Prepis domu a nesúhlas súrodencov
Ahojte.Potrebovala by som poradiť.Rodičia chcú na mňa prepísať dom.Mám dvoch súrodencov,ktorí s prepisom nesúhlasia.Ako máme postupovať?Majú nárok na dom aj súrodenci, alebo stačí keď s rodičmi urobíme kúpno-predajnú zmluvu na mňa.A ako vlastne pri prepise postupovať? Ďakujem. ☹
Stručné zhrnutie
- Rodičia môžu počas života previesť dom na jedno dieťa formou kúpno‑predajnej alebo darovacej zmluvy a po návrhu na vklad do katastra nehnuteľností bude zapísané nové vlastnícke právo a nehnuteľnosť už nebude predmetom dedičstva.
- Obidve zmluvy (kúpno‑predajná aj darovacia) môžu súrodenci v budúcnosti napadnúť žalobou o neplatnosť právneho úkonu, preto sa odporúča notárna alebo právna príprava, doloženie zaplatenia a znalec (odhad) ako dôkaz reálnej ceny.
- Ak je rodič právne nespôsobilý, musí ho v právnych úkonoch zastupovať osoba určená súdom; pri prevode sa odporúča konzultácia s notárom alebo advokátom a zápis do katastra.
Najčastejšie otázky
Q: Ako previesť dom na jedno dieťa počas života rodičov?
A: Previesť sa dá darovacou zmluvou alebo kúpno‑predajnou zmluvou, zmluvu spísať u notára a podať návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, kde zapíšu nového vlastníka.
Q: Môžu súrodenci napadnúť darovaciu alebo kúpno‑predajnú zmluvu po smrti rodičov?
A: Áno, súrodenci môžu podať žalobu o neplatnosť právneho úkonu; používateľka upozornila, že darovacia zmluva sa často napáda ľahšie, a iný príspevok dodal, že návrat daru môže žiadať len darca podľa zákona.
Q: Treba pri prevode robiť znalecký posudok (odhad)?
A: Viaceré príspevky odporúčajú dať vypracovať znalecký posudok ako objektívny papier o hodnote nehnuteľnosti; v diskusii je príklad, kde znalec určil hodnotu domu na 105 000 € a predaj prebehol za 60 000 €.
Q: Čo ak jeden z rodičov nie je svojprávny?
A: Ak rodič nie je svojprávny, musí ho v právnych úkonoch zastupovať osoba, ktorá má na to právne plné poverenie (napríklad určená súdom), a prevod môže realizovať zastupujúca osoba.
Q: Je lepšie robiť darovaciu zmluvu alebo kúpno‑predajnú zmluvu?
A: Názory sa líšia: niektorí odporúčajú kúpno‑predajnú zmluvu ako „bezpečnejšiu“ (možnosť doloženia zaplatenia a klauzúl u notára), iní považujú darovaciu zmluvu za primeranú pri skutočnom darovaní; odporúča sa konzultovať konkrétny postup s právnikom alebo notárom.
Q: Ako zabezpečiť, aby zmluva o prepise nebola neskôr úspešne napadnutá?
A: Odporúča sa spísať zmluvu u notára alebo advokáta, uviesť v kúpnej zmluve klauzulu o prevzatí kupnej sumy a podpise predávajúceho, mať znalecký posudok a podať návrh na vklad do katastra; závety a ďalšie dokumenty možno zaregistrovať v centrálnom registri.
Závery z diskusie
Zhoda
- Previesť nehnuteľnosť možno darovacou alebo kúpno‑predajnou zmluvou a následným vkladom do katastra nehnuteľností.
- Pri prevode sa odporúča právne a notárske sprevádzkovanie úkonu a konzultácia s advokátom alebo notárom.
- Znalec (odhad) poskytuje písomný odhad trhovej hodnoty a môže znížiť riziko rodinných sporov.
Sporné názory
- Niektorí odporúčajú kúpno‑predajnú zmluvu ako praktickejšiu a ťažšie napadnuteľnú; iní tvrdia, že darovacia zmluva je vhodnejšia pri reálnom darovaní, pričom obidve zmluvy môžu byť predmetom napadnutia.
- Jeden názor tvrdí, že je možné uviesť akúkoľvek cenu (rovnako predaj „aj za 40 €“), druhý názor upozorňuje na daňové a právne riziká pri fiktívnom predaji.
Otvorené otázky
- Aké konkrétne dôkazy a argumenty sú u súdu najúčinnejšie pri napadnutí kúpno‑predajnej alebo darovacej zmluvy?
- Kedy presne zákon umožňuje vydedenie a aké sú „veľmi prísne podmienky“ pre vynechanie dieťaťa z dedičstva?
- Ako presne postupovať pri prepise, ak je jeden z rodičov právne nespôsobilý a má súdom určeného zástupcu?
Spomenuté značky a firmy
Modrý koník, peniaze.pravda.sk, notár, kataster nehnuteľností, súd, banka, centrálny register závetov
Spomenuté produkty a metódy
kúpno‑predajná zmluva, darovacia zmluva, závet, vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, znalecký posudok (odhad), žaloba o neplatnosť právneho úkonu, vydedenie, navratenie daru, zastupovanie osobou určenou súdom
Miesta a osoby
žiadne
od brucha nic nepist, dat si to napisat pravnikom, alebo rovno notarom zavet a tym to bude v centralnom registri a sa to nestrati....
@maja21041989 ahoj, tak ako ti baby radili, spravte Kupnu zmluvu, nevadí ak otec nemá spôsobilosť na právne úkony, ak má osobu, ktorá ho v právnych úkonoch zastupuje. Cenu tam však nedávajte hocijakú, ale aspoň približne adekvátnu hodnote nehnuteľnosti. Nie je celkom pravda, že iba darovacia zmluva sa dá napadnúť, aj túto kúpnu zmluvu môžu v budúcnosti tvori súrodenci napadnúť na súde tzv. žalobou o neplatnosť právneho úkonu, avšak skutočnosť že k naplneniu kúpnej zmluvy nedošlo (konkrétne k zaplateniu kupnej ceny) bude predmetom ich dokazovania, nie tvojho... napadnutiu tejto zmluvy nemôžeš úplne zabrániť, je to právo tvojich súrodencov chrániť si svoje práva.. takže "nanapadnuteľnú" zmluvu ti nenapíše nik, iba znižuješ riziko úspešnosti druhej strany.. držím palčeky a keby niečo kludne napíš do IP 🙂
no tak tu trochu nesuhlasim. Tu by som ja osobne isla cez darovaciu zmluvu, nie cez KP. Nezabudajme na dane, vsakze. A za druhe "fiktivny" predaj by som prave napadla ja osobne velmi rychlo. Peniaze musia odniekadial niekam pritiect a este z nich odviest dan. To chce naozaj pravnika, aby ti povedal co konkretne presne pre tvoj pripad bude najvhodnejsie. Zavet v ziadnom pripade, to by ti nepomohlo.
@sunny170 to viem, od 2004 tusim, aj od odvodov do ZP, sami sme to riesili... Neviem ale kolko su vlastnici rodicia autorky. Ani ma to nezaujimalo, lebo ako som napisala, toto je na pravnika, vsetky individuality v takychto pripadoch.
Pre mna je podstatne jedine, zmluva by mala mat charakter realneho aktu. Cize ak jej chcu darovat - darovacia, ak jej chcu predat - KP, inak je tam vzdy velke riziko napadnutia, kedze uz zo svojej podstaty ide o klamstvo a spekulantstvo 🙂
@viera27 zo je všetkým jasne,oči ide;))) ale napr.darovaciu zmluvu môžu vypovedať aj darcovia. A po smrti rodičov ju môžu napadnúť ostatní súrodenci. Ja píšem len z vlastnej skúsenosti, ako sme to my riešili. Ale my sme sa s bratom dohodli a vyplácania som ho,KP zmluvu sme riešili kvôli banke.
ja som už písala do jednej skupiny, ten znalecký by som dala urobiť už len kvôli tomu, že bude v tomto rodinnom konflikte kde všetci vnímajú všetko len cez emocie aspoň jeden papier, kde bude aj niečo racionálne. rodičia poznajú stav domu, nech upozornia znalca na všetky nedostatky a nech sa vyčísli reálna hodnota domu.
potom sa dá diskutovať aj so súrodencami, koľko by si ty reálne získala a koľko dostali od rodičov oni.
prípadne sa dá dohodnúť, že by sa im niečo aj doplatilo.
veľmi nechceš o tom písať, tak ťažko posudzovať, nevieme čo dali rodičia súrodencom a čo chcú dať teba a či je to spravodlivé.
lebo nie je podľa mňa to isté ak jednému prispejú na nejakú garzonku na predmestí za 15 000eur a druhému chcú dať udržiavaný dom s rozlohou domu 200m2 a velikánskym pozemkov v hodnote možno 130 000€.
tým nechcem povedať, že je to tak aj u teba, možno je, možno nie a možno že ak nie je, tak súrodenci to tak vnímajú.
ako nevýhodu vidím to že sú dvaja a keby hocijaký úkon napadli, majú šancu na úspech práve kvôli tomu že to nebude tvrdenie proti tvrdeniu ale budú v presile.
preto by bolo najlepšie vyriešiť to tak, aby boli všetci ako-tak spokojný a aby neutrpeli ani vzťahy v rodine a aby ostali aspoň na nejakej úrovni. lebo nevieme čo nás v živote postretne, možno rodičia budú raz potrebovať aj pomoc tvojich súrodencov, lebo nevieš čo nás v živote čaká, môže nastať aj taká situácia že ty im nebudeš môcť pomôcť tak ako budú potrebovať kvôli nejakým nepredvídateľným okolnostiam.
Dobry den chcem sa spytat asi pred desiatimi rokmi mi stary rodicia darovali dom darovacou zmluvou maju dve dcery jedna stym suhlasila a moja mama nedostala nic ani o tom nevedela. dedko uz zomrel , babka este zije mohla by mama po jej smrti napadnut tuto darovaciu zmluvu. dakujem .
@marela nie. navratenia daru sa moze domahat iba samotny darca a iba z dovodov, ktore su jasne vymedzene v zakone. na pripadneho dedica darcu uz ale toto pravo neprechadza.
Dobry potrebujem surnu radu, brat dostal byt od mamky darovacou zmluvou, mamka uz nezije 😢 . V podstate v case darovania, ostala jedna neplnoleta sestra a druha plnoleta. Je mozne napadnut darovaciu zmluvu????
kedze sestry boli v podstate vyradene z darovacej zmluvy???
dakujem 🙂
a keď jednému zo súrodencov dajú dom kúpno predajnou zmluvou môžu rodičia napísať akože závet že ten čo dostal ten dom je povinný po ich smrti vyplatiť toho druhého?
@petraxy6 ĎAKUJEM za rady 🙂