Prípad Judity, ktorý sa stal pred dvomi rokmi
Sledoval niekto z vás prípad,ktorý sa stal pred dvoma rokmi
v Žiline?(Judita a Tomáš)
Nedávno som to niekde čítala tak som hľadala na nete ,našla som len články ako ju nespravodlivo obvinili ale nič z info ktoré vyšlio hneď keď sa to stalo.To sa niekde stratilo z médií.
Odkedy som to čítala chodí mi to po rozume.Blba doba tento covid 🥴
Jedina nejasnost v pripade je, ako mohlo babe tak drbnut, ze toto urobila. V byte ziadne cudzie stopy, udaje zo smart hodiniek dokazuju, ze klamala o bezvedomi,... kampan jejrodicov je vysvetlitelna len bezhranicnou laskou, alebo pudom ocistenia rodiny. Ale teoria, ze nejaky cudzi elektrikar zabil mladika a hodil to na dceru prominentov je ozaj len pre hoaxerov.
@stevvvka dokonca na smecku je clanok len uzamknuty asi bude vrah🙈
@aalt fuj zle mi z nej je a jeho rodicia ach jsj🥲🥲
@vilmuskavilma nehodí sem prosím niekto ten článok na sme odomknutý? Rada by som si to prečítala.
BRATISLAVA. V polovici mája 2019 bol v Žiline brutálne zabitý 16-ročný Tomáš Teličák priamo v byte svojej kamarátky a rovesníčky Judity Hany Konečnej.
Záchranárov zavolala dovtedy bezproblémová tínedžerka Judita, hoci sama mala dorezané prsty. V porovnaní s Tomášom na tom však bola lepšie. Na jeho tele našli 49 bodných rán nožom. Pár minút pred tragédiou sa obaja ešte usmievali do mobilu
Už po pár dňoch Juditu z vraždy obvinili, hoci vinu popierala. Opísala, že do bytu vošiel falošný odpočtár elektriny a na dvojicu zaútočil nožom. Spomenula ho aj v telefonáte záchranárom, keď Tomášovi podávala prvú pomoc.
V apríli tohto roku Juditu za vraždu právoplatne odsúdili na 12 rokov a 4 mesiace. Odôvodnenie rozsudku vyvolalo viaceré nejasnosti, vrátane chýbajúceho motívu.
Dozorový prokurátor DANIEL MIKULÁŠ v rozhovore pre SME vysvetľuje, čo ho presvedčilo, že vraždila skutočne ona, a prečo sa rozhodol o prípade prehovoriť až teraz.
V rozhovore sa dočítate:
čo sa dialo na súdnych pojednávaniach, ktoré boli neverejné
prečo prokurátor počas procesu mlčal
čo ukázali znalecké posudky a prečo boli upravované
čo nesedí na vysvetlení, ktoré poskytla Judita
prečo prípad nesúvisí s drogovým podsvetím v Žiline
Čo ste si pomysleli, keď vám pridelili prípad Judity Konečnej? Od prvého momentu to bol šokujúci príbeh, ktorý zaplnil médiá.
Keď sa to udialo, nemal som služobnú pohotovosť. Nebol som na mieste činu a v prvé dni bolo všetko na kolegovi, ktorý mal službu. Prípad mi pridelili, keď sa začalo trestné stíhanie.
Samozrejme, bol to prípad, ktorý mi hlava celkom nebrala. S takými vecami sa nestretávame bežne. Obvinená bola mladistvá a už z opisu skutku a predbežnej lekárskej správy bolo jasné, že je tam neobvykle veľa bodno-rezných rán. Celkovo ich bolo 49, pričom narátali 52 bodných kanálov.
Vo chvíli, keď ste dostali prípad, ste už boli presvedčený, že vraždila Judita?
Nielen v tomto, ale v každom prípade si vysoko cením prezumpciu neviny. Ani tu som k veci nepristupoval v nastavení, že to musela spáchať ona. Ani mi nesedelo, že by mladé dievča spáchalo taký brutálny skutok. Preto potom išlo aj dokazovanie do takej hĺbky.
Zo súdnych pojednávaní bola vylúčená verejnosť. Do médií sa potom dostávali len útržky toho, čo sa dialo v súdnej sieni, či to, aké sú dôkazy. Bolo to správne?
Z môjho pohľadu bolo správne vylúčiť verejnosť z tej časti pojednávaní, kde mali byť predvolaní mladiství svedkovia – priateľ obžalovanej či spolužiaci. Prítomnosť na súde už sama osebe musí byť pre 15- či 16-ročné deti stresujúcim zážitkom a pred médiami by to bolo asi ešte horšie. Preto som súhlasil.
Neverejné boli napokon všetky pojednávania. Myslím si však, že bolo správne, aby napríklad výsluch súdneho znalca týkajúci sa súdno-lekárskej pitvy nerezonoval hneď v médiách. Stále treba myslieť na to, že zomrelo dieťa a má rodičov.
Daniel Mikuláš
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý prípad Judity Hany Konečnej dozoroval ešte v čase, keď pôsobil na Krajskej prokuratúre v Žiline
Právo vyštudoval na Univerzite Komenského v Bratislave
Na prokuratúre začínal v roku 2007. Najskôr ako právny čakateľ prokuratúry na Okresnej prokuratúre v Martine, potom prokurátor a neskôr námestník okresného prokurátora pre trestný úsek na Okresnej prokuratúre v Martine
Keď neskôr prešiel na žilinskú krajskú prokuratúru, bol zaradený na oddelenie trestnej agendy a boja s organizovaným zločinom
K známym prípadom, ktoré dozoroval, patrí prípad odsúdeného Patrika Dobáka - prípad sa týkal predaja nových psychoaktívnych látok, takzvaných dizajnérskych drog v Turci a legalizácie príjmu z trestnej činnosti
Pracoval aj na prípade odsúdených Ľubomíra Jagnešáka a spol. - táto vec je verejne známa ako "akcia Tiger". Išlo o rozsiahly medzinárodný obchod látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom, a tiež legalizáciu príjmu z trestnej činnosti
Dozoroval aj krvavý útok na Spojenej škole na Ulici M. R. Štefánika vo Vrútkach, ku ktorému došlo v júni minulého roka. 22-ročný bývalý žiak školy vtedy nožom napadol niekoľkých pracovníkov a žiakov školy a zabil učiteľa - zástupcu riaditeľky školy
Boli pojednávania emotívne? Chodili na ne rodičia zavraždeného Tomáša?
Nechodili, chodila tam len jeho teta a splnomocnenec poškodených. Rodičia (Tomáša) prišli len na záverečné reči.
Otec vydržal chvíľu, matka ostala, no na vyhlásení rozsudku už neboli. Otec potom prišiel až na rozhodnutie odvolacieho súdu.
Na samotných pojednávaniach boli aj emotívnejšie momenty, no celkovo to nebolo nejako vyostrené. Padlo niekoľko nemiestnych vyjadrení zo strany zákonných zástupcov obžalovanej, ale neriešil som to. Nechcel som vyhrocovať situáciu a zameriaval som sa na podstatu, teda na dokazovanie.
Prípad ste až dosiaľ v podstate nekomentovali, len sporadicky ste poskytli strohé vyjadrenie. Prečo?
Obvinená bola mladistvá a až do právoplatného odsúdenia bola nevinná. Takisto aj poškodený bol mladý chlapec.
O tom, ako sa má v takýchto prípadoch informovať, hovorí Trestný poriadok. Aj z ľudského pohľadu však nebudem tancovať na hrobe mladého chlapca. Povedal som, že poskytnem až komplexnú informáciu po právoplatnom skončení veci.
Čo je v podstate až teraz. Počas predošlých mesiacov však verejnosť vo veľkej miere ovplyvňovala druhá strana. Založila webstránku o prípade a obšírne hovorí o rôznych pochybeniach, ktoré v prípade údajne nastali. Nepodcenili ste túto stránku veci?
Nechcel som a ani som nemal potrebu ovplyvniť verejnú mienku a tiež výsledok trestného konania. Zastával som názor, že súd musí rozhodnúť len na podklade dôkazov. Nechcel som si cez nejaké vyhlásenia pripravovať, povedzme že, lepšiu pozíciu pre konanie pred súdom.
Viedlo to však aj k tomu, že o prípade sa šírili konšpirácie či lži.
Práve preto som sa aj v priebehu vyšetrovania čiastočne v prípade potreby vyjadril, keď sa napríklad začali šíriť informácie o údajnej prítomnosti drog. V tom čase som už mal v rukách znalecký posudok z toxikológie, ktorý niečo také jednoznačne vylúčil a informáciu som preto dal von.
Znalec pritom upriamil pozornosť nielen na bežne dostupné drogy, ale pozrel sa aj na látky, ktoré nie sú zakázané a berieme ich ako nové, takzvané dizajnérske drogy. Nič sa nenašlo.
Dnes je Judita právoplatne odsúdená, no vinu naďalej popiera. Preverovali sa do hĺbky aj alternatívne verzie toho, čo sa mohlo stať?
Alternatívne vysvetlenie bolo v podstate len jedno. Páchateľom mal byť údajne nejaký odpočtár. Obvinená o ňom povedala policajtom, ktorí prišli prví na miesto činu, a spomenula ho aj v telefonáte na tiesňovú linku. Ďalej však v celom prípravnom konaní nevypovedala a vypovedala až na hlavnom pojednávaní. Vyšetrovateľom povedala len to, že ide o veľké nedorozumenie a nevie, ako k tomu došlo.
Prečo mlčala?
Má na to právo. Môže to byť aj taktika jej obhajoby, neviem.
Pýtal som sa jej na to a tvrdila, že neverila policajtom. Budem ale sedieť vo väzbe osem mesiacov preto, že neverím policajtom? Prečo to nepovedala mne? Alebo na súde, keď sa rozhodovalo o jej žiadosti o prepustenie z väzby ešte v prípravnom konaní?
Verziu s odpočtárom preverili
Pracovalo sa aj napriek tomu s verziou falošného odpočtára elektrických energií?
Samozrejme. Zasahujúca policajtka dala po príchode na miesto činu túto informáciu ihneď operačnému stredisku, a to následne kolegom cez vysielačku a policajné hliadky sa pustili do pátrania po osobe s daným opisom.
Mal to byť vyšší starší muž v modrých montérkach na traky s hnedou taškou na pleci.
Áno. Žiadna taká osoba však zaznamenaná nebola. Na bytovke oproti bola kamera, ktorá zachytávala vchod do (Juditinej) bytovky a čiastočne aj bočnú cestu pri nej. Analýzu záznamu sme mali hneď na druhý deň.
Nič relevantné, čo by nasvedčovalo tomu, čo povedala odsúdená policajtom na mieste, sa však na zázname nenašlo.
Advokáti Judity poukazujú na neznámeho muža na zázname, na ktorého by opis teoreticky sedel. Šiel smerom k zadnému vchodu bytovky, ktorý kamera nezachytáva.
Áno, bol tam človek, ktorý prešiel po bočnej cestičke asi trištvrte hodinu predtým a naspäť sa nevracal. Opis však rozhodne nesedel s tým, čo uviedla na mieste odsúdená policajtom.
Podotýkam, že my sme primárne hľadali osobu, ktorá zodpovedala opisu uvedenému teraz už odsúdenou Juditou.
Mohol by sa neznámy útočník vôbec dostať k bytu spomínaným bočným vchodom?
Bolo by to veľmi komplikované. Aby nebol na kamere, musel by prísť odzadu od lesíka (prístupová cesta vedie z opačnej strany, pozn. red.) a mať tri rôzne kľúče. Bočný vchod totiž vedie do iného traktu bytovky a nedá sa ním priamo dostať k danému bytu.
Išlo by to jedine tak, že by mal niekto kľúče od zadného vchodu. Za ním by prešiel cez ďalšie dvere, od ktorých by tiež musel mať kľúč a dostal by sa do spoločných garáží. Do tretice by potreboval kľúč aj od vchodu, kde bol daný byt.
Obhajoba prišla s námietkou, že si dva dni po skutku všimli pokazenú zámku na zadných dverách. Nič to však nemení na tom, že stále ostávajú dvoje zamknuté dvere.
Ak vychádzame z toho, že príbeh s údržbárom bol vymyslený, nebola to zo strany Judity veľmi pohotová reakcia? Na tomto vysvetlení zotrváva v podstate dodnes.
Nedá sa povedať, že na vysvetlení zotrvala po celý čas. Po prvotnej informácii, ktorú dala záchranárom a zasahujúcim policajtom, nevypovedala počas celého vyšetrovania až do hlavného pojednávania na súde.
Úryvok telefonátu Judity Konečnej z väzenia
Matka: „Juditka, ono sa to naozaj stalo tak, ako si myslíš, ako si to pamätáš.“
Judita: „Uhm. Počkaj, ako..."
Matka: „A my to dokážeme.“
Judita: „Akože, ako?“
Matka: „Úplne tak, ako si to hovorila na začiatku, inak sa to nemohlo stať.“
Judita: „Akože niekto tam bol?“
Matka: „Áno, ale teraz to už nechajme, je to tak a my to dokážeme.“
Judita: „Ok.“
Čakali ste, že sa preriekne v telefonátoch z väzenia? Jej hovor s mamou po deviatich dňoch za mrežami ukázal, ako sa mamy pýtala, akým spôsobom dokážu jej nevinu. Mama jej povedala, že to muselo byť tak, ako sama opísala. „Akože niekto tam bol?“ reagovala Judita.
Monitorovanie hovorov vo väzbe, s výnimkou tých, ktoré sa týkajú vzťahu obvinený – obhajca, je štandardná vec. V inej veci by sa to možno nerobilo, no tu išlo o mladistvú, preto si vyšetrovateľ záznamy vyžiadal. Hneď na prvom bolo nahrané toto.
Obhajoba namietala, že „akože“ je slovnou barličkou, ktorú len v tomto jednom telefonáte použila Judita až 15-krát.
Také vysvetlenie beriem, no treba sa na to pozrieť aj logicky. Jedna vec je slovná barlička, no iné je, že v tomto prípade to slovo použila k podstate danej vety a v celkovom kontexte vedenej komunikácie. „Akože tam niekto bol?“. Čiže fiktívne tam niekto bol. Nebola to veta typu: „Mám sa, akože, dobre“.
Nasvedčovalo niečo tomu, že by z miesta činu niekto ušiel?
Nie, znalec jednoznačne povedal, že na podlahe bytu našiel odtlačené len podrážky Tomášovej obuvi, bosé nohy Judity a na nich následne aj podrážky záchranárov, ktoré však vznikli s časovým odstupom 20 či 30 minút. Dá sa to povedať s istotou, pretože pôvodné stopy boli prekryté, nie rozmazané. Záchranári na ne teda stúpili, keď už bol podklad uschnutý.
Od krvi bola aj chodba pred bytom, čo vzniklo, keď sa odsúdená snažila zháňať pomoc u susedov. Výťah bol čistý, našiel sa tam len odtlačok podrážky záchranára, nič iné. Okrem toho sa našla jediná kvapka krvi, a to na schode o poschodie nižšie. Krv patrila obvinenej.
Ako sa dostala na schod o poschodie nižšie?
Muselo ísť o prepadnutie kvapky krvi z jej rúk, ktoré mala poranené. K dverám susedov totiž prechádzala cez plošinu poschodia, pozdĺž ktorej je zábradlie. Ponad to zrejme preletela aj kvapka krvi a dopadla na schod pod ním.
Nemohol niekto útočiť od dverí?
Nie, pretože útok prebiehal na viacerých miestach bytu. Okrem chodby najmä v obývačke. Útočník by teda musel vyjsť cez už zakrvavené časti bytu.
Pri tejto teórii by sa po útoku pred bytom musel prezuť a prezliecť, keďže musel byť od krvi a nikde na schodisku, ani vo výťahu, neboli stopy, ktoré by takejto teórii nasvedčovali. Našli by sme jeho stopy aspoň do momentu, keď sa prezul. Opakujem, neboli tam.
Chyby pri vyšetrovaní
Pri obhliadke však zjavne nastali chyby. Policajti si napríklad nevšimli jeden z dvoch nožov, ktoré zrejme boli vražedné.
Áno, došlo tu k pochybeniu, na čo som aj reagoval. Išlo o ľudské zlyhanie. Inak sa to vysvetliť nedá.
Nemôžem však povedať, že by obhliadku unáhlili. Trvala od 17:15 do 6:15 nasledujúceho rána a bolo tam veľké množstvo zaisťovaných stôp.
Ako ste vôbec zistili, že v byte ostal aj druhý nôž?
Našiel ho otec odsúdenej, ktorý sa zachoval správne a zavolal obhajcovi, ktorý kontaktoval vyšetrovateľov. Nôž bol v zásuvke komody v izbe odsúdenej.
Na tomto mieste našli aj prvý nôž. V spodnej zásuvke bola uložená tenisová raketa, chrániče na kolená a pod nimi bol aj prvý nôž. Stalo sa však, že polícia ďalej šuplík už neprezrela. Keby dvihli uterák, na ktorom bol prvý nôž, našli by aj druhý.
Ako Judita vôbec vysvetlila, že v jej komode boli dva zakrvavené nože?
Vysvetlila to sčasti. Povedala, že si išla umývať porezanú ruku a keď v kuchynskom dreze ostalo množstvo krvi a zbadala ju aj na riade a noži, tak „sa proste zľakla“. Potom si vraj chcela ísť po uterák a ani sama nevedela, prečo nôž zobrala so sebou. Nechala ho vraj položený na zemi.
Ako sa teda dostal do šuplíka?
Na to mi odpovedala, že si nespomína.
Nožov sa týka aj ďalšia výčitka obhajoby, ktorá naoko pôsobí veľmi presvedčivo. Juditina rodina totiž dala vypracovať znalecký posudok rakúskemu profesorovi Mariovi Darokovi. Píše sa v ňom, že nájdené nože nezodpovedajú veľkosti rán na Tomášovom tele. Zjednodušene povedané, do rán by sa nezmestili.
Tento znalecký posudok v rámci dokazovania vykonaný ako dôkaz nebol, bol predložený až tesne pred koncom hlavného pojednávania. Daný znalec nielenže fyzicky nevidel telo poškodeného, ale k dispozícii nemal ani celý znalecký posudok z pitvy, ako sám vo svojom posudku konštatoval. Mal z neho, myslím, len štyri strany.
Podobne nemal k dispozícii ani mnohé ďalšie materiály, niektoré veci ani neboli preložené. Napriek tomu ide spochybniť závery dvoch znalcov, ktorí priamo vykonali pitvu.
Náčrty, ktoré priložil, sú však jasné – nože by sa do rán nezmestili.
Náčrty by platili vtedy, pokiaľ by sme nože porovnávali s bodnými kanálmi v nejakom homogénnom materiáli jednej konzistencie. Vtedy by rany ostali konštantné aj po vytiahnutí noža.
Dá sa to predstaviť na nejakej kovovej makete, ktorou sa obhajoba snažila demonštrovať pochybnosti aj priamo na hlavnom pojednávaní. Doniesli kovový stojan, do ktorého boli vyfrézované diery. Chceli na nich ukázať, že dané nože sa do nich nezmestia. Znalec to ale jednoznačne vysvetlil.
Ako?
Telo má prirodzený mechanizmus obrany a pri krvácaní sa v mieste poranenia stiahne, aby sa zamedzilo strate krvi. Vstup rany sa prirodzene zúži. Nôž navyše musí pri takýchto poraneniach preniknúť viacerými vrstvami. Najprv odevom, potom rôznymi štruktúrami v tele - mäkkými, svalovými, chrupavčitými a tak ďalej.
Znamená to, že zraňujúci nástroj musí vyvinúť značný tlak, aby vôbec vnikol do brušnej dutiny. V dôsledku tlaku dochádza ku kompresii, teda stlačeniu priestoru. Keď nôž odpor prekoná a čepeľ vnikne dovnútra, nasleduje fáza uvoľnenia tlaku. Vtedy sa kompresia uvoľňuje a bodný kanál sa predlžuje.
Čiže, nôž bol síce ponorený len, povedzme, päť centimetrov, no vďaka stlačeniu brucha je bodná rana po vytiahnutí noža oveľa hlbšia, možno aj raz taká. Všetko závisí od postavy človeka, svalstva, elasticity kože, fázy dýchania, prudkosti výpadu a tak ďalej.
Obhajoba spochybnila aj to, či by 16-ročné dievča dokázalo prebodnúť rebrá.
Ako povedal aj znalec, v tom veku sú rebrá chrupavčité, teda nie také pevné ako rebrá dospelých ľudí.
SÚVISIACI ČLÁNOK
Útočník v škole vo Vrútkach dobodal zástupcu riaditeľky. Polícia ho zastrelila
Čítajte
Čo sa 16. mája stalo
Vráťme sa na začiatok prípadu. Je 16. máj 2019 a Judita sa s Tomášom vracia zo školy. Zájdu k nej, na internete si vyhľadávajú informácie k výletu do Londýna, kam majú ísť nasledujúci deň. Fotia sa na mobily a nič nenasvedčuje tomu, že o pár minút dôjde k tragédii. Čo sa vlastne stalo?
Vieme povedať, že Tomáš bol na odchode. Bol v chodbe, obutý a oblečený v rifľovej bunde. Vtedy došlo k niečomu, čo spustilo konanie. Odsúdená evidentne pocítila impulz, ktorý vyvolal následné konanie.
Útok však neprebiehal len na jednom mieste. Stopy útoku sa nachádzali vo viacerých častiach bytu, okrem chodby aj v obývačke.
Čiže vražde predchádzala naháňačka po byte?
Je to možné, jednoznačne sa presúvali. Nasvedčujú tomu aj poranenia na tele. Mal (Tomáš) napríklad hlboké obranné poranenia na rukách, ale aj bodné poranenia na stehne či škrabance na krku.
Poranenia museli logicky vzniknúť prvé a bol pri nich ešte schopný brániť sa a unikať. Až následne došlo k početným poraneniam na hrudi, v oblasti srdca.
Bol Tomáš pri početných bodnutiach do hrude už v bezvedomí?
Tieto zranenia boli v tesnej blízkosti vedľa seba a boli najpočetnejšie. Mali zároveň približne rovnaký uhol. Je preto veľký predpoklad, že vznikli vo finálnej fáze útoku, keď sa poškodený nevedel brániť. Určite ležal na chrbte a bol už paralyzovaný.
Súd hovorí o vražde v afekte. Zodpovedá veľké množstvo bodnutí finálnej fáze afektu, keď útočník už síce vidí, že obeť sa nebráni, no bodá ako zmyslov zbavený?
Áno, s veľkou mierou pravdepodobnosti to bolo takto.
Porovnajme to s Juditiným opisom udalostí.
K priebehu skutku prvýkrát detailne vypovedala až na hlavnom pojednávaní. Útok opísala tak, že sa odohral v chodbe pri dverách. Otvorila neznámemu mužovi, ktorý vytiahol nôž a držiac ho v zovretej pästi z úrovne svojej hlavy viedol útok dopredu zhora nadol.
Po prvých dvoch-troch ranách do hornej časti Tomášovho tela sa vraj odsúdená pred neho postavila a útočníka chcela chytiť za zápästie. Neodhadla to, chytila čepeľ a muž ju porezal. Znalecký posudok túto verziu udalostí jednoznačne vylúčil.
Vražda Tomáša Teličáka
Stala sa 16. mája 2019 v byte na žilinskom sídlisku Vlčince, v ktorom bývala Judita Hana Konečná s mamou
Do bytu sa Judita presunula s kamarátom Tomášom Teličákom rovno zo školy, na druhý deň mali ísť na výlet do Londýna a plánovali si veci
Ešte krátko po 15. hodine si dvojica robila sériu seflies v kuchyni
Približne o 15:30 sa Tomáš zberal na odchod, keďže mal mať tréning
Verdikt hovorí o tom, že vtedy ho Judita v afekte napadla
Judita to odmieta a tvrdí, že v tom čase zazvonil pri dverách vyšší cudzí starší muž v modrých montérkach na traky s hnedou taškou na pleci a predstavil sa ako elektrikár, vzápätí zaútočil nožom a dvojicu pobodal, sama v istom momente stratila vedomie, a keď sa jej vrátilo, muž bol preč
Judita potom volala na linku 112 a s pomocou operátorky sa snažila oživiť Tomáša
V novembri 2020 odsúdil Okresný súd v Žiline Juditu na 12 rokov a štyri mesiace nepodmienečne
Tento trest potvrdil v apríli 2021 Krajský súd v Žiline, je teda právoplatný
Advokátom Juditinej rodiny bol pôvodne Daniel Lipšic, ktorý je dnes špeciálnym prokurátorom, no v júni 2020 sa po necelom mesiaci jej obhajoby vzdal
Lipšic to nevysvetlil, odvolal sa na mlčanlivosť a povedal, že „neboli s klientkou v stratégii obhajoby rovnakého názoru, preto bolo lepšie plnú moc vypovedať"
Z miesta činu zobrala polícia nadštandardne veľa stôp. Len z nohavíc zavraždeného Tomáša odobrala 126 izolácií, teda vzoriek, z ktorých sa robil rozbor DNA. Z trička Judity išlo na rozbor ďalších takmer 60 vzoriek. Dokopy sa v prípade analyzovalo 500 vzoriek DNA. Nenašlo sa nič, čo by nasvedčovalo prítomnosti tretieho človeka na mieste vraždy
Ak si Judita odsedí celý trest, na slobodu sa dostane ako 28-ročná. O podmienečné prepustenie môže požiadať v roku 2027, teda ako 24-ročná
Rodina avizuje, že sa pokúsi o mimoriadny opravný prostriedok - o obnovu konania alebo o dovolanie
Pomocou čoho?
Podľa poskytnutého opisu útoku odsúdenou by museli viesť bodné kanály rán na hrudi smerom zhora nadol v ostrom uhle k horizontálnej rovine tela poškodeného. Ani jeden jediný bodný kanál „nameraný" znalcami pri pitve tomu nezodpovedá. Všetky bodné kanály v hrudníku sú kolmé, alebo vedú mierne zdola nahor.
Odsúdená tiež vypovedala, že Tomáš sa po prvých bodnutiach chytil za brucho. Keď ma ale bodnú do hrude, chytím sa za brucho? To je nezmysel.
V akej polohe bol útočník?
Vo finálnej fáze, teda pokiaľ sa bavíme o bodnutiach nájdených v oblasti hrudníka poškodeného, musel byť útočník podľa zistení súdnych lekárov vedľa obete, alebo bol nad úrovňou jej hlavy zozadu. Poškodený v tejto fáze ležal na chrbte.
Spomenuli ste aj situáciu, keď Judita údajne bránila Tomáša a útočník jej porezal ruky. Poranenia skúmalo viacero znalcov, no ich posudky sa rozchádzali.
Obžaloba vychádzala najmä z posudku znalca Jozefa Krajčoviča. Je pravdou, že závery neskôr modifikoval, no práve toto je znalec, ktorý si bol aj pozrieť poranenia.
Pôvodne povedal, že obžalovaná si zranenia spôsobila pravdepodobne sama. Na hlavnom pojednávaní pripustil aj iný variant - že poranenia na rukách mohli vzniknúť pri bodaní. A to tak, že nôž narazil na tvrdšiu prekážku a mokrá ruka, mazľavá od krvi, skĺzla z rukoväte a prebehla cez ostrie.
Čo viedlo znalca k zmene?
K úprave posudku pristúpil po konzultácii so znalcom, ktorý robil pitvu. Až vtedy zistil, aké hlboké poranenia boli na tele obete a aký mali charakter. Znalec na hlavnom pojednávaní vysvetlil a podrobne odôvodnil túto modifikáciu.
Podotýkam, že posudok Jozefa Krajčoviča bol vypracovaný skôr ako samotný posudok z pitvy poškodeného.
Obhajoba ponúkla o zraneniach rúk dva iné posudky, ktoré mali odlišné závery.
Znalkyňa Lisa Mailänder do posudku napísala, že v čase poranenia boli prsty na oboch rukách vystreté a vystreté boli aj zápästia. To ale rovnako nekorešponduje s tým, čo vypovedala obžalovaná.
Znalec Petr Lacina zas dospel k tomu, že s veľkou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou vznikli poranenia pri obrannom zápase. Aj on však posudok modifikoval, hoci závery zachoval.
Pôvodne tvrdil, že poranenia na ruke vznikli jedným ťahom. Keď som mu na hlavnom pojednávaní predložil zväčšené fotografie poranenej ruky, vyhlásil, že išlo o dve poranenia, teda o dva zárezy. Tento znalec nevedel identifikovať ani fotodokumentáciu, z ktorej vychádzal pri vypracovaní vlastného posudku.
Judita okrem iného tvrdila, že počas útoku neznámeho muža opakovane stratila vedomie. V záverečnej reči ste to spochybnili. Na základe čoho?
Čas útoku vieme ohraničiť podľa toho, kedy vznikla posledná fotka, na ktorej je Tomáš živý, a podľa času, keď odsúdená volala matke a následne záchranárom. Medzitým uplynulo 18 minút.
Počas nich sa pred útokom musel Tomáš ešte obuť a chystať sa na odchod a obžalovaná si zas po útoku musela stihnúť umyť ruky a odniesť nože. Opisovala totiž, že so zakrvavenými rukami sa jej nedalo volať z dotykového telefónu. Okrem tohto všetkého rátajme, že na nejaký čas opakovane stratila vedomie. Nesedí to.
Z aplikácie Zdravie vieme, že v dotknutom čase, konkrétne medzi 15:33 a 15:42, urobila odsúdená 369 krokov, čo predstavuje vzdialenosť takmer 223 metra. Aj keď pripustíme veľkú, hoci aj polovičnú odchýlku presnosti údaju, je to veľmi veľa. Nachodiť toľko v trojizbovom byte a popri tom byť aj dvakrát omdletý, asi nie je logicky možné. Skôr to zodpovedá spomínanej naháňačke a zápasu.
Susedia útok nepočuli?
Nepočuli nič. Suseda zo spodného poschodia začula niečo také, ako keby mladí laškovali. Opísala, že to bolo niečo také, ako keď niekto hovorí hrubým infantilným hlasom: „Ja ťa chytím“. Poprela však, že by tam bol nejaký krik. Skôr mala dojem, že mladí sa doťahujú.
Na pomoc napokon prišiel sused, ktorému Judita zaklopala na dvere. Aj on sa však zachoval zvláštne a ušiel.
Išiel sa pozrieť do bytu a keď zbadal telo, zabuchol dvere. Videl totiž mŕtveho chlapca a nevedel, čo sa deje. Bol to pre neho nepochybne šok. Potom ale tiež zavolal záchranárov a išiel ich čakať von.
Zmätok vo vyšetrovaní
Veľká časť pochybností okolo prípadu sa neskôr týkala dohadov, či nemal byť terčom útoku Juditin priateľ Jakub. Hovorilo sa o tom, že bol zapletený do miestnej drogovej komunity a dokonca vraj tušil, kto bol páchateľom. Venovali ste tomu pozornosť?
Z môjho pohľadu vniesol (Jakub) do prípadu trochu zbytočného zmätku. Už v nemocnici na chodbe (Juditu do nej prijali z dôvodu poranenia rúk, pozn. red.) hovoril otcovi obžalovanej, že Tomáš má problém s drogami a zajtra bude vedieť, kto to urobil.
Tento 16- či 17-ročný chlapec tvrdil, že má známych na NAKA a tá na tom intenzívne robí. Je to absolútny nezmysel. Všetko bolo v príslušnosti Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline a NAKA okolo toho ani neškrtla.
Jakub potom všetkým tvrdil, že NAKA už páchateľa pozná a je to vraj nejaký „piker zo Soliniek“. V internetovej konverzácii vystupoval však rôzne. Niektorým kamarátom písal, že obeťou mal byť on sám a teraz sa bojí, iným potom tvrdil, že si zháňa teleskopický obušok a pôjde sa pomstiť.
Povedal, odkiaľ to všetko vie?
Tvrdil, že jeho kamarát má vplyvného otca. Tým myslel Mateja Panáka, ktorého otec je prokurátorom Krajskej prokuratúry v Žiline a mama sudkyňou v Žiline.
Musím však jednoznačne povedať, že spomínaný kolega za mnou ani jediný raz neprišiel s tým, aby sa o tejto veci informoval alebo niečo z priebehu vyšetrovania odo mňa zisťoval.
Čo Jakub povedal pri výsluchu?
Potom už tvrdil, že to boli všetko len domnienky, ktoré mu povedal známy.
Overili ste drogovú stopu aj napriek tomu?
Áno. Do USA som poslal žiadosť, aby mi poskytli facebookovú komunikáciu Tomáša Teličáka, Judity Konečnej a Jakuba Švábika za posledný polrok. Žiadosť bolo potrebné opakovane na žiadosť americkej strany doplniť, čo som spravil. Odpovedal som teda na mnoho otázok americkej strany, pretože som chcel, aby bol žiadaný dôkaz poskytnutý.
Potom nám konečne niečo poslali, no boli to len prevádzkové údaje, teda to, kto sa kedy pripojil do messengeru, čo bolo zúfalo málo. Do USA sme preto písali znova a ďalej som dopĺňal veci.
Až potom nám z USA poslali komunikáciu z týchto troch kont, avšak aj to len z troch dní – deň pred skutkom, v deň skutku a nasledujúci deň. Bolo to aj s dodatkom, že našu žiadosť považujú za vybavenú. V komunikácii však neboli žiadne veci, ktoré by sme dovtedy nevedeli, nevyplývali z iných už vykonaných dôkazov, hlavne výsluchov svedkov, a boli by nejakým novým dôkazom.
Na konci tohto celého sme však stále pri tom, že chýba motív vraždy, čo, napokon, pripustil aj krajský súd v odôvodnení verdiktu. Kde by ste ho hľadali vy?
Konanie bolo vedené pre obzvlášť závažný zločin vraždy, kde motív ani nie je základným znakom skutkovej podstaty trestného činu. Znamená to, že človek môže byť odsúdený aj bez toho, aby sme motív poznali.
Poviem to zjednodušene. Na mieste boli dve osoby. Jedna je mŕtva a druhá nevypovedala pravdu, čo konštatoval aj súd. Na túto otázku teda neexistuje jednoznačná odpoveď. Vieme len to, že „spúšťač“ konania, ak to tak nazvem, bol jednoznačne náhly a odsúdenou bol subjektívne vyhodnotený ako pre ňu ohrozujúci.
Nemohla Judita vraždu plánovať?
Nie. Keby to plánovala vopred, je to úkladná vražda. Z ničoho to ani nevyplynulo. V jej telefóne sme našli správy typu: „Strašne mi lezie na nervy, najradšej by som ho zabila“, ale to sú klasické hyperbolické reči tínedžerov.
Nenapovedali viac ani posudky Judity od psychiatra či psychológa?
Nie, hoci znalci urobili opakované pohovory. Nezistili však nič, čo by naznačovalo poruchu z psychiatrického spektra. Agresivita jej nie je vlastná.
V posudku sa dokonca píše, že: „Agresivita nezapadá do jej obrazu o sebe samej. Došlo k aktivácii obranného mechanizmu projekcie, ktorým premietla neakceptovateľný agresívny útok na inú osobu“. Pripustili konanie v jednoduchom afekte.
Krajský súd v rozhodnutí naznačil, že Judita bola z dobre situovanej rodiny a vždy mala, čo chcela. Bolo to tak?
Jej rodinu som nehodnotil. Je ale zrejmé, kde bývala, a súčasťou spisu je aj informácia o príjmoch v rodine či o určenej výške vyživovacej povinnosti. Tá rozhodne nie je štandardná u bežného priemeru populácie u nás.
Ako na vás pôsobila Judita na pojednávaniach?
Neprináleží mi hodnotiť jej správanie. Môžem povedať, že chvíľami to bolo z jej strany emocionálne, napríklad keď sa oboznamoval posudok z odvetvia súdneho lekárstva.
Miestami sa tiež javila, ako keby nesedela na pojednávaní, kde je obžalovaná z obzvlášť závažného zločinu vraždy.
Prejavila ľútosť nad tým, že bol zavraždený jej kamarát?
Chvíľkovo.
@xima máš pravdu. Mne nejde do hlavy, že u nej nenašli žiadne známky agresívneho správania tak čo take sa tam muselo stať
@terezia323 možno stačilo, že jej zobral napríklad telefón, v ktorom mala okrem iného aj kopu správ proti nemu, nasledovala tá spočiatku nevinná naháňačka a keďže sa jej nedarilo, hnev v nej voči nemu rástol...
@terezia323 ved práve...že u nej nič nezistili..o to strasidelnejsie mi to príde. Proste jedna akože uplne v pohode holka brutálne zabije kamaráta, len tak. Žiadna ľútosť, žiaden pocit viny..čo je v hlave takého človeka?
@feeewa nepoznam, ale mozno mi zvedavost neda a pozriem.
ja sa trochu vyhybam sledovaniu skutocnych zlocinov, to by som sa potom bala chodit po tme z prace domov.
ked som byvala v petrzalke a chodila na vysku do trnavy, tak vtedy na zeleznicnej vycinal ten ketaminovy nasilnik, tak som chodila radsej busom.
Bože aj tí čítanie je naozaj pre silné žalúdky neviem si ani len predstaviť čo sa jej muselo odohrávať v hlave keď to spravila
aj tak by ma zaujimalo, co sa vlastne stalo za tych par minut, co ju muselo tak vytocit ze dobodala svojho kamarata, chystali sa na vylet do londyna, znicila si zivot a jemu ho zobrala, a ako s tym dokaze vlastne zit, ako moze v noci spat....
a teraz ten pripad v petrzalke? co sa stalo, ze chlap vyskocil z balkona, potom jeho sestra a niekto dobodal 9 rocneho chlapca. preco ked uz niekto sa rozhodne zabit, zoberie aj zivot vlastnemu dietatu?
@heln tak v tej Petržalke nemyslím si, že by ona dobodala vlastné dieťa, možno to bol ten jej brat čo vyskočil prvý. Nechcem si ani len predstaviť čo sa tam tiež muselo odohrať
Co som citala, tak ona bola dobodana. Aj dieta. Muz nie. Ozaj tazko hadat, co sa tam odohralo.
@ukulela Ja som sa nikde nedočítala to, že či preskúmali aj Tomášov mobil, čo tam mal napísané, aké správy posielal, fotky a pod. Pretože podľa mňa tam by mohol byť motív. Tomáš sa obliekol a obul, že ide na tréning, vtom si spomenie, že si zabudol mobil. Požiadá Juditu, aby mu ho doniesla, lebo už obutý nechce chodiť po byte. Judita ide po mobil a ako mu ho nesie niečo v ňom uvidí, niečo čo by ju mohlo ohroziť/zhodiť, niečo čo nechce aby niekto vedel, možno niečo čo o nej Tomáš napísal niekomu povedal....začne konfrontácia, ktorá ju dovedie do takého amoku, že Tomáša začne naháňať s nožom v ruke...ako to skončilo vieme.
@ellinorka tak dako...urcite vedia rodiacia atd Tomaskovi pravdu..
@darja27 už som prečítala snáď všetko a stále nerozumiem tomu, ako tam mohol prísť niekto cudzí ho zabiť s nožmi v ich domácnosti? To by akože najprv išiel do kuchyne po nože? A prečo nie jeden ale dva? Či mi niečo ušlo?
@darja27 sledovala som ten prípad z médií a z internetu ,a ľutujem jedine rodinu Tomáša,a Juditiny zazobaný rodičia mohli mať štipku cti a aspoň sa ospravedlniť namiesto toho celu dobu hľadali spôsob ako z vrazedkyne urobiť obeť ! Ona keď vinde z vezenia ,zmení si meno vycestujete do zahraničia a bude žiť život ale čo chudák Tomáš ? Čo jeho rodičia ? Mala jedine šťastie a to vekovú hranicu a či je vinna? Bolo dosť dôkazov aby ju usvedčili ! O tom vôbec neni pochýb ! Takze za mna keby v tej base ostane aj cely život a keď vidím jej fotka vyjadrovať sa v tv aký sú oni ukrivdený je mi z toho na vracanie ....
@aalt ano tymto sposobom chcu zmiernit trest, lebo nasli medzierku vdaka ktorej sa da ponizit trest o nejaku dobu. Ako sa hovori topiaci sa aj slamky chyta. Za mna chore ak im to prejde. Uz len to, ze niekto dostane tolko bodnych ran je tyranizujuce a dalej niet o com diskutovat. Dcera im dostala amok, co moze znamenat, ze ona si naozaj dany moment vobec nemusela pamatat, co nasvedcuje aj tomu, ze je doteraz nezlomema nikym a nepriznala sa , ze to spravila. Inak si to neviem vysverlit, ze by mladu babu nezlomilo toto cele.
Včera som počúvala podcast kriminálne spisy a posledný diel je o nej
Teda je absolutne desive, ako sa v clanku pise, ze ho nahanala po byte a bodala nozom kym sa on snazil pred nou utekat. A nakoniec zostal paralizovany lezat na zemi v chodbe a ona ho bodala dalej. To je strasne. Chapem, ze jeho rodicia neboli na pojednavani osobne. Opakove pocuvat ako im zavrazili dieta so vsetkymi detailami, tak to je nieco co nemoze ziadny rodic, ktory miluje svoje dieta uniest. Strasne, uplne strasne. A co mi pride uplne priserne je, ze ona za par rokov bude na slobode uzivat si zivot akoby sa nechumelilo. Rodicia jej to zaplatia.
@terezia323 prosim mozes dat nejaky link na tie podcasty? Dakujem
@kittykat22 presne toto. Ona bude spokojne žiť ďalej a Tomášovi rodičia budú musieť s touto traumou žiť do konca života. Už nikdy nebude ich život taký, aký bol keď Tomáš žil. Žiť s vedomím, ze ich dieťa bolo tak triznivym spôsobom zavraždené je neúnosné … Nerobím si ilúzie o tomto svete, nikdy nebol spravodlivý, ani teraz ani pred 2000 rokmi. Ale akosi verím , že sa jej to všetko vráti …
@terezia323 dakujem
@stevvvka ano sem…