• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Snažilky s anjelikmi. Pridajte sa

27. septembra 2013 
neviem čo na to napísať ja som potratila vždy na začiatku tehu.,myslím ,že je to úplne o niečom inom,len čo som sa to dozvedela už som aj fičala do nemocnice,kedže sa mi to stálo viac razy ,bolí to vždy,ale už to tak neprežívam,zblaznila by som sa a samozrejme je to aj tým ,že po druhom potrate sa mi podarilo porodiť Viku
drž sa
14. máj 2009 o 22:31  • Odpovedz  • Páči sa mi to
No je to super, že máš pri sebe dcérku. :slight_smile: Môžeš k nej prísť pritúliť sa k nej, pohladkať po líčku, uložiť večer do postieľky. Ja som svoju dcérku nikdy nedržala v náručí, len som sa jej mohla trošičku dotýkať cez inkubátor. V noci sa mi často sníva ako ju držím v náručí. Jedine, čo môžem pre ňu teraz urobiť je ísť na hrobček zapáliť sviečočku. Každý deň sa k nej modlím, často sa s ňou rozprávam, tak ako som to robila, keď bola ešte v brušku. S manželom sme sa rozhodli pracovať na bábätku hneď po skončení 3-mesačného zregenerovania sa po pôrode. Teraz je naše heslo "šťastné bruško", pretože každé dieťatko si ho zaslúži naozaj šťastné. A ktoré miminko by chcelo ísť do smutného domčeka? :slight_smile:
14. máj 2009 o 22:46  • Odpovedz  • Páči sa mi to
SAMOZREJME NAJLEPší LIEK BUDE AK SA TI PODARí znovu otehotnieť a dotiahnuť to do zdárneho konca,prajem veľa šťastia
14. máj 2009 o 22:49  • Odpovedz  • Páči sa mi to
JA SA pripájam skoro vždy iba večer,tak ked budeš chcieť ozvi sa ,ostatné babi si píšu cez deň ,ja v robote,nemôžem iba málokedy
14. máj 2009 o 22:51  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Ahoj kacenko :slight_smile:
taky jsem přišla o miminka,byli to naše vytoužené dvojčátka(páreček).Začala jsem rodit v 24tt a bylo to tak rychle,že dle doktorů nemělo ani cenu píchat injekce na vyvinutí plic.Hodně jsem to oplakala a pláču i teď,není chvilka,kdy bych na ně nemyslela,ale myslím si,že tím se ta strašná bolest "otupuje".Vždycky budou mou součástí a stejně jako ty si s něma v duchu povídám.
:pensive:
15. máj 2009 o 08:04  •  1 dieťa - snaží sa  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Ach moja milá Katy, je mi to tak ľúto a viem si predstaviť, čo teraz prežívaš. :frowning2: Posielam Ti veľa lásky a v duchu Ťa vrúcne objímam. Ja ani neviem ako som tie dva mesiace prežila, bola som ako v tranze. Teraz mi je už trošilinku lepšie, lebo pracujeme na ďašom bábätku a musím, doslova musím potláčať smutné myšlienky, aby moje telo pocítilo trošku radosti a vylučovalo tak hormóny šťastia, ktoré sú tak pri otehotnení potrebné. :slight_smile: Ako som už písala mňa udržali v nemocke 4 dni a na na ten štvrtý v sobotu ráno som cisárskym rezom porodila naše dievčatko. Zo začiatku som si myslela, že som dostala cez placentu infekciu a preto sa pýtala malinká vonku - lekári to uvádzajú ako najčastejšiu príčinu predčasných pôrodov. No po čase som sa dostala k výsledkom histológie placenty, pupočníka a pôrodných obalov. Všetko však bolo bez prítomnej infekcie. Takže príčina neznáma. Na jednej strane ma to potešilo, lebo viem, že mi "nič nebolo", no na druhej neviem čomu sa mám v budúcnosti vyhýbať. Mne pichali tie injekcie na podporu dozretia pľúc bábätka, pretože ani nevedeli, v ktorom som týždni. Ja som totiž neotehotnela podľa ovulky, ale o 2 týždne neskôr v podstate počas menzes cez termín, ktorý nám vypočítal Dr. Jonáš a malinká sa im na ten týždeň zdala veľká - keď sa narodila mala 750 g a 31 cm. Potom v Martinskej nemocnici podľa primára na neonatologickom odd. bola v 23+1 tt - zisťujú to podľa rýh na ručičkách. Neviem ako sú u Vás zákony, no tu Slovensku je to tak, že pokiaľ porodíš, tak máš nárok na 14 týždňov materskej dovolenky. Mne teraz táto lehota skončila, no absolútne nie som schopná vrátiť sa naspäť medzi ĺudí a hlavne detí. Učím detičky na 1.stupni v špeciálnej ZŠ.
15. máj 2009 o 10:11  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Kacenka a Katy, prezila som to isté, viem ako trpite a co prezivate, syncek umrel v 23tt a nieco 12 hodin v inkubatore, mala som moznost ho drzat v naruci , stale ho mam pred ocami, citila som , ze nechcel odist, ale by bol velmi chori keby bol prezil , to jedine ma drzi pri zdravom rozume, ze je to tak lepsie, nezniesla by som keby trpel , cely zivot :cry:
velmi na vas myslim, drzim palce nech sa vam podari dostat sa do akotakej psychickej pohody a pokusit sa o dalsie deticky, ale s dobrym koncom :dizzy_face:
15. máj 2009 o 10:19  • Odpovedz  • Páči sa mi to
kačenko,u nás byla taky příčina neznámá,ale prý to asi neunesla děloha.Byli na mě příliš velcí,chlapeček měřil 32cm a 620g a holčička 30cm a 580g.Jinak dle pitvy byli zdraví a infekce placenty byla také vyloučena.
Do práce jsem se vrátila po pěti týdnech,ale to byla nemocenská.Na mateřskou jsem nárok neměla.Pracuji jako zdravotní sestra na psychiatrii,takže se snažím léčit stejně jako naše pacientky(až na léky).
O další miminko se už "snažíme",neposlechli jsme doktory.Na tohle těhotenství jsme čekali skoro 2 roky,takže nechci ztrácet čas.
Strašně moc se snažím to na sobě nenechat znát,ale když vidím těhuli nebo miminka,rve mi to srdce :pensive:
Tak ráda bych v sobě měla tolik pozitivního,jako máš ty :slight_smile:
15. máj 2009 o 10:25  •  1 dieťa - snaží sa  • Odpovedz  • Páči sa mi to
takyno,moc děkuji a je mi líto,že se potkáváme na tak smutné diskuzi.

S manželem jsme naše miminka taky drželi v náručí,ale pouze pár minut,dokud neumřeli .Bylo strašné vidět jak je nám odnášejí .CHtěla jsem tam umřít taky :pensive: .Moc děkuji mému manželovi,bez něj bych to nezvládla
15. máj 2009 o 10:30  •  1 dieťa - snaží sa  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Veru je to velmi smutne, ze sa tu stretavame :cry: , ale zivot je nevyspytalelny....
u nas bola infekcia , neodsledovana , chyba mojej gynekologicky pricina predcasneho porodu, inak chlapcek bol tiez uplne v poriadku 550g 35cm, aj vlasky uz mal...
tiez som bola na "materskej" dovolenke, musela som otocit svoj zivot o 180 stupnov, zmenit zamestnanie, kolektiv ludi, proste dost zmien na raz...ale inak by som skoncila na psychiatrii, aj ked ani teraz to nie je 100percentne...a je to uz 7mesiacov :pensive:
15. máj 2009 o 10:46  • Odpovedz  • Páči sa mi to
najtazsie sa je vratit tam , kde vsetci vedia co sa s vami stalo..., a vety typu, ved ste este mlady..., este budete mat detí...zo srdca nenávidím...., ked sa nikto na nic nepytal mi bolo lepsie....
15. máj 2009 o 10:53  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Ani mi sme neposlúchli doktorov. :slight_smile: :slight_smile: :slight_smile: Kázali po cisárskom čakať minimálne pol roka, no ako sa mi stalo okamžite som zmenila doktora za doktorku a tá povedala, že kľudne môžme ak teda nebudú komplikácie začať po troch mesiacoch, keďže to bol iba začiatok 6 mesiaca a bruško ani placenta neboli také veľké ako v deviatom. Akurát včera som mala najplodnejší deň podľa Dr. Jonáša a tentokrát sme si dali vypočítať aj životaschopnosť. A zrovna teraz v máji bola a potom ju máme až v auguste. :unamused: Ja som v sebe našla pokoj, keď sa mi nedávno sníval sen. Dlho som rozmýšľa, že čo mal znamenať a myslím si, že to je odkaz od našej Marínky. Po celý čas sa na mňa usmievala a viem, že bola spokojná a šťastná. Vôbec som ju nevidela ako malinkého chrústika, ale krásne zdravé bábätko, naše milované dievčatko. Podla mňa mi takto dala odkaz, že je jej tam, kde sa momentálne nachádza je dobre, lebo po celý čas toho sna sme sa na seba usmievali a ja som ju držala na rukách a túlila som sa k nej. Vôbec som za ňou nežialila, pretože viem, že mojím smútkom jej už teraz nepomôžem a ja ju nemôžem tu na zemi priputávať k sebe, pretože my nemôžme niikoho vlastniť. Teraz je mi skôr smutno aké by to bolo, keby tu bola s nami. Veľmi mi pomohla aj kniha od R.A. Moodyho Život po živote, pretože som pochopila, že ona nám vlastne nezomrela, len tu a teraz nemôže byť momentálne s nami. Takto som si pomohla.

Keď ešte žila, po 3 dňoch prišli komplikácie - krvácanie do mozgu. Vraj sa to u takýchto predčasniatok stáva, pretože ich bunkové steny nie sú dosť silné a ani to nie je krvácanie ako skôr presakovanie. Taktiež nám Dr. hovorili, že pokiaľ by prežila tak by bola postihnutá a ja neviem čo. Ja som to v tej chvíli ani nechcela počúvať, ešteže tam bol manžel a on riešil takéto veci. Ja som vtedy s ňou byť nemohla, lebo ja som ležala v inej nemocke po cisárskom, ktorý som mala v celkovej narkóze a ona bola prevezená na vysokošpacializované JIS do Martina, kde je toto centrum. Pustili ma na vlastnú žiadosť a manžel ma k nej zaviezol. Som šťastná, prešťastná, že ma počkala a mohla som sa s ňou stretnúť. Taktiež žialim, keď teraz vidím mamičky s kočárikmi a tehuľky. Akurát v nedeľu na deň matiek sa mala narodiť, tak som celý ten deň preplakala. :cry:
15. máj 2009 o 10:55  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Kacenka, tiez sa snazim si pomahat roznymi logickymi vysvetleniami, ale aj napriek tomu , je to z casu na cas velmi zle a smutno-placlive :pensive: , niekedy je to o nieco lepsie, nas chlapcek bol na JISke v BB, dokonca ho mala na starosti moja kamaratka s mladosti, postihnutia su velmi tazke pri malickych detickach, po porode sa rozbehla u mna astma, antibiotik 4 som vybrala, pecenove testy zle, rozhadzana stitna zlaza....atd...., potrebovala som dost casu na unormalizovanie tela, a duse..., maleho sa nam podarilo iba po IVF -KET v Martinskom Heliose, cize 12 rokov snazenia sa o miminko...
15. máj 2009 o 11:01  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Takyna, ja tiež nenávidím tieto vety. Nechápem ako to môže niekto tvrdiť... viem, že nikdy, nikdy to už nebude ona. Taktiež som sa stretla s porovnávaním s rodičmi, ktorí svoje dieťa stratili po niekoľkých rokoch, čo je automaticky považované za väčšiu bolesť. No ja som presvedčená, že strata dieťaťa je strašná pre každého rodiča bez ohľadu na to ako dlho žilo. Každý rodič, najmä však matka ľúbi svoje dieťatko od prvého okamihu, ako zistí, že ho nosí pod svojím srdiečkom. Láska rodičov k dieťaťu nevzniká po niekoľkých rokoch, tá je silná hneď od samého začiatku.
15. máj 2009 o 11:05  • Odpovedz  • Páči sa mi to
po porode , ktory ako taky bol rychly, ale kontrakcie boli strasne, okrem toho , ze som rodila pri teplote 38,7 , musela som dostat vyvolavacku, nakolko mi najprv zastavili kontrakcie, aby sme ziskali este par dni na viac, bohuzial do druheho dna mi praska plodova voda, a nebolo uz pomoci,....cely personal bol stoho nestastny, vsetci tusili ako to dopadne, iba ja som si naivne myslela, ze prezijeme.... :cry: , dokonca pri strese , ktory na mne ukazoval iba tlak 200 na 150, som sa snazila zachovat zdravy rozum a rozvahu, aby som neublizovala este viac milovanemu synovi.... :pensive:
15. máj 2009 o 11:06  • Odpovedz  • Páči sa mi to
STRATA DIETATA je neopisatelna bolest, dovolim si tvrdit, ze clovek prezije aj ked tazko ale predsa smrt blizskych , ale vlasne dieta.....to je nieco hrozne, mam pri sebe dceru 17rocnu , ktora ma drzi a drzala vzdy nad vodou, to bola moja sila
15. máj 2009 o 11:08  • Odpovedz  • Páči sa mi to
My tiež s manželom oslávimi tento rok piate výročie sobáša a taktiež bol náš pokladík vytúženým bábätkom. Otehotnela som, keď už som ani nedúfala a mali sme pomaly vypísanú žiadosť taktiež do Heliosu v Martine. Takyna čítala som Tvoj príbeh na anjelikoch. Aj my tam máme "svoj obláčik" Marínka.
15. máj 2009 o 11:09  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Ja som taktiež dúfala, že prežijeme, lebo po pôrode som na nete prešla s manželom všetky stránky o narodení v 24tt. Našla som dokonca aj na stránkach ČT príbeh o týchro detičkách a čerpala som z neho energiu. Nechcem Ti teraz pridávať trápenie, ale keď budeš chcieť pošlem Ti link, pretože by som neverila, že aj takéto bábätká sú schopné prežiť. Tak aspoň tým prajem všetko to, čoho sa nedožili naše detičky. :pensive:
15. máj 2009 o 11:15  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Kacenka pozriem si Tvoj obláčik, som rada, ze zriadili stranku anjeliky, mam moznost sa s mojim syncekom rozpravat, takto kazdy den, je tam fotka z ULZku, aj ked cez placentu bolo fotene , horsie je to vidno , ale mame ho aspon takto...
My mame posledne embrijko v Heliose, mozno skusime KET v juni, ale este to nie je 100percentne, zmenila som gynekologa a ten mi otvorene povedal, ze ak by sa to podarilo od 20tt musím lezat v nemocnici az do preklenutia toho rizikoveho obdobia,....a to nie je jednoduch, pri rozbiehani mojej terajsej praci....aj ked samozrejme peniaze a praca nie su pre mna prvorade....len ten pocit zodpovednosti je zavezujúuci
15. máj 2009 o 11:15  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Kacenka to bolo prve co som spravila, prelustrovala som vsetky tieto stranky na nete....aj deticky z krabicky...atd,plus diskusie na extremnych nedonosencoch...atd....len vzdy je to diskutabilne ...aj deticky vo vyssom stadiu tehotenstva su tazsie poskodene.....az do posledneho dna pôrodu, dokonca ani pri porode si clovek nemozebyt isty ze je za vodou...
15. máj 2009 o 11:17  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Aj ja som rada p. Deniske za tú stránku. Čerpala som z nej zo začiatku energiu, pretože som nežila s pocitom, že som sama komu sa takéto niečo stalo. Mne tiež nová Dr. povedala, že budem už vedená ako riziková tehuľka. Ja som však ochotná zostať doma od začiatku, alebo ísť ležať do nemocky s vyviazanými nohami. Urobím hocičo na svete, len aby bolo všetko v poriadku. Vzdala by som sa všetkého, keby som mala desať životov každý by som jej dala, vzdala by som sa všetkých peňazí, domu, svojho titulu a v podstate by som vymenila aj svoj život za ten jej, keby to bolo možné...
15. máj 2009 o 11:21  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Áno myslela som deti z kŕabičky. :slight_smile: Ono nikdy to nemáš isté a potom všetkom mám pocit, že ani ten náš život nám nepatrí, lebo nevieme kedy oň môžme prísť...
15. máj 2009 o 11:23  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Tak to samozrejme aj ja..., mne sa s malym snivalo nepriamo, drzala som dietatko v perine a viem, ze to bolo dievcatko...strasne by som este chcela dietatko , dievcatko Vanesku :slight_smile:
15. máj 2009 o 11:23  • Odpovedz  • Páči sa mi to
presne tak Kacenka, zivot je nam dany, ale nikdy nevieme kedy bude koniec....
15. máj 2009 o 11:24  • Odpovedz  • Páči sa mi to
prajem vsetkym mamickam, ktore maju takeho deticky predcasne narodene, aby to zvladali, aby ich deticky neboli chorucke, aby vyrastli v krasnych ludi, viem co si vytrpeli vsetky a cim museli si prejst a si prechdzaju, sklanam sa pred nimi..
15. máj 2009 o 11:26  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Ahojte dievcata,
chcem vas velmi povzbudit v tom tazkom obdobi bolesti, ked maminka pride o svoje i ked nenarodene mimi a velmi tuzi aspon troska zalepit tu bolest a nosit pod srdieckom dalsiu nadej (braceka ci sestricku anjelika).
My mame svojho anjelila v nebicku uz 16mesiacov, ked odisiel v 40 tt. Bolest bola neopisatelna a velmi tazka a trvalo nam skoro rok, kym sme dokazali neplakat nad hrobcekom nasho nenarodeneho synceka :pensive: Dnes je ta bolest o nieco mensia a vzdy mam pocit, ze anjelik je pri mne a drzi na do mnou ochrannu ruku.
Tak drzim palceky, nech aj tie vase anjeliky robia iba dobre skutky v nebicku a coskoro poslu maminke noveho anjelika, ktory bude rozveselovat maminku v naruci a nikdy nedopusti, aby bola opat opat nestastna.
15. máj 2009 o 11:33  • Odpovedz  • Páči sa mi to (1)
Sisipetka dakujeme, citala som aj o tebe a tvojom syncekovi, a velmi sa tesim ze pri tvojej fotke pribudaju tt , drzim, silno silno palce, verim ze anjelicek drzi ochranu rucku nad vami, a moc prajem aby zaplnilo dietatko tu dieru v srdiecku a naplnilo vas stastím :dizzy_face:
15. máj 2009 o 11:41  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Peťka, takisto ďakujem za povzbudivé slová a teším sa spolu s Tebou na Tvoj nádhernučký vianočný darček. :slight_smile: Pošli aj nám tehotenské hormóniky, aby sme sa rýchlo nakazili. :wink:
15. máj 2009 o 11:58  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Takyna, ešte som chcela napísať, že až teraz rozumiem, že nie je predčasne narodené dieťatko ako predčasne. Keď sme chodili za naším motýlikom, boli tam rôzne detičky a keď som videla bábätko narodené v 32tt., tak to bol oproti tým naším myškám hotový Valibuk. :slight_smile: Teraz, keď čítam, alebo niekde počujem, že žena predčasne porodila v 35tt, tak sa len pousmejem a vzdychnem si, bodaj aj ja som porodila takto predčasne.
15. máj 2009 o 12:02  • Odpovedz  • Páči sa mi to
ahojte dievcata, mam na vas otazku, kedy ste sa prvykrat milovali po potrate? Nam lekar kazal 6 tyzdnov abstinovat.
15. máj 2009 o 13:01  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok