Šťastné spomienky na detstvo
Ahojte, dnes mi napadlo, keďže idú Vianoce a je tu kopec tém o problémoch a starostiach, aké máte šťastné spomienky na detstvo? Viem, že nie každy mal alebo má šťastné detstvo, tak o tom radšej nie, ale radšej napíšte na čo šťastné si spomínate na aké zážitky. Možno ma niečo inšpiruje a o pár rokov si na to spomenie aj môj syn 🙂.
Ja rada spomínam keď sme sa chodili deväť dní pred Vianocami modliť, volá sa to Kto dá prístrešie Svätej rodine? Modlíme sa aj teraz no je to iné. Bývalí sme so starkou a susedov sme mali strýka a tetu a rodinami, takže sme každý deň chodili na modlenie všetci, rodičia, deti starý rodičia dva dni tam dva dni inak atď... Bolo to krásne, že sme si aj takto udržiavali tu živú iskru vzťahov v rodinách ..dnes už má každý rodiny a male deti, u, je to iné .. alebo fajn spomienka na sánkovanie. Pred naším domom bolo osvetlenie, cesta a kopec dolu žiadny dom oproti..tak sme sa vsetci sánkovali a spúšťali dolu kopcom aj o 18:00 po tme, však bolo svetlo. Alebo sme na štedrý deň po večeri, išli navštíviť susedovcov strýka, tetu na polhodkou, štýlom že sme začali spievať koledy v predsieni a také tie dobove folklórne pesničky (musím si ich napísať kým ich dakto pozná 😁)
mňa najviac teší na Vianociach to keď vidím deti šťastné, síce sú už dospelé všetky ale tá vianočná atmosféra je vždy krásna, keď po večeri spoločne sadneme do obývačky a pozeráme tie vianočné rozprávky klasické aj s deťmi, že je to ako keď boli malý a dostali nejaké kocky alebo stavebnicu a skladali si to pri nás a teraz je to už o tom, že spoločne pozeráme rozprávky, rozprávame spomíname čo sme počas roka zažili a snažíme sa zabudnúť na všetky problémy, tento rok sa nám najstarší syn oženil a spolu s manželkou nás pozvali na štedrý večer ku ním aby sme prišli na večeru a spoločne boli všetci pokope v ich novom domove, zároveň som rada, že deti majú záujem o naše rodinné tradície kedy chodíme poobede na cintorín sviečky zapáliť naším blízkym a tým si na nich spomenúť, že stále na nich myslíme a zároveň po ceste sa vždy v kostole po večné svetlo zastavíme
@ka_3_na ja som prakticky domov chodila iba vecerat. Stale sme sa nahanali vonku. Kamaratky sice ziju velmi daleko, ale na to ako sme sa napr. Zaciatkom decembra prepadli par krak na lade v potoku, sankovali sa cele vianoce, alebo len tak sa hrali si spomeniem vzdy. Je mi luto,ze moje deti take spomienky mat nebudu. Deti vo vseobecnosti travia velmi malo casu vonku teraz. Este menej pohybom.
Rada spomínam na Vianoce, keď sme boli ako deti a Vianoce sme boli u starkej a dedka. Robil sa šalát my ako deti sme pomáhali piecť koláčiky a vždy sme robili ochutnávku šalátu. Vždy sa robila ryba. Celá rodina usadla k jednému stolu aj krstný, krstná bolo nás asi 10 členov, tak to mi tak vždy ostane na spomienku. Mrzí ma jedine to, že sa starká a dedko sa už nedožili môjho manžela. Tak verím, že na nás pozerajú a ochraňujú nás z nebíčka 🙂
Vianoce mám rada, aj napriek tomu, že nás starká opustila na 1.1 a sviatky sme strávili v nemocnici, no treba žiť pre to čo je teraz, nikdy nevieme kedy bude posledná minutá v našom živote, treba mať okolo seba dobrých ľudí, ktorý sa majú radi.
Krásne a pokojne Vianoce želám