Problémy so snúbencom - nervák, nefunkčný sex, fajčenie

Dobrý deň, môj príbeh nebude ten najkratší a ani najkrajší. Už som neskutočne bezradná, preto sa obraciam na Vás, milé žienky.

Ja mám 25 rokov, študujem učiteľstvo na vysokej škole. Príjem nemám žiaden, okrem peniažkov čo mi rodičia posielajú každý mesiac, lebo im pomáham. Žijem v zdedenom 3 izbovom byte a mám auto (žiadne ferrari, ale postačí 🙂 )

On má 30 rokov, je robotník ale zarába pekne, cca 1000€/mesačne. Má auto, má iba mamu, ktorá žije sama v dome.

Sme spolu už 6 rokov. Cca 2 mesiace som zasnúbená. Žijeme u mňa v byte s tým, že je na mojom mene. Je už taký postarší v pôvodnom stave, ale žije sa mi tu dobre (jemu asi ani nie). Niekoľko vecí sme spoločne kúpili. No konkrétne ON kúpil novú spálňu, televízor. JA som kúpila nábytok do obývačky a ďalší televízor. Okrem toho má v byte aj svoj počítač a stolík. Stravu kupujeme na polovicu, keď má on peniaze kúpi on, keď ja tak naplním chladničku ja. Inkaso a všetko čo sa bytu týka (voda,elektrina,atď.) neplatí.

Náš vzťah sa začal ružovými okuliarmi samozrejme. No po nejakom čase to ochladlo. Milujem ho, ale sexuálne nefungujeme. Mám proste nechuť, nechce sa mi, neteším sa na "to" s ním. Spočiatku som si myslela že to je od antikoncepcie (ktorú už však cca 3 roky neberiem) ale teraz sme si už na to "nesexovanie" natoľko zvykli, že už to ani nevyhľadávame. Ja vôbec (alebo z ľútosti), on niekedy. A presne vtedy nastáva ten problém, keď vidí, že to nefunguje, že nechcem, že to je umelé.
Riešili sme to niekoľko krát, navrhla som riešenia ako okorenenie sexuálnou pomôckou, milovanie za zmenených podmienok, vyskúšanie niečoho nového, iného a atď. No on je proti. Čokoľvek navrhnem, on sa hanbí, on nechce, a hovorí mi že prečo sa mi to nepáči, keď sa mi to doteraz páčilo. Nepáči sa mi to, lebo je to stále o tom istom. Lahnutie na posteľ (max 3 bozky ako predohra), roztiahnutie nôh a... Už ma to proste nebavilo a tým pádom ma to prestalo lákať a vzrušovať. Keď pomyslím na to, ako by sme mohli sexuálne vyvádzať, páči sa mi to. Páči sa mi to s ním! On sa mi pri tom páči. Nesnívam o nikom inom, no keď ku tomu má dojsť a uvidím že ide urobiť to čo stále už po x-krát, tak ma to vytočí. On vidí iba tú svoju verziu.

Začala som túto vec riešiť už aj ako blbá. Išla som za gynekológom s tým, že nedostávam pravidelne menštruáciu a taktiež že sexuálne nefungujem. Už som si začala namýšľať že čo ak to bude vo mne. Tak beriem doplnkové hormóny, čo majú navodiť menštruáciu a len dúfam, že buď mi s tých tabletiek bude šibať a začne sa mi páčiť ten monotónny, nudný sex alebo si môj snúbenec uvedomí ako sme na tom zle. Niekedy má chvílky, keď mu proste prepne, začne revať, vykrikovať mi že preto nesexujeme lebo sa mi už nepáči, že ma nepriťahuje. On ma priťahuje, vôbec s ním nemám problém, no tie jeho sexuálne zvyklosti sú teda už na mňa veľa. Aj keď som mu nie raz opakovala v čom je náš problém, ako ho vidím, čo by sme mohli zlepšiť, nikdy sa na tom nedohodneme a nepracujeme. Proste, všetko ostáva nezmenené z jeho strany ale kedykoľvek mi ponadáva (že ho nechcem už, nepriťahuje ma a blablabla) aj keď čisto jasno vie, čo by sme mohli zmeniť.

Našim ďalším problémom je to, že je neskutočný nervák. Také veci mi vykrikuje pri hádkach, že ostávam akoby vodou obarená. Napr. že bez neho by som nič nemala, vďaka nemu som tam kde som, že už nieje so mnou šťastný, nemiluje ma.. tieto hrubo znejúce frázy používa kedykoľvek pri akejkoľvek hádke, aj pri tých sexuálnych problémoch. Stále ma presviedča aký je on Boh v mojom živote, čo všetko pre mňa robí, kedykoľvek sa pochváli aký je on dobrý chlap a ja sa nič necením, že neviem čo je to život (pričom je taký riadený mamičkou, že až.. ale to je ďalšia kapitola), vykrikuje mi, že mu ničím život, že somnou nebude vedieť žiť lebo ho zničím, naposledy doplnil aj to, že mám vrátiť snubný prsteň a že vraj zo srandy "mam mu dať 20000€ za tych 6 rokov". Za tie 3 roky čo spolu bývame u mňa, sa asi 10x pobral domov, pobalil si veci a odišiel. Milujem ho, tak som sa mu 2x naprosíkala a naplakala do života naspäť (doslova). Potom po hádke všetko spomeniem, že také sa nevykrikuje. Ak ho niečo trápi, dá sa to aj iným spôsobom- normálnou komunikáciuo, no vtedy už tvrdí že on to tak nemyslel, miluje ma, len som ho nahnevala, že keby nebol šťastný, tak by už dávno nebol somnou, tvrdí mi že kde by on našiel ešte jednu takú dobrú ženu.

Nehovorím, viem byť aj ja hnusoba, revem, hádžem ovládače a aj kričím ako besná. Ale po takých vetách čo mi vie povedať ani neviem inak reagovať, neskutočne ma vytočí tá nespravodlivosť, že ako môže také niečo povedať človek-človeku, chlap-žene, milovaný-milovanej. V živote by som také nepovedala človeku ktorého milujem, alebo aspoň rešpektujem.
Možno už to nieje ako kedysi, ale nikdy si ku mne nesadol že porozprávajme sa, zmeňme to, zachráňme to, toto ma trápi, hento zrobme.. Keď ho niečo trápi, stále to rieši jedine týmto nervným a kričiacim spôsobom.

Naposledy (dnes) sme sa pohádali na fajčení.
Som nefajčiar. Neskutočne mi to smrdí. Neskutočne mi smrdí on keď fajčí (mal obdobia keď prestal, resp. klamal mi, no vtedy mi tak dokonale klamal že som si to nevšimla). Dohodli sme sa, že môže, keď sme vonku, dá si ku pivku. No okej, prekusla som to.. no fajčí už každý deň, spýtam sa na to a zatĺka. Neskutočne to cítiť s papule, z rúk, z oblečenia- FUJ! Dvíha sa mi žalúdok keď to zacítim, nerobím to naschvál, ale neskutočne mi to z neho smrdí a ani sa to už nepokúša maskovať, večer si neumyje zuby, ruky iba opláchne. Aj keď som ho tento týždeň 3x napomenula nech si večer umýva zuby (u niektorých klasika, u neho hrôza) príde si ku mne ľahnúť ako princezná a ja sa iba otáčam kade tade, lebo mi smrdí (aj keď o tom vie, neumyje si tie zuby).
A samozrejme aj dnes bez slova odišiel domov ku mame a neviem či príde večer, čo mu pani mamička (čo do toho nevidí) poradí- ale určite to bude lepšie ako keď ja som mu povedala narovno čo cítim, čo si myslím a čo by sme mohli.

Bojím sa budúcnosti, keďže plánuje vybrať hypotéku na opravu bytu alebo na stavanie domu (lebo keď je klídek v ňom tak on plánuje). Bojím sa, že bude mať nadomnou akúsi moc, keď on napr. zrekonštruuje byt so svojej hypotéky. Bojím sa, že tú moc cíti už teraz.

Prosím poraďte, ako na takého nerváka, na takého nechápavca, ignoranta. Prečo to robí? Ako to zvládnuť?