• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Strach zo šoférovania. Ako ho poraziť?

10. októbra 2016 
Ahojte
tak ja ma po autonehode prišerny starch zo šoferovania,prekonala som sa a spravila som vodičak,pokial som jazdila bolo v pohode ale manžel maval auto v praci takže som jazdila len cez vikendy aj to stale len tu istu trasu.Teraz sme sa prestahovali do emsta a ja som sa dnes prvy krat odhodla ist po meste autom :dizzy_face: teda ruky sa mi triasli som sa bala ako ked som šla prvy krat na kruhači sme podskakovali :grinning: ale zvladla som to chce to čas kym si zase zvyknem ved som nejazdila už 3mesiace :frowning2:
inak parkovat neviem :frowning2:
14. mar 2009 o 15:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ford focus...a rozbiehanie do kopca z duše neznášam...a vždy si kvalitne zanadávam na tých...čo mi stoja pár mm za zadkom :confused:
14. mar 2009 o 15:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
asitka-napodobne,to nenavidim aj ja ked sa na mne niekto doslovne lepi

aj ked teraz uz mam nove-rok som jazdila na 15 rocnej sunke :slight_smile: ale na naucenie dobre :sweat_smile: na tomto je asi to co pomaha pri rozbiehani do kopca,lebo uz tak neletim spat ako na starom :slight_smile: ale zas aspon som sa to naucila dobre,parkovavala som pred domom v miernom kopceku,predo mnou vzdy stal sused natesno,takze vzdy som to musela vycuvat do kopca-obcas mi veru islo najprv dole :slight_smile: ale postupne som sa naucila,ono je to fakt len o cviku-ja zas napr neviem parkovat cuvanim medzi dve auta-proste som to zatial nikdy nepotrebovala,tak som neskusala,ale raz k tomu dojde a budem parkovat hodinu,kym tam trafim :grinning: aj ked moj muz hovori,ze je to lahsie cuvat ako predkom sa tam pchat,no neviem neviem :sweat_smile:
14. mar 2009 o 15:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
sakura...tvoj muž má svatú pravdu...ja mám vačší problém sa predkom kdesi naparkovat....ako nacúvat medzi dve autá... :grinning:
14. mar 2009 o 15:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
enjoy ja jazdim na vw polo1,4tdi a mam moje auticko straaasne rada :slight_smile: a na muzovovom renaulte scenic, zo zaciatku som si tam pripadala ako sofer autobusu, strasne vysoko, daleko prevodovka, no je to auto na chlapov asi robene, lebo ja som v nom jak stupel, ale citim sa v nom bezpecne

viem do kopca aj bez rucnej, ale ak niekto za mnou stoji, tak sa radsej tou rucnou poistim
fakt to chce len vela cviku a hlavne soferovat vzdy ked je moznost
14. mar 2009 o 19:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte,
my mame tu novu Skodu Fabiu, zajtra si ideme namontovat radio tak dufam sa podari :slight_smile: a celkom je to lepsie, uz to nie je take hrozne ako zo zaciatku ale medzi dve auta co su za sebou no konec :unamused: to by som nezaparkovala...ked vedla seba to sa da, ale za sebou ani nahodou..
14. mar 2009 o 19:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
my máme combi a to je sakra ťažko parkovať,vždy idem len tam kde je vela miesta :grinning:
14. mar 2009 o 19:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
....nepoznam vacsi relax...akym je prave soferovanie :wink:
:grinning:
14. mar 2009 o 20:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
expertka8 ja strasne dufam ze jedneho dna toto budem moct prehlasit aj ja. :wink: ale dovtedy este veeela kilometrov budem musiet odjazdit, ale uz teraz ako zo mna opadava ten prvotny stres uplneho zaciatocnika, citim ze su momenty kedy sa viem v aute uvolnit a paci sa mi ten pocit ze soferujem. tak snad to bude gradovat. :grinning:

ja mam toyotu yaris, moje uplne prve auto v zivote. zatial som velmi spokojna, je to male ale sikovne auticko. tak sa bojim aby som ju niekde neoskrela... :stuck_out_tongue_closed_eyes: ale moj uplne najvacsi strach prameni z toho aby som niekomu neublizila mojou neskusenostou. nie je to lahke, sustredit sa na vlastne soferovanie - zvlast teraz ked s nim mam sama dost roboty, sledovat okolie, inych vodicov a ich reakcie, chodcov. :confounded:

womenne mas moj velky obdiv, ze si dokazala po autonehode prekonat strach a zacala si soferovat, to urcito nebolo jednoduche. super ze si to prelomila. :wink:

sakura77 tak to si mala tazku ale velmi dobru skolu soferovania, ked si musela robit taketo manevre este aj v kopci a na starsom aute, tu asi fakt plati ze tazko na cvicisku, lahko na bojisku. musis byt teraz dobre vytrenovana a len tak ta nic pri parkovani nerozhadze. :slight_smile:

ja tiez medzi dve pozdlzne auta parkujem cuvanim, aj mne tvrdil priatel ze je to jednoduchsie ako predkom, ale nie vzdy sa mi zadari hned plynulo, vacsinou musim naviackrat manevrovat, ale pokial za mnou nikto nestoji a necaka tak vtedy sa mi dari, akonahle tam niekdo je tak uz sa mi ruky potia...a uz to neni ono. :stuck_out_tongue_closed_eyes:
15. mar 2009 o 10:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja mam vodicak 9 rokov a v meste som v pohode to si prejdem kade tade aj zaparkujem ale vyjst von z mesta to je pre mna konecna ,v meste sa nebojim lebo ked sa aj nieco udeje nie je to smrtak ale vonka kde kazdy ide rychlo a kazde tuknutie moze znamenat koniec tam sa bojim strasne ..takze ani nechodim :frowning2:
15. mar 2009 o 10:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
teodorka viem o com hovoris, ja som zatial soferovala po dialnici iba raz do povazskej bystrice, ale uplne som bola paf z tej rychlosti. mi bolo jasne ze kazdy nespravny pohyb a manever v takej rychlosti ked ficia okolo auta by mohol byt osudny. najprv som si vravela, ze ved co pojdem stale len v pravom pruhu a nebudem predbiehat a to snad zvladnem, no kratko po ceste som pochopila ze takto to nepojde a musela som zacat predbiehat vsetky tie kamiony a nakladiaky. zvierala som volant v rukach tak pevne ze som potom ledva ohla stuhnute klby ked som ho chcela pustit a vystupit. vela ludi mi vravelo ze to je najlahsie soferovat na dialnici, ze ides len rovno, noha na plyne, ale ja som sa moc pohodovo necitila. asi je to opat iba o zvyku. budem musiet na tom popracovat, lebo od jesene mozno pojdem robit mimo sk a potom to bude moj chebik kazdotyzdnovy, tak dovtedy sa musim viac rozsoferovat. :wink:
15. mar 2009 o 10:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja som prave zacala bravat auto na dialnici - mojho draheho dialnica moc nebavi a ked sme chodili a bola poloprazdna dialnica tak vela krat zastavil na odpocivadle a isla som - to este pred tym ako som sa odvazila vbehnut do mesta - nastal jeden moment kedy som mimo mesto soferovala ale pred mestom som odovzdavala auto MM lebo to bolo nad moje nervy - sice tiez je pravda ze ta dialnica co mame tu na okoli je skoro uplne rovna a ked sa postasti tak v sobotu rano je skoro prazdna takze na ziskanie kludu pri soferovani a rozhybania hlavy to bolo vcelku fajn :stuck_out_tongue_closed_eyes:
15. mar 2009 o 10:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja mam rešpekt prave pred premavkou v meste,nakolko som analfabet na všetky križovatky :sweat_smile: nejde mi to proste do hlavy,ale našťastie v našom širšom okolí to nie je také strašné,napr. do BA by som po meste šoferovať nikdy nešla,radšej by som šlapala peši :unamused: a nobelovu cenu tomu kto vymyslel kruháče :dizzy_face:
15. mar 2009 o 12:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mikalove - a práve BA je najlepšia škola..
hustá premávka, arogantní šoféri nerešpektujúci predpisy, nedisciplinovaní chodci, zlé značenie a rozbité cesty = to všetko je naozaj na školu ako stvorené :sweat_smile:
ja som si výborne vycibrila predvídavosť a riešenie rôznych situácií

inak po diaľniciach jazdím veľmi rada, práve kvôli rýchlosti..nedávno sme šli do Holandska a v Nemecku je neobmedzená rýchlosť..no, len by to chcelo poriadiť si nejaké silnejšie autíčko :sweat_smile:
jediný problém,ktorý mám je, že nerada jazdím v noci - zle vidím v noci, všetko sa mi zlieva :frowning2: ..ale ak si na cestu zvyknem,tak je to v poho :wink:
15. mar 2009 o 20:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte :slight_smile: Ja som sa strasne bala jazdit sama. Teraz posledny polrok ma mm nutil vzdy ked sme niekam cez vikend isli autom ze mam soferovat ja, on sedel vedla. Tak som sa niekt. trasy co stale jazdime naucila tak, ze som si uz uplne ista. Ale sama som sa neodvazila ist ani 5metrov :sunglasses: :grinning:
Pred par tyzdnami som bola u dr., mm strazil malu a ze mi ide naproti autom a ze ked sa budem na to citit, mozem ist s nou domov sama a ked nie, tak mozem ist mhd s kocikonm. Vtedy bol tak silny vietor a do toho dazd, ze sa mi vobec nechcelo ist busom. Tak som to riskla :sunglasses: A citila som sa uplne v pohode :slight_smile:
Potom som to zobrala este raz sama a tento tyzden planujem dalsie dva vylety-uz uplne sama len s malou :sunglasses: Tak drzte palce :slight_smile:
Inak strasne je to o psychike. U mna aj o orientacii. Zatial jazdim len trasy, kt. 100% poznam :sunglasses:
15. mar 2009 o 20:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
susik77 v tomto som na tom podobne ako ty, aj si trufam ist sama, ale zatial len na cestach ktorymi som uz isla a poznam dopravnu situaciu. musim sa ale snazit aj zorientovat na novych miestach, lebo nie vzdy sa budu dat jazdit len zname trasy, ale na uvod som rada ze zvladam aspon tie zname. :wink:

a ake mate skusenosti s partnerom ako spolujazdcom vedla vas? pomaha vam jeho pritomnost a rady, alebo uz je to niekedy skor na skodu? mate kludasov alebo lahko podrazditelnych spolujazdcov, kecaju vam do soferovania moc? :wink: ja som na uvod bola rada ked som ho mala vedla seba a ocenila som jeho rady, ale paradoxne cim dlhsie / aj ked zatial len kratko/ soferujem, tym viac zistujem ze som kludnejsia ked som sama za volantom. :grinning:
15. mar 2009 o 21:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
enjoy: aj ja, presne tak, ked idem sama, som kludnejsia a viac si soferovanie uzivam :slight_smile:
15. mar 2009 o 22:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
s manzelom nerada idem, viete co spravil minule? stiahol okno, pritom bola vonku zima, zacal zhlboka dychat, a ja co ti je?, a on: boji sa pri mne, ked ja soferujem :grinning: Stale mi rozprava co mam robit, brzdit kedy, atd. no horor :rolling_eyes: najradsej chodim sama...
15. mar 2009 o 22:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte ja som povazovala soferovanie za relax. ale niekedy je to presny opak prave vcera sa na mna stale lepil nakladak. Prsalo cesta pre mna neznama dedinka za dedinou obmedzena rychlost 50km. vsade zakaz predbiehania. Vzdala som to as po 10km vyhodila blinker na zastavke a nechala som sa predbehnut. Lepsie je nechat sa umyselne predbehnut ako byt nervozny.
Inak strach treba prekonat co najskor po autonehode a jedina rada je jazdit, jazdit a jazdit.
Chodila som do roboty autom a jedneho dna som dostala smyk, hodiny a skoncila som nastastie v jarku. Teda lepsie povedane v protismere, ale v okraji cesty teda v zaveji v snehu. Do cesty som nezavadzala ale nikdo mi na takom mieste nezastavil lebo to bolo z kopca a par metrov pred zakrutou. Nakoniec mi na stopa zastavila autoskola povedal ze ma zoberie isiel samozrejme opacnym smerom. Povedala som ze nie dakujem nech mi povie ako to auto odtial dostanem. Povedal ze jedine odtahova sluzba alebo traktor. peso som sa vybrala domov cca 5km.
Bola to nedela a ja som bola po nocnej. Takze skoro ziadny provoz. Ta autoskola sa pre mna vratila zaviezla studenta a isiel pre mna. na druhy den som sla do prace autobusom do tyzdna som zacala opät jazdit inu moznost som nemala. Dodnes v zime jazdim s obrovskym respektom. Ale prekonala som to a jazdila som aj v Blave, Nitre, Brne, Nove Zamky.
Takze prajem vam vela stastnych kilometrov a vela jazdite :wink:
16. mar 2009 o 08:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
enjoy no veru aj okolie bolo v šóku lebo som nechcela mala som strach ale rozhodla som sa behom jednej minuty ked mi rozoravala kamoška o svojom inštruktorovi a zavolala som a už sa cuvnut nedalo ajked som to parkrat olutovala :unamused:
ale strach mam stale najme ked idem do zakruty tak mam pocit že auto ktore ide oproti vyleti do nas,ked idem dlhšie v pohode ale teraz som sa bala ako na začiatku srdce mi bušilo jak....ale chce to zase čas.ale musim si natrenovat to parkovanie,lenže čo ked iny vodiči su netrpezlivy a blby hned začnu vytrubovat a ja sa začnem klepat :zipper_mouth:
16. mar 2009 o 08:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
nevšímaj si tých trúbiacich pokiaľ fakt nechcú odvrátiť nebezpečenstvo (inak sa ani trúbiť podľa zákona nemá), alebo nerobíš niečo fakt zle... ak ti to skape, no a čo... aj taxikárom a profivodičom to občas skape, horšie je, keď nedáš prednosť, obmedzuješ premávku, ideš na červenú a pod...

na mňa dnes vytrubovala dodávka, lepil sa na mňa zozadu, v kolóne a asi som nešla dostatočne rýchlo podľa neho (bola to kolóna, kde sa išlo tak 15-20km/h...), asi som mala všetkých preletieť, tak som mu slovníkom nie zrovna vhodným pre dámy vysvetlila, nech sa mi nelepí na naleštenú prdel, lebo mu naleštím nos a bolo dobre, krásne si začal dodržiavať odstup a bolo všetko v poho... ono v BA treba občas aj veľkú papulu :pensive: :sweat_smile: :grinning:
16. mar 2009 o 09:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte, začiatky sú fakt veľmi ťažké, ja mám vodičák už 6 rokov, zo začiatku som sem tam jazdila, ale ako som zostala tehotná, tak vôbec ani pri druhej, až potom keď už mala mladšia asi pol roka, ale vždy som jazdila s niekým. Až raz, to mi zavolala svokra, že potrebuje aby som išla pre svokra do nemocnice a doviezla ho domov, bolo to niečo strašné, celé ráno ma preháňalo, klepala som sa ako osika, viem, že som vtedy zabudla aj svetlá zapnúť, no niečo strašné, potom ešte pár mesiacov som nebola schopná sama jazdiť, až som sa nasr....a a povedala som si dosť, predsa niesom také nemehlo, zvládnem to. A poviem vám, že to išlo ako po masle, zrazu som sa ukludnila, už sú to asi 2 roky, čo jazdím sama, úplne v pohode, nikdy nedržím volant oboma rukami, už to akosi ani neviem, dokonca ma to viac baví, keď som sama v aute, hudba na plné pecky, to milujem. Kopec ľudí, čo somnou v aute išlo mi povedalo, že som fakt dobrá, dokonca aj môj otec, ktorý málokedy za niečo pochávali, takže od neho si to o to viac vážim, pretože to je úprimné. Kamarát ma dokonca volal do taxi služby. Ale to som zatiaľ odmietla, hlavne po tom, čo zabil ten blbec taxikárku. Čo sa týka môjho manžela ten nejazdí vôbec, jeden dôvod je ten, že mu to tak vyhovuje, a druhý je asi trošku preto, lebo pred 4 rokmi vykotil na strechu tereňáka, v ňom sedel svokor a moja dcéra a moja kamarátka, on síce tvrdí, že to tým nie je, ale podľa mňa áno. Už som mu veľakrát povedala, že spolu pôjdeme, že si to vyskúša, raz som ho postavila pred hotovú vec, cesta bola prázdna, tak som zastavila a dala som mu do ruky kľúče, prešiel asi pol km, zastavil, keď sme boli pred kamarátkiným domom, ale odvtedy zase nič.

tilly s tým trúbením v kolóne to poznám, raz za mnou stál kamión a trúbil, a to bola nejaká havárka a stáli sme na mieste, tak som si stiahla okno a ukázala som mu prostredník, hneď prestal :grinning:
16. mar 2009 o 10:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
keby boli všetci vodiči ohladuplny bolo by sper jazdt,my sme napr.včera išli s jedneho nemenovaneho nak.strediska a pred nami šla začiatočnička,chuda skapalo jej to na kruhači potom chvilu nadskakovali ale nakoniec sa rozbehla,a my sme šli zanou v pohode ved človek sa uči ale zanami šlo dalšie auto to vytrubovalo jak blbe debil si myslel že spadol učeny z neba.
Ja sa vždy smejem že premna by bola vhodna taka cesta kde by nebolo žiadne ine auto :grinning:
16. mar 2009 o 11:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja sice strach nemam, ale jediné co ma napada je zaplat si este par hodin v autoskole to ta uisti s niekym jazdit, kedze si vela nejazdila je dobré si to zopakovat a znovu sa do toho dostat, pripadne ta este upozorni na chyby co robis, tak nadobudnes sebadoveru a budes sa citit bezpecnejsie ked uz budes jazdit sama. Drzim palce, ja si zivot bez auta neviem predstavit, je to nezavislost a som sebestacna idem kde chcem kedy chcem. :wink:
16. mar 2009 o 11:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
womenne, ja by som tiež brala cestu sama pre seba, bez áut, cyklistov, chodcov a hlavne bez policajtov :grinning:
ja skrátka neviem nejako ani tú 90tku dodržať...

predvčerom som išla domov od našich a taká teta na oktavke išla 80 mimo mesta a keby išla aspoň stále tou 80, ale ona išla raz 90 potom pribrzdila na 70... hrúza, pri menšej fuge som ju hneď predbehla a fujazdila čo najďalej...
16. mar 2009 o 11:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja ked so si robila vodičak tak som šla do krajskeho mesta čo bola moja nočna mora-jazdievala som v menšom.ale v pohode zvladla som to a naspet som už fujazdila a obiehala 120.inštruktor len čumil a sa ma pytal či som nezabudla že idem v autoškole že ona ma predpisanu rychlost :grinning: ale už sa nedalo spomalit bo som obiehala.ale zase ma pochvalil.Ja ked zase budem jazdit stale a nielen vynimočne pridem do toho a prestanem sa bat.
16. mar 2009 o 12:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja sa nebojím ked idem sama,bojim sa ked mam v aute malú,taká vačšia zodpovednosť
16. mar 2009 o 12:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tamarka: aj ja som sa teraz tak nastvala, a rozhodla, ze uz musim jazdit. byvame totiz na okraji Prahy a zrusili nam kopec spojov takze normalne sa mi stalo, ze ma odmietol zobrat sofer do mesta, ze v bude uz boli
3m kociky :angry:
mestsky podnik si mysli, ze nasa zastavka nie je dostatoccne vytazena :angry: ze vraj "vytazeny bus" znamena, ked je v nom 90 ludi :confounded:
takze takto ma donutili jazdit autom, ked nechcem zostat v izolacii :confounded:
16. mar 2009 o 12:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mikalove: ja sa bojim reakcie malej-ona si totiz niekefy dava dople pasy. tak skor toho :confounded:
16. mar 2009 o 12:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
susik, treba tie pásy poriadne dotiahnuť...
16. mar 2009 o 13:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok