• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Predsudky o nevydatých mamičkách. Stretli ste sa s tým?

9. októbra 2008 
lefika: Jasne, ze ho neoslovujem manzel :slight_smile: (Vacsinou milacik alebo zlatko :dizzy_face: ) Ale ked sa trebars s niekym o niecom bavim a chcem povedat "ja osobne som to nezazila, ale moj manzel ano", nemozem pouzit jeho krstne meno, ked ten dotycny ani netusi, ako sa moj manzel vola :wink:
1. okt 2008 o 13:19  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Nuž, na toto asi univerzálny návod nebude. My tiež nie sme zosobášení a nijako nás to neruší. Necítim potrebu označovať chlapa manželom a už vôbec netúžim po spoločnom priezvisku. Ale to neznamená, že moje predstavy sú správne a tie lubkine nie (alebo naopak) Kým si všetci žijeme dobre, bude to asi v poriadku :wink: Ja som sa veru ešte s predsudkami nestretla, ale mne je zase úprimne a z celého srdca fuk, čo si kto o mne myslí, tak som ich možno len nepostrehla :grinning: :grinning: :grinning:
1. okt 2008 o 13:51  • Odpovedz  • Páči sa mi to
ja som tiez tuzila mat najprv svadbu a az potom deticky...s manzelom :dizzy_face: a nemyslim si, ze by to bolo predpotopne :wink: ja som to tak proste citila a ked to citi niekto inac, jeho osobna vec...
ale chapem, ze ked ma niekto za sebou nevydarene manzelstvo, ze sa dalsieho obava...
mimochodom...nie len na slobodne mamicky sa ludia divaju s predsudkami...moja kolegyna mala nedavno 4 svadbu a tiez na nu kukaju cez prsty :fearful: :sweat_smile:
1. okt 2008 o 14:01  • Odpovedz  • Páči sa mi to
lubkaj, ved hej, presne tak som to myslela, len som to asi zle napisala :slight_smile: ze aj pred inymi o nom hovorim ako o misovi :wink:
to s tym oslovovanim svokrovcov bola len perlicka na zaver :grinning:
1. okt 2008 o 14:01  • Odpovedz  • Páči sa mi to
inac mne nie je tak celkom jedno, co si kto o mne mysli, teda rozlisujem ludi, na nazore ktorych mi zalezi a tych, u ktorych mi to je jedno...
1. okt 2008 o 14:10  • Odpovedz  • Páči sa mi to
autor
sirinka to si teda dobre povedala o tych nazoroch, suhlasim s tebou ze nie velmi casto sa rozculim nad recami ale ked to je hlavne od niekoho blizkeho alebo rodiny tak ta to vytoci. ale potom si poviem ze to je len cista zavist lebo oni maju problemy vo vlastnom zivote a nie su spokojny tak sa snazia zit zivot inych ludi a vrtat sa do ich vstahov :sunglasses:
1. okt 2008 o 14:41  •  1 dieťa  • Odpovedz  • Páči sa mi to
ahojte, ja len tolko, ze podla ma svadba nie je predpotopna a ani to nie je o papieri. Ja som stastne vydata 4 roky a cakame teraz babenko, predtym sme zili 2 roky spolu a ked ma Petko poziadal o ruku, bolo to to najkrajsie, co sa mi mohlo stat...a ked sme mali sobas a boli uz svoji, tak nas vztah nabral taky iny rozmer..nevem to opisat,ale je to jedinecne, ze patrime k sebe...ja si myslim, ze netreba odsudzovat ani manzelstvo, ani vztahy "na hromade"..pretoze kazdy si vybera to, co chce a ako mu to vyhovuje. Ja som fanusik manzelstva, ale urcite aj preto, ze nam to vyslo, resp. zatial vychadza. :slight_smile:
1. okt 2008 o 16:17  • Odpovedz  • Páči sa mi to
autor
civavava ved my sme tu ziadna neodsudcovali manzelsko alebo svgadby len to ze niekdy sa ludom do toho velmi nechce len preto ze iny to od nich chcu a malo by to byt na tom pariku aby sa rozhodli...tak ako ste sa vy zobrali...to je pekne :slight_smile:
2. okt 2008 o 15:33  •  1 dieťa  • Odpovedz  • Páči sa mi to
nestihla som si prečítať všetky vaše príspevky ale ja to dobehnem keď malá bude spať
my tiež žijeme bez papiera ako tomu ja hovorím a vadí to akurát rodine drahého lebo jediný syn a ešte k tomu najstarší ta takto na divoko žije jeho mama je dosť veriaca mne však vadí to že sa hanbí za vlastnú vnučku kôli tomu že nie sme manželia ale nemienime jej ustupovať veď ľutovať to bude ona kedže si nevytvára žiadny vzťah k malej ja mám len jedno čo jej to dieťa urobilo že ju tak odsúdila to je prosím tá viera
2. okt 2008 o 16:05  • Odpovedz  • Páči sa mi to
ako cerstva novomanzelka s dvomi detmi :grinning: som sa mohla vypr... na reci a narazky. I ked som nazoru, ze deti az po svadbe /len to nie je temou diskusie/, ale len od nas dvoch zalezalo ako si veci zariadime ... :slight_smile:
2. okt 2008 o 17:48  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Ahoj holky,
já jsem z těch všech "předsudků" taky pěkně naštvaná - i když u nás je to tak trochu jinak. My máme termín svatby zamluvenej od února, od března mam zamluvený šaty, v dubnu jsem byla na zkoušce u vizážistky - prostě příprava svatby běží od toho února, o čemž všichni nejbližší tak nějak ví. V červnu jsme se rozhodli, že bysme chtěli miminko a hned v červenci se nám zadařilo :sunglasses: - a bum, najednou jakoby všichni zapomněli, že svatba je dávno naplánovaná záležitost, najednou jsem "ta, co se vdávat musí". A já z toho rostu, jak na to jako přišli?! Místo aby to brali tak, že se bereme a k tomu navrch máme to štěstí, že čekáme rodinu, tak to berou naopak - čekáme rodinu, proto se bereme :angry:
2. okt 2008 o 18:35  • Odpovedz  • Páči sa mi to
no petua to Ti nemáme čo závidieť ale tak to proste je asi všade a to už budete mať stále nálepku vzali sa lebo museli
2. okt 2008 o 18:45  • Odpovedz  • Páči sa mi to
civavava plne s Tebou súhlasím ja tiež neodsudzjem manželstvo aj napriek tomu že jedno sa mi rozpadlo po 3 rokoch našťastie nemali sme deti a teraz žijem s partnerom s ktorým mám dcéru a sme nad mieru šťastný a spokojný tak ako sme až na rodinu (ie moju tam to chápu ako strach)
2. okt 2008 o 18:48  • Odpovedz  • Páči sa mi to
petua, bohužiaľ ľudia to takto často vnímajú. môžeš im milionkrát vysvetliť, že najprv ste začali plánovať svadbu a mimi až potom. proste si tehotná a idete sa brať, takže podľa 90% ľudí sa musíte. buď sa nad to povznesieš, alebo sa tým necháš zožrať a pokazíš si svadbu. :wink:

ja som tak niekde v strede. žila som s priateľom "na divoko" 9,5 roka. ja som sa chcela vydávať hneď ako som sa zamilovala, ale mali sme rozdielne predstavy o svadbe, tak som ho do toho netlačila. aj keď on vedel, že ja by som rada bola jeho manželkou. nakoniec po 7,5 roku, keď sme mali vyriešené už vlastné bývanie, prišiel s tým, že je na čase zobrať sa a že aj rodina by sa už šikla. tak sme začali hneď pracovať na bábu, s tým, že však to nám určite bude dlho trvať. svadbu sme začali plánovať polroka na to. zistila som však, že som tehotná a povedala som, že tehotná sa vydávať nechcem. svoju svadbu si chcem užiť so všetkým všudy, tancom, zábavou do rána a aj nejakým tým pitím. a bála som sa, že keď budem tehu, tak to všetko nebudem vládať. takže sme svadbu odložili na neurčito. bohužiaľ, vzťah sa nám nakoniec rozpadol. no a v tomto bode som rada, že sme neboli manželia, lebo nemusíme prechádzať rozvodom. vysporiadame si iba majetkové záležitosti a hotovo.
2. okt 2008 o 20:02  • Odpovedz  • Páči sa mi to
a zabudla som to najdôležitejšie. mňa za to dlhé žitie na divoko neodsudzoval nikto. rodiny si zvykli, kamoši tiež, možno prvé dva roky sa nás snažili rodičia dotlačiť do svadby, ale potom to vzdali. :wink:
2. okt 2008 o 20:03  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Tak my jsme se brali až po 5ti letech a 2roky byli manželé, až potom se rozhodli založit rodinu. Ale nepřijde mi, že když spolu někdo žije bez svatby, je to nějaký méněcenný vztah nebo co se těmi předsudky vlastně myslí. Akorát teda musím říct, že jsem ráda z mnoha důvodů, že manželé jsme. Např. když měl vážný úraz a ležel na JIP, tak mě za ním pustili pouze jako manželku, nejdříve mě považovali za přítelkyni a to mě tam nechtěli pustit vůbec, to samé s poskytováním informací. A potom také v souvislosti s jeho funkcí mi tak nějak přišlo pohodlnější se představovat stejným příjmením, než říkat své jméno a přítelkyně toho a toho. Ale např. moje mamka žije se svým přítelem už 15let bez manželství a skvěle jim to klape.
3. okt 2008 o 10:09  • Odpovedz  • Páči sa mi to
autor
ja sa musim priznat ze v poslednom case ako sme mali s partnerom nezhody tak sa nejako bojim toho vydaja len s toho dovodu ze co ked to stroskota po case....viem ze by som urcite zila dobre aj ako slobodna mamicka ale samozrejme ze s muzom v dome je to lepsie....niekedy som vazne na vazkach...on vlastne prvy prisiel s zasnubnym prstenom este predtym ako som otehotnela a ja som v tom zase este ani o zakladani rodiny a svadbe nerozmyslala....suhlasila som a teraz sa citim nejako nesvoja ze ci to vlastne chcem...jaaaaaaj...tazke rozhodnutie.... :slight_smile:
3. okt 2008 o 12:17  •  1 dieťa  • Odpovedz  • Páči sa mi to
baby ja niekedy uvažujem aj o tom či to vôbec v terajšej konzumnej dobe ako som si to ja nazvala má vôbec nejaký význam svadba veď skoro každé druhé manželstvo končí rozvodom a ja jeden už za sebou mám tak teraz nemám chuť to skúšať znova aj keď my sme plánovali bábo a bez toho aby sme vôbec o svadbe uvažovali nám to nejako nechýba síce ma drahý požiadal o ruku keď už malá bola na svete (vo februári tohto roku) ale ďalej sme sa nedostali a ani to nejako neriešime nemáme potrebu len viem že jeho mama nás kôli tomu odsúdila a vadí mi to ako sa správajú k malej
3. okt 2008 o 21:58  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Ahoj holky, mám dojem, že ten papír zničí vztah. A bohužel každé druhé třetí manželství končí rozvodem. Takže, těm holkám, co to mají stále krásné, přeju jen to nej a tiše závidím :wink:
A předsudky neřeším, každého věc, ale někdy to už lidi přeháněj a měli by si zamést před svým prahem.
4. okt 2008 o 07:40  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Janka, cert..ova: souhlasím, že je to formalita a že půlka manželství končí rozvodem...ALE..kdybych věděla, co po narození dítěte obnáší za "nepříjemné situace" to, že se dítě jmenuje jinak než já, tak na tu svatbu kývnu ještě před porodem....(My se nevzali, že jsem se nechtěla vdávat těhotná, ale svatbu si užít..)
........Do teďka mě štve, když někam volám kvůli dceři, představím se a musím dodat, že jsem matka holčičky s jiným příjmením. Nemluvě o tom, že nikoho nezajímá, jak se jmenuji já, ale stejně na nás volají příjmením dcery...No nevím....To jsou takové společenské nepříjemnosti...
......................
Jinak vztah i bez sňatku máme překrásný..jsme spolu poměrně krátce a malá se narodila z velké zamilovanosti a vášně (ne v přechozeném vztahu po 15ti letech, aby byla změna) A na tu svatbu se moc těšíme, protože pořád mám takové to, že manžel a manželka= navždy a ať to všichni vědí
4. okt 2008 o 09:12  • Odpovedz  • Páči sa mi to
kalo ja také veci neriešim idem k lekárke s malou tak rovno hovorím jej meno a nejako je mi to jedno veď v podstate volajú ju a nie mňa tak to mi nevadí a keď som niekde ohľadom seba tak sa riadia mojim menom
mňa skôr štve postoj rodiny (nie mojej) už keď oni to nevedia akceptovať tak čo chcem od cudzích ľudí a to ma desne štve hrať sa na rodinu keď oni nás vôbec neakceptujú ako rodinku
4. okt 2008 o 11:23  • Odpovedz  • Páči sa mi to
autor
a to je zazne taky problem ked sa dieta vola inym menom? akoze na uradoch a tak?
moj maly ma priezvysko po otchovi. tu v uk sa nad tym nezamyslali - mohli sme mu dat meno ake sme chceli - aj po prababke keby sme chceli :slight_smile:
planujeme sa prestahovat na sk asi buduci rok......bude to velky problem? ako napriklad niektora z vas tam spomenula ze jej manzela lebo priatel bol v nemocnici a nechceli ju za nim pustiti ci co to...urobili by to aj mne ak by maly musel niekde ist a ja by som nemala rovnake priezvisko???
to sa mi ozaj zda az privelky extrem :unamused: :unamused: :unamused:
8. okt 2008 o 15:10  •  1 dieťa  • Odpovedz  • Páči sa mi to
tak mne vobec neprekaza ze sa marek vola po otcovi :slight_smile: ,ono je to styri - pat :slight_smile:
ani po rozvode som sa nevratila k dievcenskemu menu ,naco ved je to uplne jedno ako sa kto vola :slight_smile:
8. okt 2008 o 15:12  • Odpovedz  • Páči sa mi to
autor
ved mne je to jedno prave preto ma meno po tatkovi....islo mi o to ze preco s tym robia problemy doma?
8. okt 2008 o 15:50  •  1 dieťa  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Halaska, máte slovenský rodný list? Lebo na Slovensku vám uznajú len priezvisko podľa slovenského zákona (prababka má smolu :wink: ) Ale priezvisko po otcovi je "dovolené" aj na Sk. To s priezviskom sa mi zdá nezmysel. Aj ako manželka sa predsa môžem volať Nováková a môj muž Smutný. Žiaden zákon nepredpisuje, že sa manželia musia volať rovnako. Aj moja malá má otcovo priezvisko a u lekára sa hlásim jej menom. Lekár vie, že sa volám inak a napriek tomu ma oslovuje chlapovým priezviskom, lebo to sa mu vraj ľahšie pamätá :angry: (moje priezvisko má 5 písmen a chlapovo 12. Zatiaľ si každý pamätá to jeho :angry: ) Neruší to nikoho z nás. A ak by som si raz náhodou v chvíľkovom pominutí zmyslov chlapa vzala :grinning: :grinning: :grinning: , určite by som si nechala momentálne preizvisko a nestávila dni a dni na úradoch kvôli výmene všetkých dokladov....
9. okt 2008 o 00:05  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Ahojte. tak ak mozem aj ja sa pridam. Ja sice nie som slobodna mamincka ale tiez soms avydavala luz v tretom mesiaci. Vzali sme sa lebo sme chceli, aj ked moji rodicia boli proti. Bolo tam viac dovodov, ale nasi mi vzdy hovorili ze nech spolu len zijeme ved dnes sa uz malokto vydava. no vzali sme sa a nelutujeme toho.
Ale zas ja som sa raz rozviedla, a to si niekedy myslim ze je horsie ako byt slobodna matka alebo snad to iste. Pozeraju na vas ako na prepacte za slovo SLAPKY, ale mne to bolo fuk. Nemala som deti, a bola som aj rada. Vydavala som sa skoro a bolo jasne ze sme obaja na to neboli zrely.
co sa tyka predsudkov tak to bola hruza, to by ste mali pocut co vsetkoludia nahovoria. ja som sa vtedy vela naplakala ale potom som si povedala nech si vravia co chcu nevedia dovody preco som sa rozviedla a ja nie som povinna neikomu vysvetlovat preco a naco. casom mi bolo jedno co si ludia vravia.
dnes je to tak ze ludia sa neberu a to mozno alj z toho dovodu ze ak by to nahodou nevyslo tak sa jednoducho vztah skonci a ziadne sudy a natahovacky a zbytocne vyhodene peniaze do vzduchu.
ja fandim vsetkym slobodnym mamickam, pretoze si myslim ze maju viac guraze ako ktokolvek iny pretoze su na vsetko same. tak sa vsetky drzte nie ste nic divne len o nieco odvaznejsie. tak hlavu hore a predsudky ako povedala moja babka treba nosit na chrbte. :grinning:
9. okt 2008 o 10:31  • Odpovedz  • Páči sa mi to (1)
Tvoj príspevok