Strach z vodičáku

@sosanna88 ako pokracujes s jazdami?

@amsi mala som len dve. druha bola troska lepsia. ale stale mam pocit, ze toto proste nedam. ze toto sa nenaucim, ze ze ze...

Uplne ta chapem,ver ze ano.Teraz sa ti to zda nemozne,ale v den ked ho spravis,co urcite zvladnes,sa budes citit fantasticky,ze si prekonala samu seba.Ja som mala cely cas neskutocne stresy,najradsej by som vypratala vsetky auta z ciest,lebo aj tie ma znetvoznovali.Stavalo sa mi,ze som zabocila namiesto dolava doprava a pod.Tiez som mala pohodaka instruktora,ale ked sa nastval,len tak spatne pozrel,niekedy aj skrikol.Nie si v tom sama.Inak ja som vtedy uvazovala nad psychologickou,ci mi nepomoze odburat stres, ale nakoniec som to zvladla aj s podporou manzela.Drzim ti moc palce.

@sosanna88 ako pokracujes v robeni vodicaka?

@amsi 6 jazd som mala. stale mam pocit, ze nic neviem. ze iba robim co mi kaze instruktor.

@sosanna88 to nic mne este skoro pri poslednych jazdach hovoril.Pri poslednych chcel,aby som ho niekam odviezla,ale ja som chcela aby ma navigoval.Niekedy som mala pocit,ze som ako vypata za volantom.Urcite to zvladnes,drzim palce🙂

@sosanna88 Ahoj,no ako si dopadla s tým vodickym?Ja idem zajtra prvý krát a veľmi sa bojím,už teraz cítim že to asi nedam.mám veľký strach ale som nútená,tak uvidím či prekonam samu seba a hlavne keď už budem musieť mať jazdy.

@slniecko256 no spravila som ho, ale teda zostarla som pri tom o 10rokov....ale mam ho, soferujem a bavi ma to. no strach stale je, na nezname trasy zatial nejdem a moja max. rychlost je 60 🙂

Chcela by som ozvit tuto temu, keďže som sa rozhodla spraviť si vodicak. Mám 28 rokov a som doslova nútená si ho urobiť. Presťahovala som sa za mužom do iného kraja na dedinu. Som 20 km od mesta takze potrebujem vodicak. Mame 2 autá na dvore a nechcem aby tam len tak stali pre môj strach. Manžel robí v zahraničí a mna už nebaví sa stále niekomu doprosovať aby ma odviezli.
Najväčší strach mám z toho, že to mesto nepoznám, je omnoho väčšie ako moje rodné mesto. Máte niektorá s týmto skúsenosť?

Ahoj,ja som na tom z polovice ako ty,som nútená si ho robiť lebo sme sa tiež presťahovali 25 km od mesta kde máme škôlku,budeme mať aj školu a aj robotu a vlastne všetko aj doktorov 🙂 A stále sa doporosovat už má to nebavilo a muž mi to stále vykrikoval.Tak som sa na to musela dať,aj ked strach bol velky.Len na rozdiel od toho že ja si robím v rodnom meste 🙂 Tak to mám jednoduchšie,keďže to tam poznám a neni ani moc také veľké.Zachvilu už budem končiť,či úspešné,tak to sa uvidí 🙂

@roxy2015

@slniecko256 ahoj 😊 áno? Tak to máš super. Ja pondelok ešte len začínam 😩. Mám hrozný stres. Začala som testovať nech som aspoň na teóriu super pripravená. Ako ti to ide?

ja som si robila vodičák dávno (7 rokov asi) a doteraz nechápem ako som ho spravila. odvtedy som nešoférovala, lebo nebolo na čom a to hlavne rodičia chceli aby som si ho spravila....ale v podstate som rada, lebo nemusím riešiť autoškolu už a teraz keď je na čom, tak pomaly začínam. ale je to ako odznova, takže určite hneď šoféruj a ničoho sa neboj 🙂

@roxy2015 No my hovor,ja som bola na tom tak isto,veľký stres,ale fakt velky a už zachvilu mám skúšky 🙂 Ale neni to až také hrozné,len teraz už stresujem zo skusok,lebo zajtra mám už poslednú jazdu a neni som si ešte 100% istá. Hlavné to parkovanie. Ale ak ti mám poradiť,neboj sa toho a hlavne moc nestresuj.To aj mne povedali keď som zacinala, že sa nemám bat, ale aj tak som.A teraz si poviem že mali pravdu.Naučili má tam jazdiť,už len spraviť skúšky a budem už nezávislá a hlavne sa nikomu už nemusím prosiť 🙂 Tak držím palce nech ti to ide super a zachvilu sa už ani nenazdas a budeš jazdiť ako pirát 🙂

Tiež patrím medzi tie, ktoré boli doslova nanútené do autoškoly. Bola som vždy z tých, ktoré sa báli ak si mali sadnúť do auta a bála som sa aj s otcom, ktorý je skúsený vodič. Pre mňa bolo nepredstaviteľné, ako sa udržím na ceste, ako nedajbože predbehnem bicykel a o tom, že na ceste stretnem aj kamión som nechcela ani počuť. Nakoniec som sa na autoškolu dala, prehrala som rodinnú stávku. 🙂
Teoretické hodiny boli v pohode, učenie mi problém nerobilo. Potom prišlo cvičisko, tak to už bolo o inom, miestami som zabúdala, ktorá je moja pravá a ktorá ľavá ruka. V premávke som sa bála, ale našťastie som mala skvelého inštruktora, ktorý ma zabával po celý čas. Pred skúškami som posledné 2 týždne jazdila každý deň a vtedy sa mi autoškola začala páčiť. Bolo to iba o tom, že sa mi tam páči, skúsenosti a rutina nulová. Vtedy mi inštruktor povedal, že v autoškole sa jazdiť nenaučíš, iba získaš VP, jazdiť sa budeš učiť až potom.
Prišli skúšky, po mňa si prišiel domov inštruktor, lebo by som asi na skúšky nešla, on to vedel veľmi dobre. Bola som rozklepaná, bolo mi zle, proste pracovali nervy. Testy som spravila bez problémov, na cvičisku to bolo horšie. S inštruktorom sme mali dohovorené znaky, aby som si nepomýlila ruky a išla som posledná, takže policajt to nevydržal a odišiel skôr, na moje šťastie. Jazda bola v pohode, spojku stláčal môj inštruktor, lebo ja som od nervov klepala kolenami o prístrojovú dosku, ale prešla som.
VP som síce spravila, ale nevedela som si predstaviť, čo bude ďalej. V tom čase som sa spoznala, teraz už s mojím manželom, takže sa ma ujal aj s ocinom a pomaly som sa dostala do normálu. Prešla som pár km, pomaly ako slimák, ak mi sedel niekto vzadu okrem "mojich", tak mi zdochýnalo auto.
Potom prišiel na rad môj terajší svokor, lebo mu bolo do smiechu, ako som parkovala. On sa dušoval, že to zvládneme spolu, tak sme to naozaj zvládli. Na prvej "hodine" prišiel o bránu, ale prežili sme to. Takto som sa trápila asi 3 mesiace, až kým som nebola nútená sadnúť do auta a odšoférovať 250 km, síce tak, že sedel vedľa mňa otec, ale musela som. Naučila som sa nebáť a to iba kvôli tomu, že mi nedovolili to vzdať. Odvtedy uplynulo 8 rokov, jazdím a teraz už aj na dlhšie trasy sama, prípadne so synom. Teraz mi nerobí problém precestovať SR s mojím špuntom a jediné čoho sa bojím, že sa mi niekde pokazí auto a čo ďalej?! Máme síce relatívne nové auto, ale ten strach tam je. Parkovanie takmer zvládam, akurát, čo ma dodnes nenaučili je parkovať vedľa chodníka, medzi autami.
Prečo to píšem? Zrejme preto, že každá sme nejak začínali a ten strach postupne opadne, skôr, či neskôr. Držím palce @roxy2015 .

@bnov ďakujem za Tvoj príspevok 😊 dosť mi to pomohlo a celkovo mi pomáha, keď čítam podobne príspevky. Vtedy si vravím, že ak sa naučilo jazdiť kopec báb so strachom tak sa to naučím aj ja. Proste musím.
@slniecko256 držím ti prsty nech máš skúšky rýchlo a úspešne za sebou! Daj potom vedieť 😊
No bodaj by si mala pravdu a nech by sme už čím skôr jazdili 😊

@roxy2015 Ahoj,ako sa ti páči v autoškole?už si mala aj jazdu?Ja som mala teraz 15teho skúšky a úspešne na prvý krát 🙂 Tak keď som to už zvládla ja,tak tebe to pôjde ľavou zadnou 🙂 Už len teraz musím jazdiť,ale poviem ti mám strach už bez inštruktora.

@slniecko256 ja som tiež dlho mala kým ma nedotlacilo ísť s dcerou na kontrolu do nemocnice,auto na dvore a ja mám ísť autobusom?vtedy som nabrala odvahu

@grenka no uvidíme ako to bude somnou 🙂 ešte len čakám na vystavenie vodičského,tak jazdiť ešte nemôžem,ale potom som sama na seba zvedavá 🙂 Ja som si tiež hlavne koli deťom robila

@slniecko256 tak to ti gratulujem! Teraz už len jazdiť 😊Nie jazdu sme ešte nemali len 4 hodiny teórie. Vraj najprv preberieme teóriu a až potom ba cvičisko a jazdy. Tak zrejme po sviatkoch. Fakt neviem ako to zvládnem 😢

@roxy2015 Ďakujem.My sme tiež mali pár hodín len teoriu a potom už popri teorii 2 hod.trenažér,cvičisko a jazdy. Neboj,zvládnes to úplne super,hoci zo začiatku to bude troška tazke,.ja som už stresovala na jazdu dva dni predtým,ale už keď som si sadla do auta a chvíľu išla,stres zo mňa trocha opadol.ale mala som aj dobrého instruktora a to spraví dosť.A už keď som mala konečné jazdy,tak som sa už aj trocha tešila 🙂 A čo sa týka cvičiska,tak tym som si nebola istá ani na skúškach,mala som tam jednoducho šťastie 🙂 Ako som písala aj vyššie ja veľmi stresujem a veľmi som sa bala ale zvládla som to,tak si len povedz keď som to zvládla ja,ty to zvládnem tiež určite 🙂
Ja som práveže teraz zvedavá na seba ako mi to pojde, ako budem stresovať... 🙂 Lebo teraz sa veru bojím riadne,keď už budem v aute sama :(

@roxy2015 ahoj.no ako pokracujes s vodicakom?Uz asi aj jazdite,ze?

@slniecko256 ahoj áno mala som 3 jazdy. Zatiaľ len cvičisko. Štvrtok už ideme do mesta tak mám dosť strach 😱. Fakt sa bojím vyjsť medzi tie auta. Navyše presťahovala som sa do väčšieho mesta ktoré veľmi nepoznám takze som zvedavá, či niekde nenaburam. Ale tak už sa nechcem stresovať. Musím to nejako dokopal keď už som zaplatila 😂 a ty ako? Jazdis?

@roxy2015 Neboj,je tam pri tebe instruktor ;) No uz som par krat bola,ale poviem ti riadny strach a moc mi to ani nejde,zle radim.tak sama este nehrozi ist.A neviem ci sa aj niekedy odhodlam :( No uvidime.Tak ti prajem nech tvoja prva jazda v meste je super.Potom napis ;)

@slniecko256 dnes sme boli v meste. No nebolo to až tak zle, 1x mi ale zdochlo auto, lebo hneď ako som sadla za volant išli sme do križovatky a tam samozrejme skapalo. Potom už nie. Je to pre mna všetko nové, hlavne to mesto ktoré vôbec nepoznám 😱. Myslím že môj robiť je v tom že som v krci a robím všetko strašne rýchlo a vtedy to kazím. Inštruktor mi povedal, že sa musím uvoľniť a nebyť taká napätá a bude to Ok. Lenže ja som hrozný stresmen. 😱 Popros niekoho nech s tebou jazdi častejšie, aby si sa do toho dostala. Budem ti držať prsty!

@sosanna88 mám vodičak už niekoľko desaťročí a ojazdené mám po všetkých cestách a po všetkých úsekoch, zjazdnych I veľmi zle nezjazdnych...zľadovatelych, zasnežených.... Aj v zahraničí... V noci, cez deň.... A bez nehody... A strach mám... Určite väčší ako keď som si robila vodičak... Ale napriek tomu jazdím rada. Celé tehotenstvo som šoférovala, s chorým dieťaťom či s chorým manželom som jazdila na Urgent... A busmi sa rada odveziem, najmä v dopravnej špičke... Aj vlakmi sa vozím, hoci mám auto aj vodičak ... Ale na väčšiu vzdialenosť sa rada vlakom odveziem .. Nútia má k tomu aj preplnené parkoviská...ale strach mám a stále a veľa dopravných nehôd som videla... Stále sa bojím. Myslím, že je to normálne.

@roxy2015 dakujem,tiez ti budem drzat palce,nech sa na jazdy uz len tesis.potom priebezne napis ;)

@slniecko256 ahoj no ako? Jazdis? Ja mám zajtra siedmu jazdu. Ta posledná bola hotová katastrofa. Bola dom nevyspata, dieťa mi v noci plakalo. Robila com samé zmätky, absolútne som sa nevedela sústrediť, inštruktor po mne vkuse hučal toto nerob tak a toto tiež nie. Neviem prešla na všetka chuť, on si mysli že budem jazdiť ako on keď som rada, že vôbec auto ovládam a Radim rýchlosti. Ja len dúfam , že sa to zlepší lebo ja keď dom znechutená a nechcem zo robiť, tak sami vôbec nedarí a neviem sa sústrediť. Normálne rozmýšľam že sa nato vykaslem že mi to nestojí za tie stresy. 😢 ale potom ma zas napadne, že keď to teraz vzdám tak uznikdy nebudem mat šancu naučiť sa jazdiť. Potrebujem šoférovať mám malé dieťa, bývame na dedine kde nič Nieje ani pošta ani lekár takze musím.

@roxy2015 Ahoj, povodne som chcela povzbudit autorku, no ta uz asi bude v pohode🙂) len ti chcem povedat, ze autoskolu staci pretrpiet, nejazdit s nikym kto na teba bude hucat, najlepsie sa mi doteraz jazdi samej;) a moja krstna mi raz poradila spievat si za volantom ked mam strach. Fakt to pomaha a pohoda pride so skusenostou;) urcite to netreba vzdat, pri detoch je auto velka pomoc... vela zdaru!