Spomienky na detstvo
Vyrastala som v dobe, keď nebol internet a v našej malej dedine sme nemali ani TV signál. Mobil, tablet a TV teda neboli našou zábavou, a ako na MK čítam, dnes u mnohých detí jedinou. Spávať sme chodili okolo siedmej, po vypočutí si rozprávky z rádia alebo prečítanej otcom, bolo to jeho privilégium. Rodičia nevysedávali pred TV ani neboli zavesení na internete, čiže sa mohli venovať nám. Moja, hoci zamestnaná mama, si vždy našla pre mňa čas, za čo má dodnes moju úctu, vďaku a obdiv. Keď som bola maličká, skladali sme rôzne stavebnice, hrali sa s loptou, pokúšali sa o kreslenie, mali sme spoločenské hry od výmyslu sveta, neskôr šili pre bábiky, bicyklovali sa (otec ma naučil jazdiť na bicykli ako trojročnú)... Neboli nákupné centrá, preto sme víkendy často trávili na výletoch v prírode. Mali sme veľa aktivít, na ktoré s obľubou spomínam. Rozprávky, ktoré nám otec po večeroch čítal (moje obľúbené i opakovane), viem naspamäť dodnes. Keď som sa naučila čítať, pred spaním som si každý večer čítala už sama, občas aj s baterkou pod perinou. Príležitostne sme chodili do kina, divadla alebo na koncert. Po vyrastení "z plienok" bol náš dom, hlavne v čase nepriaznivého počasia, vždy plný detí. Rodičia mi nikdy nezakazovali sa s niekym kamarátiť, a už vôbec nie mi kamarátov vyberať, ako je dnes občas zvykom. Počas škol. dochádzky, teda na 1.stupni, nebolo nutné učiť sa aj doma, potrebné vedomosti sme nadobudli v škole a celé poobedie som mohla tráviť s rovesníkmi vonku. Domov som si odskočila len pre krajec chleba. Najčastejšie sme sa hrávali v lese - tvorili zvieratká a záhradky z prírodných materiálov, šplhali sa po stromoch alebo sa pri potoku kúpali, stavali hrádze a bazéniky, do ktorých sme si dávali ulovené žubrienky. Na dvore zase boli aktivity s loptou, skákali sme škôlku alebo na švihadle... Nechýbali tradičné hry s bábikami, na lekárov, školu... Samozrejme sme sa museli zapájať aj do domácich prác - umývať a utierať riad, upratovať si detskú izbu, povysávať a poutierať prach v celom byte, každú sobotu Diavou vyleštiť nábytok a dvere.
Nebol u nás žiaden obchod. Raz za týždeň prišla pojazdná predajňa, mama nakúpila chýbajúce potraviny a nám, deťom, kúpila vanilkové venčeky alebo esíčka. V nedeľu vždy upiekla koláč. Cez týždeň sme okrem už vyššie spomenutých keksíkov sladkosti nejedávali. Nahrádzali sme ich jablkami zo záhrady, malinami, jahodami a černicami z prírody alebo mrkvou zo záhrady. Sviatočne pomarančami. Občas sa jeden z rodičov vybral na nákup do mesta, no nás po obchodoch nevláčili. "Čaro" obchodov som spoznala až ako 7 ročná, keď som v meste začala navštevovať hudobku. Možno aj preto mi i dnes, už ako dospelej, chodenie po obchodoch príde za trest. "Stručne" som načrtla moje radostné detstvo zhruba do desiatich tokov. Ako si na svoje detstvo spomínate Vy?
@silverrko, nehnevám, ale si tomu nasadia korunku! 😀 Časy, keď moje dieťa trávilo dovolenku s nami, sú minulosťou. Je dospelá, dovolenku si plánuje s partnerom. 😉 Ale predvlani chcela ísť aj s nami, tak sme dovolenku v Karibiku zaplatili aj jej. 🙂
Ďakujem za prianie, ale ja už som z dvojtisíceurových rodinných dovoleniek dávno vyrástla, jedine, že by som sa rozhodla ísť na Oravu či Šíravu. 🙂 Jesenný pobyt v Turecku bola moja druhá tohoročná dovolenka pri mori, na Floride som sa deti pri mori s mobilom hrať nevidela a verím, že ty si sa s tým zase nestretla v Turecku. Predpokladám, že sme neboli v rovnakom čase v rovnakom hoteli. 😉
btw aj naša dcéra chodila s nami k moru ako bábätko. dnes by som ju tam uź nevliekla, také malé dieťa z toho moc nemá, jedine, že by to potrebovalo zo zdravotných dôvodov.
Hm, pekná téma. Ja si, na rozdiel od mnohých prispievateliek, nemyslím, že dnešné deti majú oproti nám horšie detstvo. Skôr naopak. To, že ste mnohé vyrástli "v lone prírody" a teraz žijete hektický život v meste, nie je o dobe, ale o štýle života. Ja to mám práveže naopak. Vyrástla som v BA, v malom byte na sídlisku. Príroda žiadna, len betónové ihrisko. V obchodoch nič nemali, dodnes si spomínam na dlhé rady v obchodoch, museli sme ísť zvlášť do potravín, do mäsiarstva, do zelovocu... všade vystáť rad, človek zabil nakupovaním pol dňa a dokopy nič nekúpil. A že rodičia na nás mali viac času? Tak isto boli v práci 8 hodín, ako aj dnes, domácich prác bolo tiež rovnako, ak nie viac, vďaka tomu, že žiadne umývačky riadu, robotické vysávače, či sušičky neboli. Ženy nemohli byť doma s deťmi 3 roky, šupli malé bábo do jaslí a pekne krásne späť do práce plniť plán päťročnice pre žiarivé zajtrajšky socializmu. Takže to, že deti boli do večera sami vonku, na čo teraz s nostalgiou spomínate, bola skôr nevyhnutnosť. V škole z nás vychovávali iskričky, pionierov a zväzákov, čím nám od detstva tlačili ideológiu do hlavy. Cestovať sme nemohli nikam. Osobne si myslím, že môj syn sa má tisíckrát lepšie, než som sa mala ja ako dieťa. Žijeme na dedine, máme dom so záhradou. Až teraz, keď som spoznala takýto život, sa čudujem mojej mame, ktorá pochádza z Tatier, že bola spokojná s tým, že jej deti vyrastajú na sídlisku, bez prírody, bez zvieratiek... A k tej spomínanej telke, tú takmer nepozerám, voľakedy sme pozerali málo, lebo nič "pozeraniahodné" nedávali. Teraz je toho na výber veľa, ale opäť, nič extra, čo by som si fakt rada pozrela.
@h2 suhlasim, ja to mam tiez takto "naopak" a tiez je to moja volba.
Ja som vyrastla v meste, vid vyssie. Moje deti ziju na dedine, chovame sliepky, mali sme aj husi, pestujeme zeleninu, zbierame medvedi cesnak, skorocel, sipky a hloh, ja zavaram lekvare a muz pili drevo. Lebo chceme. Lebo sme sa tak rozhodli. Chodime do lesa na konci nasej ulice, kupeme sa v rieke, deti lozia po balikoch slamy a mame sice internet, ale telku nie, takze ju nepozerame vobec. Aj teraz sa tak da zit, ale vacsina ludi voli iny sposob zivota.
@zitaje súhlasím, že sa to aj teraz da, len tie deti to majú teraz ťažšie s hľadaním partakov. U nás v meste vidím na ulici sa hrať viac deti ako keď som u našich na dedine na návšteve (aj rodičia hovoria, že deti nevidat sa vonku hrať, že je to všetko zalezene buď dnu, alebo na dvore ....)
@h2 nebudem porovnavat. Ale vstepit dnes dietatu tie spravne hodnoty je urcite tazsie ako v minulosti. Niektori ako ty a @zitaje to riesite utekom z mesta (nehovorim, ze je to jediny dovod).
Volakedy do nas hustili socialiaticku propagandu, ktora nas ale podla mna ovplyvnila menej ako dnesok plny konzumu.
@novana no nemas tak celkom ptavdu... Dietatu to jedno je, ale to clapkanie v mori ma na neho zo zdravotneho hladiska lepsie uvinky ako bazen.
@silverrko ahoj... ja teda pocas dna na dovolenkach tiez deti s mobilmi nevidim - sami ich nechavame na izbe a sme cele dni vonku... ale teda v restauraciach ich vidim plno a uprimne tiez sem tam vyuzivam - hlavne pri mensich detoch ked sme si chceli natiahnut s muzom veceru a deti sa zacali pri nas nudit... detto pri inych rodicoch som ten trend videla a je fakt jedno ci to bola dovolenka v turecku, chorvatsku alebo v paname...
Ako pre mna technika nie je nepriatel, je to sucast zivota - ale teda za mna podobne ako s ohnom - dobry sluha, zly pan...
@novana moja sestra napríklad má na svoje detstvo ťažké srdce. Pritom mne pripadalo úplne normálne, mne vyhovovalo také aké bolo, nakoľko som bola domased a zabavila som sa aj sama čítaním kníh, plietla som bábikám šatičky, šila, pozorovala rybičky, chodila s kamoškou von. Ale moja sestra sa nikdy nevedela nejako zabaviť a nič ju dlho nebavilo, ani sa so mnou hrať. Ona potrebovala aktivitu, bola taký živý typ dieťaťa. Ale moji rodičia jej to nedokázali splniť, nakoľko sme bývali na paneláku a cez víkendy sme chodili do záhrady a to ju tiež nudilo. Nejaké krúžky pre deti sa kedysi neriešili, aspoň u nás nie, moji rodičia to neriešili. Bola frustrovaná a stále sme počúvali od nej: mamíííí ja sa nudíííím. Hrávali sme aj my s otcom karty, spoločenské hry atď, v tomto sa nám rodičia tiež venovali.
Čo chcem tým vlastne povedať, záleží aj od dieťaťa, či je alebo nie je so svojim detstvom spokojné, od jeho temperamentu a povahy a preto sa spomienky na detstvo líšia.
@silverrko nevidim, kde autorka v uvodnom prispevku "hadze vsetkych do jedneho vreca". Len popisala svoje detstvo.
Ja si myslim, ze ani nechcela porovnavat, ze jej motivaciou zalozit tuto temu bola nostalgia. Nie porovnavanie. Ako sa uz debata vyvijala dalej, to uz zavisi od diskutujucich, nie?
Take it easy, preco musis kazdeho v kazdej teme konfrontovat za kazdu cenu je mi zahadou. Relax.
@obsadenemeno verejne foeum kazdy pise co chce... Verim, ze raz pochopis... Osobne som tiez nepochopila, ak nemame porovnavat a diskutovat tak naco to tu je? Spomienky? Ked zalozim twmu 'pamatate svoj prvy menzes' tak tiez budete spominat???
@obsadenemeno kopirujem nech sa paci moja
@0silvia0, jasné, že by som dala, vekuprimerane a s mierou, ale určite neposadila pred telku obložené vankúšmi polročné dieťa, dvojročnému nestrčila do ruky tablet... Myslím, že už som tu písala môj zážitok z tohoročnej dovolenky - matka prebaľuje dieťa držiace v ruke mobil, ďalšia pri stole kŕmi dvojročné, ktoré pre zmenu drží tablet, malý drobec o pol noci behá pred hotelom s mobilom, až kým sa neskotúľa zo schodov a záver - rozbitý nos i mobil. Som presvedčená, že svoj podiel na psychických chorobách, nervozite, agresivite či hyperaktivite majú páve tieto novodobé hračky pre deti i dospelých.
@obsadenemeno a ospravedlnte ma uz mi vstalo dieta idem po svojom.Pekny den
@novana dievcata nemam cas citat to cele... Poroxumenie treba kocky a to nielen pri citani...
@nelinka2009 no ved to, porozumenie...... ty ho mas iba ked ti to vyhovuje. Spominam, ako si sa navazala do mna nedavno v inej teme, lebo som mala iny nazor ako ty. Vtedy uz "verejne foeum kazdy pise co chce..." neplati?
@silverrko spominala som UVODNY prispevok, rovnako ako ty. To, co si skopirovala, sa v uvodnom prispevku nenachadza.
@obsadenemeno v tej teme som ti pisala presne to iste... Mam svohe chyby, ale my dve sa tu tak casto stretane preto, lebo sme rovnake. No ty hladad chyby len na druhych svoje nevidis. Ale to nieje o teme.
Osovne som tu spominala svohe zle detstvo a robim vsetko preto, aby mihe deti mali to, co mbe velmi chybalo. Nielen to materialno... Dovokenky a tak... Ale zabydate, ze v minulisti ovela menej rodic s dietatom komunikival.. O niektorych temach spolu nehovorili nikdy a dnes sa kazdy pohorsuje, ze ako ze sa tebe tvoje dieta nezdocerilo... Vsetko je ine..
@nelinka2009 ved aj ja som len opisala svoje detstvo. A ako aj v minulosti, aj dnes su rodiny, kde rodicia komunikovali viac a rodiny, kde komunikacia takmer neexistuje. Cize sa neda pausalizovat.
A ja nevyvolavam konfrontacie zamerne, ako ty. Sama si to priznala uz v niekolkych temach, ze sa chces vyhadat, lebo je to super zabava. Ja viem akceptovat nazor druhych a je mi sumafuk, ci "vyhram". Ako ti uz pisali v inych temach, ty musis byt v kazdej a vnucujes svoj nazor kazdemu. A kto nesuhlasi, s tym sa budes vypravdovat ako kofa na trhu.
Len raz som sa nechala vyprovokovat a hranicilo to az so sikanou z tvojej strany. Tak sa len dalej rochni vo svojej "vseveducnosti" ale myslim, ze meno si si uz urobila sama. Mnoho zien so mnou v tej byvalej teme suhlasilo a priznali to v sukromnych spravach. Akurat ze nemaju zaludok na to, hadat sa s tebou. Lebo tebe je fuk, co ini pisu. Ty proste len hladas konfrontaciu. Smutne.
@obsadenemeno nehladam, staci najst teba a je na svete. Kradne ako znova na dialku diagnostikujes 😁😂 to je tvoja choroba. Smutbe, ze niekto nema odvahu povedat nieco tomu komu to patri a tak sa rafsej vyrozprava tebe. Nemysli, ze si jedina komu chodia sujromne spravy 😁😂. Navazas sa tu a jed ti to niekto vrati, tak sa chovas ako male dieta. Ok. To si prosye ty,,ale prosim ta, vynysli si uz nieco nove toto tvohe nespravne duagnostikovanie je uz nuda. 😁😂
ako ja som celkom ten typ co popisuje obsadenemeno - ze sa snazim presadit si svoj nazor, ci si ho obhajit a uvedomujem si ze nie kazdemu sa to paci🙂 ale teda myslela som si ze pri takejto teme sa pohadat neda😀
@dai podobne tlieskam
@dai ale to ze sa snazis presadit svoj nazor neznamena ze si chorobne hadava, len jednoducho argumentujes...
@nelinka2009 cize zase ja sa hadam, ale ty "argumentujes"....no jasne...... 😀
Ja som vyrastla vo velkomeste (mimo SR), sama som chodila uz do skolky obcas, a do skoly dvomi prestupmi, metrom, 45 minut, cca.od druhej triedy. Telku sme mali, malu ciernobielu, ale nemali sme telefon az do 1990. Telku sme pozerali vacsinou cez vikend doobeda, kym nasi spali. Jazdili sme na bielom trabante kombi 😀 a ked sme isli na dlhu cestu, napr.k babke, nasi nam zlozili sedadla a so sestrou sme lezali-spali, a tak sme isli hore-dole serpentinami. T.j.nijake autosedacky 🙂
Chodili sme na vylety, na sankovacky, na koncerty, do divadla, na rozne kruzky (plavanie, flauta, anglictina, kadejake vytvarne tvorenie), ale pamatam sa, ze som bola aj casto sama doma. Vela som zabijala cas kadejakymi somarinami, kreslila ci pisala som si na nejake zdrapy a aj na dosku stola, ale aj som vela citala. Pol leta sme travili u babky na Slovensku. Nasi sa o nas zaujimali, aj sme sa vela rozpravali, mohla som sa zverit, ale nie vzdy som ich chcela otravovat svojimi problemami.
Raz v zime som bola sama doma, uz bola tma, mohlo byt 5hodin, ked nam niekto zazvonil na dvere. Vchodove dvere sme mali presklene s mrezou. Stal tam akysi chlapik, nevedel po nasom, ale poznal moje meno, aj mojich rodicov, cosi mi vysvetloval...mala som 8r., mozno 9. Pustila som ho dnu 😨 , zlozil si kufor... potom prisli rodicia. To bol mamin stary znamy spred 15r., Francuz, prisiel nas navstivit... ale kedze neboli mobily, dokonca my sme nemali ani telefon a on prisiel stopom 😀 nestihol dat vediet. V sucasnej dobe uplne mimo historka 😀