Sociálna izolácia mám na materskej dovolenke. Podeľte sa o pocity!

mno keby ho vzdy nenaplo, tak aj nepoviem.. ale on ani kvoli tomu nevynasa smeti ani nevyhodi nic pokazene v chladnicke, ma nejaku fobiu uz par rockov.. takze to tazko 😒

claudinka,ved ja len v ramci srandy... 😀 ,ked ma takyto problem,jasne,ze nebudes ho nutit,aby to robil...chudak 😀 😝
ale tak v inom ti pomaha,ze?tak to je ok... 🙂

babule, dakujem vsetkym odpovediam 🙂 .....som rada, ze ste sa podelili 😉 .........ake je to zvlaste, ako to kazda preziva inak, po svojom, niektora lahsie, ina tazsie, ..........

🙂)))
este raz vdaka

boze , vy naozaj prezivate niaku izolaciu. ale nerozumiem preco sa obmedzujete. ved je predsa viac ako potrebne stretavat sa z osôbkami ktore su nam blizke. ja som na tom celkom dobre. mam skoro troj mesacne dievcatko a kazdy den sa stretavame s kamosmi. som zufala kazde rano navarene a upratane mam rychlo a do obeda sa strasne nudim . chodime von az na obed. malu krmim v terene a domou sa vraciame az o siestej

Ahoj, pridávam sa aj ja. Moje zamestnanie pred MD bolo v školstve. Plno ľudí, kolegov, kolegýň, detí. MD - rizikové tehu - doma lezat. Strasné obdobie do porodu. Potom prisli povinnosti, nevedela som kde mi hlava stojí pri novorodeniatku. Uplne som sa na neho upla, nechýbala mi žiadna spoločnosť kamosiek ktore si vyjdu do baru, maju odrastene deti, alebo ziadne deti. Takze prvy polrok som to ani tak nevnimala, ze som doma, bez ludi, s ktorymi som bola kedysi kazdy den. Teraz, ked je syncek vacsi choidme spolu von, chodíme na navstevy, chodia k nam ludia na navstevy. Nepocitujem stale, zeby som bola nejak izolovana od ludí. Ale je to uz o niecom inom. Kamarátky sa vytriedia - tie ktoré boli slobodné už sa s nimi nestretávam - majú iné problémy, iný zivot, nerozmýsaljú nad rodinou, alebo rozmyslaju ale nemaju si ju s kym zalozit.... Tie, ktoré majú deti, sme si viac blizsie...
Zacala som so synom navstevovat materske centru v nasom meste a ked sa cítim sama a potrebujem vypadnut medzi ludi ideme tam. Zoznamila som sa tam s mnozstvom mamiciek, Lukasko ma vela kamaratov a je tam stale co obzerat, hrat sa s novymi hrackami. Proste idem tam ked potrebujem medzi ludi. Odporucam materske centra. U nas je dobrovolne vstupne, co je velikanska vyhoda, pricom kazda mamina si moze predplatit na pol rok len 10e co je zanedbatelna suma a mozete tam chodit kedy chcete, uvaria vam caj, kavu co chcete, mozte tam dieta nechat aj na dve-tri hodky s poplatkom.
Toto su moje postrehy 😉

Bzdy som bola velmi spolocenska a ked sa blizila prva materska, socialna izolacia by v spojeni so mnou nikomu nenapadla. Nic by mi nezabranilo preniest hory a ist medzi ludi, na vylet, za kamoskami...prvy syn mal stale zapal priedusiek a behat zacal v 9 mesiacoch, ked deti kamaratiek ledva sedeli. Aj ked nahodou nebol chory, na navsteve alebo na ihrisku ho bolo treba doslova nahanat. Neboli sme oblubena navsteva a kazdy pokus o kolektiv sloncil nekonecnou chorobou. Odmietala som jednu pracovnu ponuku za druhou, stale som pocuvala ako mi uz prepina a mala by som ist robit. Na otazku kam mam dat zatial to dieta, ked v jasliach sa neudrzi viac ako 2 tyzdne v kuse, mi nikto nevedel odpovedat...A o 6 rokov neskor mam presne to iste s druhym synom.. uz mi naozaj prepina! Ale nevidim riesenie ine ako to vydrzat. Raz za cas sa dostanem von, ale to je iba propomienka toho, co mi chyba. Par hodin po tyzdnoch... samozrejme s ohladom na to, ze neh sa bavim akokolvek, nic ma nezachrani od vstavania o 6:00.