Prečo sa vyhadzuje 100 kg potravín na osobu ročne?
Ako je toto možné? Čím je to spôsobené?
Zdroj: euractiv.sk
Stručné zhrnutie
- Štatistika uvádza 100 kg potravín vyhodených na osobu ročne; medzi najčastejšie položky patria „chlieb a pečivo, ovocie a zelenina, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla a nerozbalené potraviny.“
- Najväčší podiel potravinového odpadu podľa diskusie tvoria reštaurácie, školské jedálne a obchodné reťazce, kde sa nespotrebované jedlá a potraviny po uplynutí dátumu likvidujú automaticky.
- Riešenia spomenuté v diskusii zahŕňajú darovanie jedlého tovaru (napr. Tafel v Nemecku), odovzdávanie na kompost alebo do bioplynových staníc a znižovanie plytvania v domácnostiach zmrazovaním pečiva a plánovaním nákupov.
Q: Prečo reštaurácie a obchodné reťazce vyhadzujú veľké množstvo potravín?
A: Diskusia uvádza, že reštaurácie, školské jedálne a obchodné reťazce majú predpisy a interné pravidlá, podľa ktorých musia po uplynutí dátumu predaja alebo z hygienických dôvodov potraviny likvidovať; prípadne im hrozia pokuty alebo platenie za odvoz odpadu.
Q: Kde končí vyhodené jedlo podľa diskutovaných zdrojov?
A: V diskusii sa spomínajú bioplynové stanice (odpady-portal.sk), kompostovanie a čiastočne prasiatka alebo zvieratá v minulosti; zároveň sa uvádza, že v Nemecku obchodné reťazce spolupracujú s Tafel, ktorá rozdáva jedlé potraviny sociálne znevýhodneným.
Q: Ako veľký podiel domácnosti prispievajú k plytvaniu potravinami?
A: Podľa online prieskumu OZV ENVI‑PAK na vzorke 1000 respondentov vyhadzuje potraviny najmenej raz týždenne 39 % obyvateľov Slovenska, denne 7 % a len 27 % respondentov uviedlo, že potraviny vôbec neplytvajú.
Q: Sú potravinové šupky zarátané do štatistiky 100 kg na osobu?
A: V diskusii sa uvádza protichodné tvrdenie: jedna reakcia cituje, že do štatistiky patria aj šupky a zvyšky, zatiaľ čo iná reakcia tvrdí, že „šupky sa do toho nerátajú“, takže výsledok nie je jednotný.
Q: Ako môžu domácnosti znížiť plytvanie potravinami?
A: Praktické metódy spomenuté v diskusii sú nakupovať menšie množstvá častejšie, zmrazovať pečivo, využiť zvyšky ako potravu pre domáce zvieratá alebo kompostovať, a variť „na mieru“ podľa aktuálne potrebného množstva.
Q: Je možné darovať potraviny, ktoré sú blízko dátumu spotreby, namiesto vyhodenia?
A: Diskusia uvádza, že v niektorých krajinách obchody poskytujú tovar pre charitné organizácie (napr. Tafel v Nemecku), ale v inom kontexte sa konštatuje, že legislatíva alebo interné pravidlá reťazcov často bránia predaju alebo darovaniu po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti.
Závery z diskusie
Zhoda
- Reštaurácie, školské jedálne a obchodné reťazce sú v diskusii označené za hlavné zdroje potravinového odpadu.
- Medzi najčastejšie vyhadzované položky patria chlieb a pečivo, ovocie a zelenina, mliečne výrobky a zvyšky uvareného nedojedeného jedla.
- Riešenia zahŕňajú darovanie jedlého tovaru, kompostovanie a odovzdanie do bioplynových staníc.
Sporné názory
- Niektorí tvrdia, že do štatistiky sú zarátané aj šupky a kompostovateľné zvyšky; iní tvrdia, že šupky sa nerátajú.
- Niektorí považujú číslo 100 kg na osobu za reálne založené na prieskumoch; iní považujú toto číslo za nepresné bez detailnej metodiky.
Otvorené otázky
- Aká bola metodika a vzorka výpočtu údajného priemeru 100 kg potravín na osobu ročne?
- Koľko percent vyhodeného jedla končí v bioplynových staniciach, koľko sa kompostuje a koľko sa likviduje inými spôsobmi?
Spomenuté značky a firmy
Euractiv,OZV ENVI‑PAK,Jednota,Tescoma,McDonald’s,Tafel,odpady-portal.sk
Spomenuté produkty a metódy
chlieb,pečivo,ovocie,zelenina,mliečne výrobky,zvyšky uvareného jedla,nerozbalené potraviny,kompostovanie,bioplynové stanice,zmrazovanie pečiva,darovanie tovaru,prevádzkové/hygienické predpisy,likvidácia odpadu,expirácia/minimálna trvanlivosť,kŕmenie prasiat (zakázané pri uvarených zvyškoch podľa diskusie),predaj so zľavou
Miesta a osoby
Slovensko,Nemecko,africké štáty
Neviem ako je to mozne ani cim je to sposobene, ale ja potraviny nevyhadzujem, vzdy vsetko spotrebujem, nekupujem nic co by sa nezjedlo.
"Najčastejšie ide o chlieb a pečivo, ovocie a zeleninu, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj o nerozbalené potraviny."
Tu to mate. Inak ked sa do toho rataju aj supky zo zemiakov, z pomarancov atd tak sa necudujem ze to je aj tych 100kg.
treba sa opýtať v potravinových reťazcoch,prečo majú tak preplnené regále a chladiace vitríny.........čo si myslíš,že sa robí s čerstvými potravinami,ak sa nepredajú ani v zľave?
Tak napr. kúpiš chlieb a napriek tomu, že ma byt ešte OK, ti po jednom dvoch dňoch zrazu splnenie.
Alebo si nevšimne sv rýchlosti že produkt ma dnešnú spotrebu.
Potom. napr. choroba a už nejes, či ješ inak.
Ale 100kg na osobu sa mi zdá veľa. Chyba bližšie info.
Kto či čo bola vzorka, aká bola metóda použitá na zber a vyhodnotenie údajov atď.
Lebo ono je to často tak, že štatistika je presný súčet nepresný čísel 😉
@hederamonstera Áno sú do toho zarátané reštaurácie, jedálne, obchody. No aj tak je to enormné množstvo.
No ale tak vypovedna hodnota je toho nula, lebo to nevieme ovplyvnit. A ani zakony tohto statu tomu nepomahaju, kedze to retazce musia vyhodit, nemozu to ponuknut za nizsiu cenu ci darovat(toto neviem ci sa nejako zmenilo).
Zaujimavejsie by bolo kolko toho vyhodia bezni ludia.
Tak potom sám/sama si si odpovedala. Domácnosti majú na tom čísle menší podiel ako reštaurácie, jedálne a obchody, kde sa nespotrebované jedlá a potraviny po záručnej dobe vyhadzujú automaticky.
Ahoj to si nerobila v sklade z potravinami kolko sa tam tovaru preexpiruje a ide na likvidaciu srdce mi vtedy trha😒kopu ludi nema co jest a my takto plytvame😒
@lilope Ale zvyk vyhadzovať všetko po dátume minimálnej trvanlivosti je už aj v domácnostiach 😔
Jedálne, reštaurácie atď majú svoje predpisy. Napr. školské jedálne už nesmú jedlo posuvat nikam, môžu iba vyhadzovať, predtým aspoň domov spinkať nosili na dedinách...Supermarkety takisto. Teda komplexne sa treba pozerať na všetky predpisy, ktoré sa tých subjektov týkajú.
Ďalšia vec zisti sa nejaká škodlivina, prekročenie limitu povelenych látok v produkte, zle skladovanie napr. pri chladených produktoch a už sa sťahujú a likvidujú.
To tam je zarátané či nie? Teda likvidácia potravín pre ich nekvalitu.
V mojej domácnosti to tak nie je. Málokedy mi niečo exspiruje a ak áno, vždy to ochutnám. Ak tomu nič nie je, komzumujem. Vyhadzujem len pokazené potraviny a tých je naozaj minimum. Robíš prieskum?
@gov To sa ti zdá správne, vynaložiť toľko energie a ľudskej práce na výrobu jedla a potom to hodiť sviniam? Svine sa dajú kŕmiť jednoduchšie.
No ja uz mam chorobu z povolania😉ja uz pozeram na vsetkom expiraciu ale podla mna par dni po exp nic sa tomu nestane.

Tak niekedy sa nakúpi viac ako sa spotrebuje.