Som matka, ale tiež som len človek

ja idem dnes na pol dna. musim si ist robit pripravu. Normalne ma to naplna energiou 🙂

kocky, ja vam zavidim.. ja by som tiez hned isla do prace...

tak mne sa nechce vobec do prace 😀 ja zboznujem ten pocit ked vsetci zarezavaju, vonku je nadheren, ja si davam piknik v parku, maly sa vala na deke a ked sa zdvihnem, tak kedy chcem a idem kam chcem 😀
joj toto mi bude chybat............vela vela pohybu je pre mna paradna terapia proti zasibavaniu
v robote len sedim a nohy mi puchnu... 😠

Tak mne by sa na 8 hodin tiez nechcelo ist do prace. Ale 4 hodinky do tyzdna su pre mna absolutny ideal 🙂 Aj som s ludmi a zaroven si aj "oddychnem" od krpca.

dnes som bola opat na 4 hodky. paradicka. od aprila uz na plny tyzden, ale neva. maly bude v pohode, v skolke to uz vsetko pozna.
buduci vikend ideme robit odvykacku, aby zaspal aj bezomna. ak aj toto vyjde, tak sa snad kooonecne po roku vyspim viac nez 2 hodiny v kuse 😅

mne by sa tiez pacilo tak na 4 hodinky do prace... akurat cas aj pre seba aj pre maleho... mamutka, piknik je super, ale teraz je zima, mrzne ako v rusku.. skoro nikde sa neda ist, uz nech je jar a leto.. 🙂

wild.horses v akom odbore pracujes?

Januska - mas pravdu uz nech je jar. Ja uz sa neviem dockat ako budem chodit s malym na ihrisko. On ma tak rad deti. A to uz hadam bude aj vediet chodit, tak to zas bude pre neho zaujimavejsie.

Pridam nieco na odlahcenie 😉

Na materskej tretím rokom
cítim sa byť už otrokom.
Každé ráno pripravená,
že ma čaká dáka zmena,
ale večer s hrôzou zistím,
že to bol deň zas ten istý:
Plienky, hračky, kašičky
a dve zlaté detičky.
Starší o pol šiestej vstáva,
pyžamko si dole dáva.
Do práce sa s tatom strojí,
ten sa toho právom bojí:
"Nemôžeš ísť so mnou zlatko,
veľa roboty má tatko.
Mamička má času more,
pozri sa, už vstala hore!"
Ja strapatá, pomalá,
nočnú som zas ťahala,
lebo malý nechcel spať,
iba cicík cumľovať.
Manžel zdrhá: "Láska idem.
Navar niečo, hladný prídem!"
Tak bez seba od radosti,
začnem plniť povinnosti.
V ruke nočník, v druhej plienka:
"Pozri, v knižočke je lienka!
Chvíľu si tu čítaj, seď,
malého prebalím hneď."
Tvár umytá, zúbky čisté,
musia niečo papať iste.
Smerujem ich do kuchyne,
cestou otvárajú skrine.
Šaty, šperky, knihy, spreje,
zrazu nič na mieste nie je.
Dve stoličky, podbradníky,
k tomu svorný krik veliký.
Jeden nechce kašu jesť,
pritom reve o 106,
druhému sa šunky máli
a čajík vraj strašne páli.
Po raňajkách hrôza čistá,
na vychádzku oboch chystám.
Obliekaciu vojnu zvediem
a keď ich už pred dom vediem,
pri malom mi nos vykrúti,
nervovo sa takmer zrútim,
cítim to aj cez pančuchy,
pos... sa až pod pazuchy!
Druhý pokus upotená,
zvládnem ako superžena,
do auta ich oboch pútam,
"Kam ich dneska zobrať?" hútam.
"Už viem, k rieke pri kačičky,
to je ten raj pre detičky!"
Ubieha nám rýchlo cesta,
na sedačkách divo vreštia.
O hračku sa naťahujú,
zvyšných dvesto ignorujú.
V parku je to čistý des,
holub, kačka, mačka, pes -
na všetkých sa s chuťou chystá
môj dvojročný terorista.
Nemôžem ho spustiť z očí,
do jazera by hneď skočil.
Z kočíka sa rev ozýva,
celý park sa na nás díva.
Malý mi chce zvestovať,
že ho musím pestovať.
Na rukách ho teda vláčim,
ťahám tašku,kočík tlačím.
Na staršieho pritom vrieskam,
nech nespadne na preliezkach.
Keď lavičku voľnú zbadám,
od únavy na ňu padám.
A pre moje detičky,
vyťahujem čajíčky,
mandarínky, keksíky,
veď majú hlad veliký.
Po desiatich minútach,
dogebrení sú až strach.
Tak oznámim: "Moji milí,
výlet sa ku koncu chýli."
Cestou domov - radosť veľká,
zaspia obe strašidielka.
Do postieľok ich vyklopím,
varešky sa s chuťou chopím.
A pre blaho rodiny,
varím zo dve hodiny.
Priebežne periem a suším,
upratať nestihnem, tuším.
A hľa - už sú krpci hore,
musím sa mať na pozore,
výtržnosti totiž množia,
snáď len požiar nezaložia.
Vo dverách sa manžel zjaví:
"Hotový som" smutne vraví.
"Daj mi niečo na večeru,
to bol zas deň, namôjveru!"
Kým papá ja kŕmim deti,
umývam riad, zhŕňam smeti.
Posťažovať sa mu snažím,
že po chvíľke kľudu bažím.
Chápavo mi hlavou kýva,
do novín sa pritom díva.
Vytratí sa nenápadne,
na mňa ďalšia šichta padne.
Že mal prácu, musím chápať,
počujem ho z gauča chrápať.
Chalanov do vane súrim,
"Zas nestihnem seriál!" zúrim.
Mydla, šampónu sa stránia,
do postele sa ísť bránia.
V pyžamách (mám radosť veľkú)
chcú sa hrať a kukať telku.
O polnoci, chvalabohu
nevidno už ani nohu.
Hore je len mamička
a kamoška žehlička.
O pol druhej zbitá líham,
vlasy si zmyť zas nestíham.
Sníva sa mi krásny sen,
že mám zajtra voľný deň.

baby
vidm ze posledny prispevok bol davno,,,ale chcela som aj ja nacat temu podobnu tejto.
proste ,,,,aj ked su moje uvrieskane dvojicky len a len moje,,,aj tak moje nie su,
moje matestvo je pre mna dost velke sklamanie,,,ked citam tie nadsene prispevky, clanky, vidim sem tam super reklamu,,,,,
trosku zial ze moje ocakavane tehotenstvo pred bliziacou sa 30kou bol sice darcekom, ktory som tuzila tiez zakusit ako zena, darovat dieta milovanemu manzelovi a celej rodinke....
ale aka velka radost z ocakavanych dvojiciek bola tak -----casom rychlo opadla,,,,
komplikovanejsie tehu,sama v nemocnici, stresujuci porod, presuny....deti viac uvrieskane ako usmiate,,,
aj nad svoje sily som sa snazila usmievat sa na ne aj ked som nespala ani nepametam,,,,lulkala som ich, prihovarala som sa ,hrala, recitovala, spievala,,,,,celkom dobre som to zvladala....dokonca som sa s vypatim sil snazila udrzat vo forme, upravovala som sa , starala som sa o seba a domacnost....manzela som nezanedbavala....
az nastal zlom ked manzel nezvladol situaciu kedze nase deti nie su standardne..u nas nehrozi vychadzka bez kocika, samostatne hranie sa v parku,,,,,do hypermarketu, na nakupy, do zoo,,,proste urcite su tu maminky s vyvinovym zaostavanim deti, opozdenym vyvinom, hyperaktivnymi prejavmi prip, crtami autizmu.....
zial takmer od zaciatku som pocuvala od okolia preco toto a toto nerobia a uz by mali, snazila som sa vysvetlit co a ako,,,,a brat veci ako su, ved su v podstate zdravi, zlati, su krasni,,,,uzasne zdatni ale..........za vsetko mozem ja, nedavaj im to a to, daj im toto a toto. nezvladas to? ako to robia druhi, druhé???
az nastal zlom a vsetko sa na mna zrutilo a moje 3,4r, dvojicky nemaju kompletnu rodinu, presuvaju sa tam a sem kde si "ocko" zmysli,,,,nasi uz nezvladaju uvrieskane deti....a ja?
snazim sa den co den vstat, usmievat sa na nich, a to ze ma fackuju, kopu, kricia, placu,hryzu....,,,a malo spolupracuju,,,,vynahradit si par chvilkami ked sa usmeju a venuju mi aspon 1 bozk za cely den....niekedy posluchnu nejakypokyn ,,,,.aj ked vela nehovoria,,,,,snazim sa porozumiet ich svetu, a ked to nezvladnem a vyzlostim sa na nich alebo im plesnem,,,,odplacem si nad postielkami ked konecne zaspia.....aka som ja naprd mama.........
nesúdte ma prosim, len som si chcela vyrozpravat bole jednej zeny ktora tuzila po rodine 😔

@monaart mala by si zájsť za psychologom , pomohol by ti . Mne pomohol veľmi.
Máš toho veľmi veľa,dve deti naraz a s problémami je veľmi náročné zvlášť ked si na to sama a zlyhal aj partner.
Muži často v takýchto situáciach zlyhávaju , ja som minule kládla takuto otázku v časti Postihnuté dieťa v rodine. Sama nerozumiem čím to je, ale ako mi napísala jedna kočka ( irris ) to nie su muži ale zbabelci , nemaju radi zmeny a hlavne ked je ohrozené ich pohodlie.
Keďže sama mám postihnutú dcéru viem ťa plne pochopiť, mna síce Natália nebila ani nekopala ( to skôr zdravý syn ), ona sa skôr neadekvátne chovala v určitých situáciach, samozrejme som za to mohla ja " lebo som sa jej dostatočne nevenovala "No neviem ale ja som s nou denne 2 hodiny suhrnne cvičila vojtovku, chodila na logopédiu, k psychologovi na kongitívne rozvíjanie a rozvíjanie jemnej motoriky, samozrejme že potom tieto nácviky prebiehali doma, plus som sa starala o hyperaktívne dieťa a stále nebolo dobre, stále som tiež mala toto a hento.
Ak ti môžem poradiť treba si upratať v živote, zbaviť sa ludí ktorí ti odčerpávaju energiu a žiadne svoje rozhodnutie nie si povinná ani obhajovať ani zdôvodňovať.
Porozprávať sa s manželom ako ďalej , lebo táto situácia zrejme vyhovuje iba jemu a ak nemieni spraviť vdanej veci niečo , tak pouvažovať vážne o tom či ti ten človek stojí za to. Ak budeš mať usporiadané vzťahy voči nemu a doriešenú aj finančnu otázku tak máš šancu zavriet dvere za týmto vzťahom a možno neskôr začať iný , kvalitnejší.
A neboj Chlapci časom všetko dobehnu , budú rozprávať možno trocha neskôr, pôjdu o rok neskôr do školy však sa preto svet nezborí, hlavne musíš ty ostať zdravá a silná.
Ak chceš napíš mi do IP.

maminuska
DAKUJEM!!! za pochopenie. neskor odpisem IP. 😉

@monaart Mas moj obdiv. A ten kto ta sudi asi nema vsetkych pokope. Urcite si uzasna mamina a skvela chapava a tolerantna manzelka. Tvoj muz by si mal viac vazit co ma doma.

@monaart mozes mrknut aj ku nam do temy "mamicky nestandartnych deti" sme tam mnohe s detmi co zaostavaju, nerozpravaju, maju crty autizmu atd.

@lillah
ahojky
uz nema manzelku.....potrebuje vecsiu drezuru ako u mna, ja som taka zena,,,chces puding alebo kolac??? a nerobi mi to problem,

ked odisiel za druhou.... 😒 som odisla s dvojcatami k nasim z nasho uplne novuckeho bytu na ktory sme sa dlho tesili!!!, nezvladala by som to dat sa dokopy po takej facke.este aj teraz je to tazke,,,,, 😢
ahoj

@jolinka
skusim tam nakuknut, akurat ze sa vobec neviem dovolat pani Dr.Janosikovej aby nam vobec niekto povedal co im je, ci su len nadmieru neprisposobivi alebo je tam fakt nejaky problem, podla toho musim riesit MS a pod,
stale patram po rieseni akod alej, ci nejaka speci MS ale tie su nedostupne, logopedicku este nenavstevujeme kedze nespolupracuju, jedine psychologicka ich sleduje a neurologicka,
ahoj

@monaart teda si rozvedená ? Ak áno , tak ho už nerieš, kašli na neho , nech si žije s ňou .
Ak nie, tak je načase niečo s tým urobit , nejak sa zariadiť ale výhodne podla teba, neber na neho žiadne ohľady. Jednoducho ty a deti.
Veľmi často odchádza muž k inej žene keď sa doma vyskytnu problémy, to je tak nejak zaužívané, zvlášť keď sa tá žena snaží maximálne a neviem čím to je ale čím je žena starostlivejšia tak tým je viac podvádzaná. Ja len nerozumiem tej druhej žene ( a možno je tiež klamaná a zneužívaná a kŕmená nezmyslami ), veď ked muž odíde od manželky v tak zložitej životnej situácii a ponechá ju samú na seba , si myslí že zrovna jej to nespraví ? Úplne stačí ak by ochorela.
Známy paradox. Ja mám s tým tiež osobnu skusenosť, čím viac som sa snažila tak to bolo ešte horšie, vytvára sa priestor na to aby sa druhá strana nijak nesnažila však načo ked je všetko urobené nie ? 🙂. Však načo keď manželka zarobí , ked uprace, ked vybaví a keď mi povie čo treba vybavit , načo by som rozmýšľal a snažil sa ?

@monaart veľmi ťa chápem..a to mám len jedno dieťa -a vývojovo vraj ok. nazvala by som ho netúlivé dieťa. nikdy sa nepritúlil, od narodenia som ho nesmela prikladať na hrudník-klokankovať,lebo bol predčasne, strašne sa tomu bránil. a potom tie kopance, bitie...na rukách chce byť ale akoby som povedala-žiadne nežnosti. doteraz len rev a hnev...neviem prečo.tiež pociťujem strašné sklamanie z materstva ☹ lebo mamičkám nevyspaté noci a to všetko nahrádza lásku kt . od bábetka cítia ale keď necítiš nič..žiadnu odozvu...
náhodou som natrafila na štúdiu od. prof. matejčeka že 25% detí je vrodene netúlivých..tak neviem...čakám kedy sa to zlepší...
prejem ti veľa sily.

@maminuska
ahoj
nie nie sme rozvedeni,,,,zvlastne?
vies nestiham zo vsetko riesit,,,aj boli snahy dokopat ho do toho,,,,ale vyriesila som si vyzivne a teraz to "stoji"
ale este sme tam nedospeli, v podstate sme oddeleni,,,,a ako pises, nechapem tu zenu co si ho namotala...nic proti, viem ze on je najviac vinny, ale uz klame aj ju,,,paradoxne so mnou....
zacala som presne riesit tieto veci sposobom,,vyhodne pre ma a deti.a nech si so svojim svedomim riesi muz tieto veci,
ja uz nestratim viacej ako som stratila,netvrdim ze nema miesto v mojom srdci,ale ked uz o to nestoji, snazim sa ja dostat z toho vztahu po svojom, ani ho nelakam k nam naspet kedze povedal ze nie,,,,,tak nie, trapia ma chalani lebo ho neskutocne lubia a vsemozne to davaju najavo ze "ju" nemusia,,,tak po svojom, nespominaju ju, nepytaju sa tam ...a tak
a uz ich aj vyhodila z bytu,,,,,chlapci maju chudatka pestry zivot,
a ja s nimi.
pozdravujem ta!
pá

@bobsent
ano aj my sme mali taky problem, ziadne tulenie, malo kontaktu, vsetko jedneho rozrusovalao, druhehu rozculovalo do zurivosti....tie hodiny v strehu....kedy zase a ci sa druhy nezobudi,,,,
no teraz sa aj mojkaju,,niekedy viacej , az ma dusia ked zacnu,,,niekedy obaja!
ale ten kontakt je taky niekedy nauceny, ziskany a niekedy ked potrebuju ked pridu "od otca" tak si to vynahradzaju....
ale uz ma aj niekedy pusinkuju,,,, 😉

ahoj monaart....tak to musís byt velmi silná žena ked toto zvládas....ja som túto tému zakladala skoro pred dvomi rokmi....u nás sa vela zmenilo....velmi vela....simonka ma už skoro 2,5 roka a je úžasná....sama sa zahrá a mame z nej radosť....to písem ako vseobecne že aby ste vedeli ako to u nás chodí kedže som túto tému zakladala...

tebe prajem velmi vela síl....tvoji chlapci sú autisti? či nemajú diagnozu? iba sú naroční?

@perla200
dakujem pekne aj tebe za slova.....velmi silna si nepripadam.....preto som asi aj sem napisala----
chalani este nemaju nastastie nic "na papieri" ale nieco tam isto bude, "prinajmensom" hyperaktivita...
cakame na vysetrenie, dnes som nas objednala do Trnavy,ak sa bude dat s nimi pracovat snad pani Dr. nieco pomoze.v podstate mame zatial napisane" ine hyperkineticke" poruchy....preto je s nimi tazke napr, ist na nakupy, musia mat dozor, vychadzka im niekedy robi riadny problem,,,atd.napr, urologicke poruchy ,spanie ,,no vselico,
pravdaze vela veci robia aby uputali pozornost, kedze su dvaja,,,zacinaju na seba aj ziarlit, ale nebiju sa, len si vyzaduju pozornost,,,a kedze otec s nami nebyva musime sa snazit "nahradit" ho kym nie su s nim,
a navyse vsetci su "ocko".zial toto este potrva kym nam to "vsetkym trom "dojde"
ahoj...

@monaart V tomto veku 3 roky je veľa detí trucovitých, no a keď sú dvaja chlapci pokope, tak opakujú jeden po druhom, možno to nebude až také zlé a postupne z toho vyrastú. Nepomohla by prísnejšia výchova? Deti vedia riadne človeka skúšať, ja som synovi od 2 rokov občas dala po zadku, prípadne ho teda poriadne vybila keď už som si nevedela rady, mám ten dojem že chlapcovi treba občas plesnúť aj do 10 rokov, ako sa hovorí ohýbaj ma mamko. Aj som často nakričala, aj teraz občas a to bude mať 7 rokov, pomáha to a keď je drzý, tak hneď na začiatku ho vybijem, niekedy aj poriadne, poslúcha ma najviac zo všetkých ľudí, som dosť prísna, ale celá rodina ho rozmaznáva, tak niekedy nevie čo so sebou. Niektoré povahy si vyžadujú prísny režim. Skús byť prísnejšia a uvidíš, aspoň Ti so nebude nikto kaziť keď si sama, lebo mojho syna manžel vždy lutoval keď som bola prísna, ale nepopustila som. Viem že sa ľahko radí, ja som na syna aj dobrá, aj mu to potom vysvetlím prečo, niekedy plačeme spolu, potom sa objímame, poviem mu nech sa nehnevá. On to chápe, doteraz spáva so mnou v posteli, dobre a rád sa učí. Mám aj dcéru 1,5 roka, na ňu treba zasa mierne, pri kriku alebo plesknutí po zadku sa tak rozplače, že pol hodiny je dezorientovaná, tak na ňu stačí mierne napomenutie, ale som rada, lebo na syna vrieskanie veľmi nepomáhalo.

@zuzkabeno
zuzi,diky za prispevok,,,,no ono to asi nebude len v tom ze plesnut,,,,okrem ich povahy,,jeden precitlively a druhy zurivy,,,,je problem v tom ze ja ich "nevychovavam" vlastne sama,,,,okrem mna do nich huci moja mama, muz si robi po svojom ked su s nim a jeho mama ma uplne diametralne nazory od zaciatku na vecsinu veci...., bitka ani plesnutie nepomahaju niekedy vobec, praveze to ma opacny ucinok, branila som sa nejakemu trestaniu,,hlavne toho mladsieho,,ten sa zadusa od placu a uplne ho to vykolaji,,,,ale toto nechcem rozoberat, zial uchylujem sa k tomu, ale krik a hulakanie deti s ich problemami a vnimanim sveta len rozrusuje,,,,nie je to klasicky vzdor, aj ked samozrejme aj to vela zavazilo---- teraz v tomto veku potrebuju jednotnu vychovu, zacat riadne dodrziavat nejake tie "pravidla" a vediet kto kedy co povie,,,,ale zial, ja s tym narobim malo, len sa s kazdym pohadam a na nich sa potom zlostim,,,,aj ked za to môzu,,aj nemôzu, su dost komplikovani od narodenia...a tato situacia im vobec neprospela,,,,,,riesila som to aj na sude,,ale tam som pochodila minimalne, a zial. doslo na moje slova,,,,presne co som hovoirla ze moze byt problem...tak aj je, otec je otec, a pokial nie je tyran alebo ozran, deti ho budu vzdy brat "inak" ako mna....smutne je na tom to, ze ako vo vecsine takychto rozidenych manzelstiev,,,mama je za oboch,,a otec je ten kde sa chodi na navstevy a je tam fajn.ved to isto poznate.................. 😨 ahoj

@bobsent ahojky, prajem veľa zdaru 😉 😉 , moja prvá dcérka si ma pritúlila až ke´d mala asi 2 roky. U niektorých detí je to asi normálne. Nepamätám sa, že by som si ju mohla skôr pomojkať, vybozkávať, pritúliť. Aj keď si vonku ublížila, dobehla ku mne, sadla si mi na kolená, mohla som jej boľačku pofúkať, ale nie si ju primojkať. Ale potom z toho vyrástla auž sa mojká hrozne rada a to má už 8 rokov 😀 😀 😀 , len jej ostal jeden zvyk, že keď jej dá niekto pusu na líce, tak si ho musí utrieť.

@monaart ahoj, držím ti vo všetkom palce. Ja som to až takto komplikované nemala. Síce som bývala s mojou prvou dcérkou až do jej 3 rokov u mojich rodičov, ktorý všetko vedeli najlepšie a ja som bola iba tyran a "SS oberschtumbau fierer", pretože som robila matku a aj otca zároveň...a to iba do vtedy, kým moji rodičia nedošli z práce, potom si moje dieťa zo mňa robilo akurát dobrý deň a vedela, že nemôžem NIČ spraviť. Nechcem ti dávať žiadnu radu, pretože neviem, čo by som ti mohla poradiť, iba ťa chcem týmto podporiť vo všetkých rozhodnutiach, ktoré spravíš. Si jedna úžasná žena. Ver, že veľa z nás by takéto dačo nevydržalo a zutekalo by kade-ľahšie. Takže držím palce a prajem iba dobré do ďalšieho života.

@mamabiba
ĎAKUJEM!!! ďakujem kráásne, neviem ani čo momentálne k tomu viac dodať, 🙂

@monaart Urcite ta tu nikto sudit nebude a uz vobec nie z toho co si napisala. Velmi sa snazis a robis len to najlepsie. Ja mam iba jedno dieta a som z toho niekedy riadne na nervy, aj teraz mam taku krizu. Zijem teraz v zahranici takze rodina je daleko a na vsetko som sama (manzel vela pracuje), ale nastastie o mesiac ideme domov na dlhsie a uz sa neviem dockat kedy si trocha oddychnem a rodina mi pomoze s malou.
Co sa tyka tvojho problemu, tak uvidis co ti na to povie psycholog a hlavne treba zistit o co sa jedna. Vo vychove si treba urcit pravidla (mozno by ti na to pomohla nejaka dobra kniha, ale hlavne asi psycholog) a funguje to aj na nestandardne deti. Raz som videla v tv supernanny a mala tam akurat taky pripad, kde mali jedno dieta s nejakou poruchou spravania a ona im pomohla to zlepsit. Takze sa to urcite da, len potrebujes pomoc. A ked uz budes vediet vysledky, tak to hadam tvoji rodicia pochopia ked im to vysvetlis. Mali by ta rozhodne podporit a nie hadzat ti este polena pod nohy.
Prajem Ti aby si to aj nadalej zvladala, a hlavne vela podpory od ludi okolo teba.

@mamabiba ďakujéééém! 😀 toto som chcela počuť....
osobne si tiež myslím, že je jednoducho taký netúlivý od prírody, iba mám tendencie za tým hľadať vlastnú chybu. 😒
on sa veľmi rád pestuje, to stále, aj bozkať sa dá, ale nikdy sa tak nepriloží, nepomojká...od narodenia.
a čo druhá dcérka,pozoruješ nejaký rozdiel?

myslim ze kazda mama si zasluzi ostat na urovni na akej bola "pred" detickami, ci mono alebo viacnasobna mamka, ale zial pripada mi to ze ked viacere z nas porodia, okolie aj muzi to vidia ako nejaku "poruchu"
co nie sme take iste? nepotrebujeme polubit, potesit, ukludnit,,,,rozpravat sa a nie byt odsuvane niekam do kuta ako pouzitelne len obcas,,,,
ved manzel predsa pracuje,,,chvalyhodne,,,ocenujem.
a my? nepracujeme? asi nie dost,,,,,
my totiz "nezarabame" na rodinu a myslime si ze peniaze rastu na strome a pod,
ved preto ze sme porodili neodrodili sme si aj kus mozgu!!!
boze, citala som uvodny prispevok znova,,,,ake je to u niektorych smutne ze radost ktoru pocitujeme ked sa chystame na babo a potom ked ho vidime zanika v tychto stavoch ked nejde len o "nedocenenie" ale dokonca o podcenovanie,,,,
urcite chapu hlavne tie,,ktore to zazili, prip. zazivaju
a cest chlapom ktori ostanu stat pevne na zemi a stoja za zenou!!!!! nech ma 40 alebo 90kg,,,,a paci sa im preto lebo taku si vybrali za matku svojich deti....a nehladaju blbe zamienky "preco si s nou nerozumiem"...!!!
ved to ze nie sme kazdy den ako playmate ktore chodia po ulici v style "kukni na mna" neznamena ze netuzime po sexe,,,,aj ked nevyberieme kazdy tyzden nove sexi pradlo......aj ked nemame narok si potom spokojne spat,,lebo v postielke caka na obsluhu dalsi clen rodiny,
no aj to je "riziko" maminiek...
ahoooojte