak placem s tymi ludmi. Alebo, ked Tatray boli znicene. Alebo ked vyhrame ten hokej 😀
Ja chodim na sk pravidelne, ale tiez si to uz neviem predstavit tam zit. Norsko je moj domov.
A ku kamoskam, ja nemam problem sa spriatelit s hocikym, ale popravde, nemam moc volneho casu, aby som tie vztahy nejak udrzovala. Mne staci moja rodina. Ale mam dobru kamaratku Polku a Madarku, hehehe. Tie ma tak udrziavaju v tsom, ze to SK mi nejak moc nechyba. Teda uz davno mi nechyba, ale vzdy sa rada vraciam.
@mamalina manzela som spoznala ako 19 rocna. Z mojej strany to bol kamos, z jeho...hmm...hehehe vzdy ma miloval. Vsak ved kto by nie, ze? Hehehe. A ked som ukoncila po 3 rokoch bakalara, tak som isla za nim, ze to skusime.
Moja mama vzdy vedela, ze ja na sk zit nebudem. Respektive nie v Prievidzi. Vzdy som bola velmi kozmopolitna. A uz za komosov som chodila do jazykovej triedy a proste uz tam sa to tak nejak zacalo. A ak mam pravdu povedat, keby som na Sk, tak neviem, ci by sme sa o tolko viac videli. Pochybujem, ze by som zila v PD. A aj keby ano, poznate to vsetci. Clovek ma dost so sebou. Robota, deti, povinnosti, je proste rad, ze je. A este k tomu, ak sa chce mat dobre, tak sa musi obracat teda aj dvojnasobne.
ja zijem v Anglicku uz 10 rokov. Manzel je anglican. presne tak..ked som prvy x prisla do tejto krajiny..ako aupair...tak tiez vela veci bolo pre mna..novych...a "divnych"....ale tym, ze tu zijem uz tak dlho som si zvykla. Nasi na Slovensku mi chybaju..moc, ale nastastie je net...a skype...a uplne chapu..ze na Slovensku..by som uplatnenie nenasla..ako tu v zahranici..a moj malinky sa ma lepsie tiez tu ako na Slovensku. Slovenske vyrobky..mi chybali zo zaciatku vela..ale je web stranka www.halusky.co.uk kde sa da vsetko kupit a dovezu vam to domov. Za dalsie lietadlom som doma za 2 hodiny kebycosi... Anglicki svokrovci a svagrovci su strasne super..zobrali ma pohodovo aj ja ich....(hoci stale su tam nejake veci..v com ich nechapem...ako napr. na slovensku sa vyzuvame ked ideme k niekomu do bytu...tak mi dlho trvalo..kym som im to vsugerovala...ze ked pridu na navstevu chcem, aby sa vyzuli...alebo, ze u nas je poriadok dost dolezity...a anglani maju viac menej na salame...hoci poznam aj takych co upratuju stale...🙂 Ked som bola na Slovensku nedavno s malinkym na mesiac...tak bolo fajn mat rodinu pri sebe..ale uz mi chybal moj domov (moja postel, moje sukromie....a vsetko) uz by som na Slovensku zit nechcela....strasne vela veci ma tam rozculuje...ako sa ludia k sebe spravaju...ako sa spravaju spotrebitelia k zakaznikom...a celkovo. Takze hej, zvyknut sa da...ked sa chce...to je jasne..ze obcas ma clovek homesick pocit...ale domov je pre mna tam, kde je moja rodina (manzel a dieta) a samozrejme vzdy mi nasi chybaju aj surodenci...ale zivot ide dalej, my vsetci starneme..a kazdy uz ma svoj zivot....aj tak sa vidim s nasimi viac na slovensko ako bracho ktory byva len hodinku a pol od nich...takze tak. 🙂)
@mamalina juj, trosku si ten zivot v anglicku zovseobecnila. To, ze si videla niekoho krmit dieta slanymi chipsami este neznamena, ze je to tu uplne bezne. Ver mi, mam tu vela kamosiek - britskych mamiciek a drviva vacsina z nich dba na to, aby mali deti zdravu a vyvazenu stravu, dokonca aj ovocie a zeleninu umyvaju 😅 ( s tym neumyvanim som sa tu teda este nestretla ) Ale co sa tyka vodovodnych kohutikov - to mas pravdu, to nepochopim asi nikdy 😀
A teraz k tomu, co si sa pytala:
Zmena zvykov:
Ako uz pisala @ikke, tak v prvom rade denne stravovanie. U nas doma je vacsinou na obed bud sandvich a k tomu salat (zeleninovy a rozhodne nie majonezovy), alebo nejaka rychla polievka, druhe jedlo nie. No a vecera je teple hlavne jedlo. To sa tyka prevazne dospelych, drobec ma casto teple jedlo aj na obed, aj na veceru. Cervene maso jedavame ovela menej, ako je zvykom na SK , vskor viac hydinu a ryby. No a prave v uk som priisla na to, ako vyborne chuti zelenina neposolena, bez vegety, atd... 🙂 Jaj a aby som nezabudla, zvykla som si tu pit caj s mliekom - nieco, co so predtym neznasala 😖
Tradicie:
Chyba mi tu Stedry vecer, kedze Vianoce sa oslavuju az 25.12. Stedry vecer je tu normalny pracovny den, neraz som ho stravila do 8-9 vecer v praci. Teraz to riesime tak, ze 24.12 je vecerna prechadzka, po kupeli hrncek horuceho kakaa a nejaka dobrotka, knizka/ropravka s vianocnou tematikou, nachystat mrkvicku pre soby a pohar mlieka a keksik pre Father Christmas, zavesit pancuchu na krb a potom rychlo spinkat. Tento rok to moj drobec bude uz viac chapat a pravdupovediac neviem, ci mu mam povedat, ze darceky nosi aj Jezisko, alebo ostat len pri spominanom F.C. 😖, kedze v skolke to budu rozoberat na ten anglicky styl.
Co sa tyka jedla - chyba mi kapustnica, par krat sme ju varili (manzel ju ma velmi rad), ale varit ju v takom malom mnozstve akosi nie je ono- ale tento rok urcite bude. Vyprazana ryba a salat mi na Vianoce nechybaju vobec, teraz si viac pochutim na pecenej morke s brusnicovou omackou, pecenymi zemiakmi a zeleninou 🙂
Velkonocna sibacka - tento zvyk mi nechyba a ani ho nehodlam presadzovat 😀
Vychova - so synom sa rozpravam prevazne po slovensky, po anglicky len ak sme v spolocnosti znamych, ktori nie su slovaci. Pouziva oba jazyky, momentalne dost miesa, ale to je v norme. Rozpravky citam ako slovenske tak aj anglicke. Vie zaspievat Kukulienka, Krasna krasna, medvedku daj labku, pod horou pod horou e este nejake ine pesnicky, teraz mi nenapadne ktore. Spieva trosku lamane, ale snaha sa ceni 😀
Vola ma 'mami/mummy - vyslovnost je taka ista a este povie aj 'maminka' 😵 😵 😵 otecka vola daddy.
A ako sa vnutorne citim? Do konca zivota budem hlavne slovenska, Slovensko mam velmi rada, i ked momentalne si neviem predstavit, ze by som tam mala zit. Chyba mi moja rodina ☹
Syn ma zatial len britske obcianstvo, slovenske este len budem vybavovat, ale dufam, ze bude plnohodnotny ako brit tak aj slovak 🙂
A este mam pre teba perlicku. Ocko sa povie po norsky pappa. Tak v Norsku maleho nechapu, ked im dava papa a na Slovensku si myslia, ze rozprava a dava im papa, ked hovori o pappa 😀
Dobra tema 😉
Nebudu uz se moc rozepisovat, je pozde, treba jit spat 😀
Ja ziju v UK "zatim jen" 3 a pul roku, pritel je polak, mame 7mi mesicniho Milacka 😵
...a u Vasich pribehu jsem si pobrecela, protoze mi teda Cechy chybi strasne, teda rodina!!!!! Ano, nesnasim tam chovani lidi k sobe, costumer servise tam nefunguje absolutne vubec, vsichni si jen stezuji a lituji se, hodne veci je tam postavenych na hlavu a se.ou me vzdy, kdyz domu prijedu. Napr. naposled me siiiiilene vytocily i blbe kachlicky na chodniku, z kterych strikla voda, kdyz jsem na ne slapla 😀 O cestovani vlakem, busem s kocarem ani nemluve.. 😖
....ale porad je to tam moje "doma", jak tady bylo uz zmineno - tam jsou moje koreny...a co se narodil maly, neni dne, kdy bych nemyslela na to, jak super by bylo, mit babicku, dedu, vsechny tety atd. pri sobe ☹
Tak snad jednou..................
@mamalina ahoj,ja zijem uz 8rokov v Nemecku,prisla som sem kvoli manzelovi Nemcovi a rozhodla som sa tu ostat zit aj po rozvode,kedze sa tu citim lepsie ako na Slovensku,uz si tam pripadam ako cudzinec,ked som na dovolenke u rodicov 😉
Slovensko mi ani nechyba,snad len rodina,Vysoke Tatry,niektore potraviny (bryndza,cokolady a tak)....neviem si predstavit vratit sa na Slovensko,teraz zijem s priatelom Nemcom,mame spolu synceka a ten bude dvojjazycne vychovavany,tesi ma,ze priatel ma Slovensko a moju rodinu velmi rad,zboznuje slovenske jedla a ovlada uz vela slovenskych slov 🙂 to byvaly muz stale mi nadaval a osocoval ma kvoli slovenskemu obcianstvu,urazal moju rodinu bez dovodu 😢
V Nemecku sa priatelim so Slovakmi a Cechmi,Nemcov berem ako znamych a nesnazim sa s nimi nadväzovat priatelstvo(mam svoje skusenosti,oni si medzi sebou lepsie rozumeju) .Je ich tu dost,pred 3tyzdnami som rodila synceka cisarskym rezom,operoval ma doktor z Ciech a asistoval mu dalsi doktor,Slovak z Nitry,takze som sa potesila velmi 🙂
Ahoj
Uplne ta chapem .Ja som sice este nebola mamicka ,ale zila som v Juhoafrickej republike isty cas s partnerom africanom (bol beloch ) -toto je 1 otazka kazdeho ci bol cernoch ,takze hned v uvode uvadzam 🙂
On mal kopec aktivt aj v EU takze travil vela casu aj v Rakusku ,nemecku -hlavne zimu ,lebo podnikal v oblasti zimnych sportov a v Afrike su rocne obdobia vymenene ,takze v zime chodil sem na zimu a v lete chodil do Afriky ,lebo tam zacinala prave zimna sezona 🙂
Ja som bola v tom case vegetarianka uz 8 rokov a to bolo nieco uplne neprijatelne .Nemat maso aspon 4 krat denne v akejkolvek podobe je uplne neprijatelne ,takze toto bol 1 problem .Bola som pre nich cudna ,lebo v Juhoafrickej nie je dolezite aku znacku oblecenie nosis ,alebo ake mas sperky -tam sa diamanty kupuju bezne pomaly v supermarketoch kedze sa tam tazia na tony -nie je to tam take ze waaaw ty mas diamant ...ale doelzite je kam chodis jest ...oni sa vyberu cela rodina rano na ranajky ...neskor obed ....vecera ...vsetko v restauraciach hoci kazdy jeden beloch ma doma sluzobnictvo .Nie take ,ze ta vitaju pri branke v uniforme ,ale jedna tetuska cernoska sa stara o chod domacnosti a 2 ha tetuska vari a nakupuje hoci aj tak chodis von .Ked si doma tak si nemozes uvarit ani kavu ,lebo tetuska je za to platena ,ze ta ,,obsluhuje ,, ☹( To bol moj 2 problem ,lebo ja si prat chcem svoje veci sama ako som zvyknuta spodne pradlo zvlast ,rifle zvlast -ziadna tetuska nech sa mi nehrabe vo veciach ! Kavu si chcem urobit sama tak ako to mam rada do velkeho hrnceka nie do malovanej mikro salky ☹( ...Na tetusku sa nesmiem milo pozerat ani s nou komunikovat -max jej dat nejaky prikaz,lebo ona je cierna a to je menejcenne ....takze konflikty s partnerom boli na dennom poriadku ked prisiel domov a ja som sedela v kuch a rozpravala som sa s ciernou tetuskou ako so seberovnou ☹(((.....To sa nesmie !!!.....drobnosti ,ale zavazia dost vela !!! V Johanesburgu kde som byvala je najvacsia kriminalita na svete ...takze byvas v obrovskom dome s obrovskou zahradou a minimalne 2 m plotom v ktorom je natiahnuta elektrika ☹ Biela zena bez ochranky nemoze ist ani na krok ...take ,ze prechadzka po ulici ?Uplne vylucene ☹( Mozes ist do nakupneho centra ,alebo do ohradeneho parku na prechadzku ,piknik a podobne ,ale tiez len s ochrankou ...to je take zaujimave 1 tyzden ,ale potom to uz dost ide na nervy ked nemas ani chvilku pre seba a citis sa ako v base ☹ V aute sa prepravujes samozrejme tiez s ochrankou s ciernymi sklami -dobre zamknuta ☹((
Ex manzelka mojho priatela bola zavrazdena v dome pocas lupezneho prepadnutia ,takze o to viac na mna museli davat pozor ☹( Ked sme sli konecne po 4 mesiacoch do EU byvali sme po hoteloch v horach kde si tiez tu kavu nemozes sama uvarit ....ziadne sukromie ,ziaden ,,domov ,, ...sloboda ...priatelia ...nic !!! Vratila som sa na Slovensko -uz som to nemohla vydrzat ...citila som sa ako v pasci hoci som svojho partnera lubila ,ale na taky zivot by som si nezvykla -velmi som sa snazila prisposobit ,ale proste sa nedalo ☹(
Neskor som si nasla partnera-manzela neskor ( slovaka sice) ,ale ked sa nam narodila 1 dcera dostal ponuku pracovat v Tokyu ,tak som za nim s 3 mesacnou dcerou vycestovala .Uz ako matka som mala uplne ine pocity ,lebo predsa ta zodpovednost za dieta je obrovska a strach z nepoznaneho ....ale chcela som to skusit . Japonsko bolo uplne uzasne -ja som sa v tom obrovskom meste nasla -precestovala som hore ,dole vsetko ....Japonky matky su velmi zvlastne -nikdy som nevidela aby dieta objali a sa s nim maznali ,alebo nieco take ...ani by som to nedefinovala ako chlad ,ale na verejnosti ziadne prejavy ...ani medzi partnermi ...ziadna pusa ,za ruky ...nic ☹ Na nas pozerali ako keby sme boli z marsu ...pri kazdej prilezitosti sme sa s malou hrali ...cesta metrom ,cakanie na vlak a pod ...na ruky ,nu nu nu ...moaj zlata krasna ...pusinky ...smiesky ...normalne veci ako na SK robi kazda matka aby dieta zabavila .
Strava ???Bola som tie zdesena !!! Rocne deti jedia sushi bezne -surova ryba nie je prekazka ,keksiky tiez nie ...dokonca tehotne zeny chodia do onsenov -do termalnych kueplov kde je velmi horuca voda ...uz take pol rocne deti som videla tiez v onsenoch ☹( Zvyky uplne sialene -ani to neviem do takej spravy napisat !!! Nasla som si tam jednu kamaratku japonku -ta bola taka nakoazena europou ,lebo vela cestovala a ta mi hovorila ich zvyky a co je slusne a co je neslusne a nemam sa nikdy pytat na to a preco su tie veci tak a onak ...mala som dost !!! Detske centra som navstevovala skoro denne ,lebo som chcela bay bola mala v kontakte s detmi ...tak ona s tymi detmi sa vedela aj zahrat aj sa naucila po japonsky ,ale tie matky stale na na pozerali a sledovali co robim a ake mam oblecenie a dieta ake ma oblecenie ...vsetko ich zaujimalo este aj to aku kavu pijem a ako ju robim ( mama mi posielala normalnu popradsku kavu a som pila turka -klasickeho ) ...to bolo pre nich nepochopitelne ,ze taka kava existuje 🙂) Inak japonska kava je taky hnus filtrovany -neda sa ani pit ...ja mam rada kavu ,ktora ma nakopne 🙂)
Otazky mi kaldli dookola o uplne vsetkom ,ale ja som bola tou kamoskou upozornena ,ze ja sa pytat nemam 🙂))))))
Ale to podla mna patri ku kazdej kulture ...tie zvyky su rozne vsade ...hlavne je aby si clovek ujednotil ci tam chce zit a ci ten partner je ten pravy a potom sa casom nejako prisposobit .Nad vela situaciami sa da pousmiat a zahrat sa na hlupacika a urobit si po svojom 🙂) ja som v japonsku vela krat akoze nevinne nieco inak urobila ako je u nich zvykom a som sa zatvarila akoze jaaaaj ja som nevedela a prepacte a nejako to vzali -to je taky alibizmus trochu ,ale clovek sa nemoze uplne pretransformovat a byt niekto iny ...proste zvyk je zelezna kosela ako sa hovori a clovek by mal zostat sam sebou v 1 rade ,lebo inak nebude statsny 🙂)
Ak ti chybaju horalky ,kofola a pod veci - v UK -aspon v Londine su slovenske obchody kde najdes piskoty a vsetko vlastne zo slovenska -nepises kde byvate ,ale v zasade ja som si nechala posielat niektore veci ako som uz pisala -kavu a pod .... ale da sa vo vela krajinach zase najst nieco co ti nahradi tu horalku ,lebo je to ovela viac mnam ...len sa clovek musi uvolnit ,prestat stresovat a snazit sa uzit tie pozitivne veci a tie negat nejako brat s lahkostou 🙂
ja som napr presla vsetky muzea a galerie v Japonsku ...nie som nejaky extra velky vyznavac umenia ...ale videla som spustu originalnych obrazov od Moneta, Picasa ,Van gogha ...a pod .Teraz ked vidim nieco v telke o umeni tak si poviem ,ze jeeeezis ved ja som tento obraz videla na vlastne oci a on stoji 10 mil dolarov ????🙂))) Proste si len treba zacat objavovat nejake veci ,ktore v tej danej krajine mozu toho cloveka naplnit ...nieco co by si na SK nenasla 🙂)
Ak ti mozem poradit nicoho coho sa nechces vzdat sa nevzdavaj 🙂)Ak ta manzel miluje urobi si s tebou pekne slovenske vianoce aj ked to nie je u nich zvykom ,alebo si urob jeden den anglicke -prestuduj si co je u nich zvykom a prekvap ho -nieco mu uvar a dalsi den urobis slovenske a ukazes mu ako je to u nas 🙂
vsetko sa to da neboj urcite to zvladnes a naberies kopec novych skusenosti a raz sa na tom dobre zasmejes ,ze si bala niektorych veci a nebolo to nakoniec az take strasne 🙂
Drzim ti velmi palce -uzi si cudziu krajinu -hlavne vsetko poochutnavaj a na vsetko sa ich pytaj ....opytaj sa ich tiez take bludy ci maju zachodovy papier a merace na vodu -uvidis potom ti uz daju pokoj 🙂 )
vela statia ti zelam aj tvojej rodine