Slušnosť - vyžadujem tak veľa?
Ahojte baby,
zdá sa mi alebo slušnosť sa poslednú dobu už nenosí? Ja fungujem na 3 základné princípy slušnosti:
1. Ak niekomu niečo chceš povedať, niekde prídeš POZDRAV SA
2. Ak sa k niekomu chceš prihovoriť OSLOV HO hoc len pani, pán, slečna
3. Ak si si s niekým nepotykala netykaj mu len preto, že si staršia
niekedy, keď toto vyžadujem od druhých, či už mladých alebo aj dôchodcov v rôznych situáciách tak na mňa pozerajú s prepáčením ako na debila, pritom nemám pocit, žeby som veľa chcela len elementárnu slušnosť. Ako to vnímate vy? Alebo kľudne napíšte názor, či naozaj vyžadujem s tými 3 princípmi naozaj tak veľa od druhých.
Náhodou som narazila na túto tému. Pracujem s ľuďmi, viem, o čo sa bavíme. No osobne som sa veľmi trápne cítila počas jednej dovolenky v arabskej krajine, kde taká jednoduchšia dvojica manželov okolo 60ky od našich západných susedov mala tak neuveriteľne povýšenecké správanie k domácemu personálu, že na zaplakanie...Vyslovene na nich pokrikovali vo svojom rodnom jazyku s čudovaním sa, ako to, že nerozumejú. Chrlili na nich celé vety a na ohradenie sa personálu v angličtine, že nerozumejú, že prosím, hovorte po anglicky, začala kolonáda nadávok a ponižujúcich slov...Doslova ako k nejakým sluhom. Nadutosť a primitívnosť sú strašná kombinácia. Možno to sem nepatrí, no chcela som to napísať.
@denopeno ja veľmi do rozhovorov, ktoré sa mňa netýkajú nestarám ale tiež som bola svedkom nie raz situácie kedy mi bolo trápne aj za druhých ale na druhej strane stále keď som niekoho pri komunikácii so mnou upozornila na elementárnu slušnosť nikdy nikto mi nenadával skôr im bolo trápne...
Ja si s väčšinou ľudí, ktorých poznám, tykam. Tykame si v práci, s väčšinou zákazníkov, v rodine, s kamarátmi i známymi. Ale netykam si s každým "hej-pockej" len preto, lebo sa tak jemu chce. Spomínam si, ako raz prišiel do kancľu pan cosi vyzdvihnúť, padla som mu do rany a on hneď, že : "Zlatko, dones mi... A ešte mi pozri tamto..." Mala som po štyridsiatke a bolo tam dobre svetlo, s dievčatkom si ma pomýliť nemohol.... Tak som zdvihla spadnutu sanku zo zeme a hovorim: "Miláčik, musíš mi najprv posuskat do uška ctene meno, lebo pekne, ze si tykame, ale ja neviem, kto si." Miláčik zozelenel, povedal meno (zozelenela som ja, lebo to bol naozaj veľmi vysoko postavený pan) a odvtedy som bola jeho osobny kontakt 😁 A až kým som neodišla, vzorne mi vykal, hoci bol Tirolak a ti tykajú skutočne každému.
Ale za vrchol hulvatstva považujem ľudí, ktorí nie sú schopní odpovedať na pozdrav.
@vroni Teraz si mi pripomenula jednu situáciu, keď som bola v práci asi len taký týždeň max. 2 a niečo som riešila s asistentkou na chodbe, ktorá si potom na chvíľu odskočila a ja som ostala na jej mieste a dokončovala nejaké veci... A prišiel jeden pán (tiež zamestnanec), ktorý si automaticky myslel, že som nová asistentka tak som sa mu pozdravila, že dobrý deň prajem ako Vám môžem pomôcť? A on, že má stretnutie s... a povedal moje meno.... A pokým prišla ozajstná asistentka mal aj sexuálne narážky na mňa ale tam som to ignorovala... No, keď potom zistil, že nie som asistentka tak sa na jeho tvári vystriedali všetky farby dúhy 😂 a ešte také 2-3mesiace po tom sa mi vyhýbal najviac ako to išlo
Samozrejme, že nie je slušné na nikoho hulákať z balkóna, ale nič také som ani nepísala. Ale ja osobne sa dokážem povzniesť nad nevychovancov a nemám potrebu nikomu 2x nepríjemným tónom hovoriť "Aj ja Vám prajem...", aby sa zahanbil. A nikdy v živote som nikomu, kto mi tykal, nepovedala, že sme si nepotykali, alebo že si to vyprosím. Podľa situácie buď začnem tykať tiež, alebo si pokojne nechám tykať, keď je ináč komunikácia slušná a tykanie beriem, akože mlado vyzerám 😁 (čo sa mi síce už dlho nestalo, vzhľadom k veku).
Ano je to smutne. Moju mamu (75) za to drbem. Reku ty nevies pozdravit? A draheho som to musela ucit. Pozdraviť, poprosiť a poďakovať. Moje decka to robia automaticky.
myslim, ze o tomto by vedeli vela rozpravat vsetci, co pracuju s ludmi 🙂 mna mimo toho spomenuteho vytacaju este dve veci...ak niekto zvoni dole na bytovke, ja zdvihnem s prosim a zdola na mna niekto len zhukne otvooooor....a ak sa niekto ozve v telefone: noooooo, pripadne ani nepovie nic a ak vola, nepredstavi sa. tato vec je ale podla mna cisto o vychove v rodine. a ako tak vidim dnesnu vychovu niektorych super mamiek, asi to bude len horsie.
@ravenman slusnost je poprosit, podakovat, pozdravit. Nevysvetlujem to tebe, ostatnym.
V azijskej restauracii, zakaznik predo mnou : Hej! podaj mi to! Daj mi toto! Hej! toto nechem!
Ja : Dobry den, prosim si, toto si neprosim, dakujem vam.