Prečo sa hovorí, že vzťah starého rodiča a vnuka je nenahraditeľný?

Moja babka bola stará, nosila sukne, zástery, chodila na pole, dedo na traktore, zbierali sme vajíčka od sliepok, chodili predávať na tržnicu, každú nedeľu s nimi do kostola. A vždy vždy sme niečo robili... Dnešné deti majú už moderné babky 😄 napríklad porovnám moju 70r babku v sukniach, "hustečke" na hlave a s kapesnikom v rukáve 🙈 a dnešnú svokru 70r s namalovanymi perami, gelovymi nechtami a s mobilom v ruke 😬 a vlastne aj bez vzťahu k vnúčatám. Vidia sa raz za rok, medzitým voláme, ale nič im nedáva, deti ju nepoznajú, a keď tam ideme, tak len do nákupného centra chce ísť na nákupy 😄

@kavasmliekom no zbohom😨

@gelifil 😬 realita

Pre dieťa je ten vztah, samozrejme ak je dobrý a starki sa mu venujú, velmi prinosny. Dostává viac lásky, vidí viac vzorcov správania, rôzne uhly pohladu na veci, spozna svoje korene, neskôr v živote bude lepšie rozumieť sám sebe. Často sa tam naučí vela praktických veci a ovela všestrannejsie sa môže rozvíjat. Aspoň z mojej vlastnej skúsenosti to takto je.
O čo prídu starki ak nemajú záujem o vnúčatá, to neviem, snáď to vedia oni.

@kavasmliekom aj u nás takto 😏

Ja som mala rada, ked mi stari rodicia hovorili o ich zivote...bol to iny svet ako sa vtedy zilo. A druha vec...babky niekedy vedeli uzasne piect...buchty, strudlu...chlieb so smalcom 😋
...navzajom su si obohatenim a niekedy mali viac casu sa venovat detom ako pracujuci rodicia...

Tak ja si myslim, že starí rodičia dosť výrazne obohacujú vnúčatá. Majú veľa odžité, vychované vlastne deti, kopec skúsenosti, iný pohľad na svet a na veci. To je všetko nenahraditeľné. A hlavne starí rodičia si vnúčatá užívajú, proste ten spoločný čas má iný cveng. Rodič musí aj vychovávať, často je rozhodcom, občas zvýši hlas, niečo zákaže a pod. A väčšina starých rodičov je v pozícii, že si vnúča užívajú, budujú si s ním spoločne zážitky, chcú s ním tráviť čas. Jasne že často vnúčaťu viac dovolia a hranice sú u nich posunuté (aj keď ja zrovna nie som fanúšik tejto časti vzťahu). Proste je to iný, špecifický rozmer lásky.

Ak fungnuje vztah vnuca-stary rodic, tak ten stary rodic je dalsi oporny bod v zivote dietata. Podobne ako tety/ujovia/ krstni rodicia/ … . Pre dieta je fajn ked ma okolo seba sirsiu skalu ludi, ktorym moze doverovat. Dieta sa od nich uci nove veci, ma moznost spoznavat inu generaciu, stary rodic ho moze naucit ine veci skrz rozlicne zaujmy. Pre stareho rodica moze byt zas prinos co sa tyka dusevneho zdravia, pohody.

Moje dieta sa vzdy tesi k starym rodicom. Ako mama vidim na nom, ze sa tesi z toho, ze maju vztah, su to prenho dve dalsie osoby co ho lubia. Dalsie osoby okrem mna a muza, ktorym doveruje. A pre nich je to tiez nieco co uz nezazili roky, ze im niekto prejvi tu taku uprimnu detsku lasku.

Ak dieťa nemá starých rodičov a starí rodičia nemajú vnúčatá, nestane sa vôbec nič.

Ja si pamatam babku a ako pisala @kavasmliekom taka podobna bola teda zomrela ked som mala 5 a dedo ked som mala 6, niektore spomienky vybledli ale doteraz si pamatam ze mi vzdy naozaj vzdy z chlebika odkrojila tu korku na zaciatku co mama odmietala a pamatam si akoby to bolo vcera ked prisla z obchodu a doniesla mi VESNA keksik, doteraz si na nu spomeniem ked niekedy zazriem VESNU. Dedo nemal nohy, a moj otec ho nosil do izby vzdy vecer a ja som utekala pred nimi a schovala som sa medzi postel a skrinu 😀😀😀 a vybafla HA 😀

Predstav si velke pismeno U. Na zaciatku je dieta, ty si v tej dolinke dolu, v produktivnom veku. A na konci toho U je stary rodic.Prvy a posledny bod toho U maju k sebe najblizsie. Ja ked vidim, ako maju moji rodicia na vsetko s vnucatami cas, absolutne im nic nevadi, vsetko si prisposobuju lebo mozu a chcu, tak si spomeniem, ako nestihali, ked som bola dieta ja.Lebo boli proste inde. Prezijes aj bez toho, ale s tym si bohatsi/ia.

Ja som mala moderné babky, som zo starobratislavskej rodiny. Moje babky bez červeného ruža a nalakovakovaných nechtov nevyšli ani so smeťami a nemyslím, že by to boli zlé babky. Venovali sa mi, naučili ma byť ženou, čo sa hodí, čo nie, naučili na milovať cestovanie, obe boli na tú dobu (som ročník 1981) svetaznalé, jedna z nich žila roky v arabských krajinách s dedkom, ktorý tam pracoval. Aj s prababkou ma naučili, čo nenosiť, variť, piecť apod. Bývali blízko, boli sme spolu často. Moji rodičia sú tiež moderní ľudia, s vnukmi komunikujú cez wa, vnuci tam aj často chodia, ale majú aj svoj život, cestujú, dedko hra tenis, babka má svoje "babince"....
Pre mňa sú vzťahy vnuci - starí rodičia krásne, obohacujúce, ale keď sa nedá, tak sa nedá, musíš to inak vyvážiť 🤷‍♀️.

@tululu presne tak to cítim aj ja

@kavasmliekom svokra?

@tilly áno mam modernú svokru

Rodičia vychovávajú za pochodu, babka má vždy všetko nachystané, nie je nervózna, nikam sa neponáhľa a venuje sa vnúčatám, nevychováva, nezakazuje, len usmerňuje a rozmaznáva😃 a deti si môžu vydýchnuť od povinností..

Ja som u babičky s dedom trávila veľa prázdnin . S babičkou sme piekli buchty , zbierali vajíčka z kurina, trhali burinu v záhrade a s dedom sme sťahovali zajace z kože , aby som potom mojla dostať vo výkupe jednu korunu 😜 . Keď išiel okolo family frost , už ťahali peňaženky , aby sme so mohli kúpiť každý deň nanuk . Mala som úžasných starých rodičov , ktorí sa nám vnúčatám maximálne venovali , vrámci ich možnosti . Skoro každý deň si na nich s láskou spomeniem . Áno , prežila by som aj bez nich , ale aj oni mi vytvárali krasne , šťastné detstvo .

Pretoze stari rodicia su tu pre lasku a rodicia pre vychovu.
Pretoze treba poznat aj minulost, aby sme vedeli zit v buducnosti.
Mat starych rodicov nauci deti emaptii, generacnej tolerancii, vediet respektovat aj starsich, slabsich, chorsich, pokial su vztahy v rodinach spravne s kompromisami a rodiny sa stretavaju.
Jasne, ze sa da zit aj bez starych rodicov, ale zivot je o kusok prazdnejsi, prave kvôli tymto skusenostiam.

Jedna moja prababka zomrela, keď som mala myslím 10 rokov, druhá tiež nejak tak.. čiže už je to viac ako 25 rokov, ale ja proste nezabudnem na ich hlas, vianočný stromček, a najmä na chuť tých pár jedál, ktoré vedela len tá jedna uvariť TAK dokonale. Stále to mám v ústach, v nose. A pritom som ich nestihla jesť nejak veľa, keďže zomrela pomerne skoro, ale spomienka zostala silná.
Alebo na jednu babku, ktorá zomrela dokonca ešte pred nimi, veľmi mlada, nosila ma do kostola, učila nejaké nabozne piesne.. nie som tip, ktorý tam vysedava aj teraz a nejak extra nechodíme, ale keď niekedy počujem tie piesne, mam slzy v očiach. Vzdy.

Každý jeden z nich ma niečím obohatil, či to boli babky, dedkovia, či prababky a keď sa nad tým lepšie zamyslím teraz, mala som veľké šťastie, že som ich mala možnosť stretnúť a spoznať. A čo ti dá? Nuž, boli to "jednoduchí" ľudia, nemali diplomy, ale niečo po sebe zanechali .. tie hodnoty, ktoré do nás nenapadne dodali, spomienky na vôňu jedál a domu, recepty, atmosféru, ktorá bola prítomná v dome na sviatky len vtedy, kým ešte tam boli, milé spomienky, hlášky, ktoré takto hoc aj len podvedome odovzdáme aj my ďalej našim deťom, oni svojim deťom.. a takto vlastne žijú a žijeme ďalej, aj keď tu už nie sú, či nebudeme.