Stratil sa vám niekedy niekto?

Ja som sa stratila našim, schovala som sa psovi do búdy a cusala som tam pol dňa
Trestala som ich zato že má nechceli zobrať na kolotoče
Veľmi si to celé nepamätám, poznám tu story skôr z rozprávania
Pamätám si iba behaní našich a súrodencov po dvore

len na pár minút... dcéra mala asi 7rokov. Bolo to v manželovej práci na Family day. Chodilo tam veľa ľudí - cca 5000...
Dcéra išla pred nami a zrazu v tom návale ľudí jej nebolo. ľuďmi sa to len tak hemžilo. Keďže sme mali aj ďalšie deti - nastal chaos a ja som cítila ako mi tlčie srdce, stúpa mi tlak a mám pocit na odpadnutie... Manžel si pripaľoval jednu od druhej....
Nakoniec sme dcéru našli pri organizátoroch... bolo tam viac takých nešťastníkov ako ona...

Áno dcera mala 3 a bolí sme tatralandii, manžel bol s ňou v detskom bazéne a ja som lezala na tých lezadlach vo vírivke, keď mu povedala, ze idú za mnou. Manžel sa otočil, ze jej vezme koliesko a zrazu dcéry nebolo. Lietali sme po tatralandii ako splaseni, srdce mi hádam od strachu aj prestalo biť. Plavcici dokopy ani netušili co majú robiť keď som ju zrazu začula plakať a jedna staršia pani ju viedla za ruku. Baby ona chcela už sama ísť cez to brodisko von a pani si všimla, ze sa ponorila a vytiahla ju. Dodnes mám z toho nočné mory a keď niekto spomenie aquapark obliekajú ma studené poty

Ja som bola s otcom asi ako 6 ročná na turistickom výlete, ktorý sa končil kúpaním v horúcom termálnom vonkajšom bazéne, bolo to v zime. Keďže sa trebalo prezliecť do plaviek, poslal ma do ženských šatní, on išiel do mužských a keď budem prezlečená skôr ako on, mám počkať pri bazéne. Ja som si ale myslela, že už tam môžem ísť, asi sa mi zdalo, že ho vidím v tom bazéne a tak som vošla po schodoch dole do vody do bazéna. No a potom ma zaliala voda, keďže tam bola na mňa vysoká hladina. 😀 Našťastie pán, čo bol na turistike s nami zrazu uvidel vedľa seba pod hladinou nejakú hlavu a tak ju schmatol za vlasy a vytiahol. To som bola ja. 😀 Medzitým tam už bol otec a hľadal ma. Skoro ho vystrelo, keď zistil, že som sa za pár sekúnd už stihla aj pritopiť. 🤦 Bolo to síce len tých pár sekúnd, čo som sa mu stratila, no v tomto prípade aj to bolo viac ako dosť. Pri vode treba byť pri deťoch, obzvlášť neplavcoch, veľmi opatrný. Ísť na kúpalisko s neterou je pre mňa stres, stále ju treba mať na očiach.

Áno, dcéra, mala asi 3 roky a skryla sa mi v tých preplnených stojanoch v Kik-u. Boli to maximálne 2 minúty, ale stres som mala poriadny. 😁

@matullienka mm takto isto zachraňoval malé dieťa v Aquaparku v T. Tepliciach....
išiel do bazénu ocinko a malililinkým bábom na rukách a za nim malé dieťa s kolesom. keď prišlo dieťa do vyššej vody, koleso sa mu vyšmyklo a dieťa cez koleso sa prepadlo do vody. na vode ostalo len koleso. dieťa bolo už pod vodou. ocinko si nič nevšimol a išiel ďálej. stalo sa to presne pred mm, tak ho rýchlo vytiahol spod vody... bolo tak veľa ľudí že nikto nič nezbadal... ocinko tiež nemal potuchy že má jedno dieťa pod vodou...

Stratilo sa mi tak prve dieta, ked malo cca 2,5 roka.
Kracali sme cez dav ludi, drobec sa drzal buginy, uz vedel chodit, tak tvrdohlavo vyliezal a chcel kracat. A mna zaujal zvlastny zvuk hlasu nedaleko nas (bol to pan, ktory mal “motylika”, lebo bol najskor po operacii hrdla). Zastala som a obzrela som sa naozaj asi iba na tri sekundy, nez som uvidela, kto takym zvlastnym “hlasom” hovori.
Ibaze moje dieta sa za tie 3 sekundy pustilo kocika a odomna vzdialilo. V tom dave skutocne stacilo, aby urobilo par krokov a hned zmizlo medzi ludmi a stratilo smer.
Obzrela som sa naspat a krvi by sa vo mne nedorezal.
Na ten pocit absolutnej neviery, ze pri kociku je prazdno, ze mi zmizlo dieta, ze je naozaj prec a naslednej vlny absolutnej bezmocnosti a strachu si pamatam dodnes. Obzerala som sa, snazila sa predierat davom ludi, zazriet ho kdesi, ved nemohlo preboha byt daleko, volala po mene a nic. Bolo prec. To bola taka hroza, ze ho ktosi ukradol, ze uz ho nikdy neuvidim.
A potom asi po piatich minutach, ked sa mi chcelo od zufalstva uz revat a chcela som volat policiu, som zacula jeho plac a volanie Mama. Tak som sa tym smerom rozbehla a nasla si ho a este asi nikdy som tak panubohu nedakovala, ako vtedy, ze ho mam naspat.

No a drobec uplne v pohode. Uvidel ma, tak slzy opadli, znova vysmiaty, bezstarostny, spokojny, cupital si popri kociku, akoby sa nic nestalo. A mne sa za tym pat smrtelnych minut vtedy skoro zrutil svet.

ja som sa stratila ako sestrocna na dovolenke v nemecku, v obchodaku. V panike som dokonca vybehla na ulicu, nevedela som ani ceknut po nemecky. Nakoniec som sa vratila dnu a po chvili zbadala zufalu mamu... strasne som sa bala, ale nevladala som ani plakat.
a starsi syn sa mi stratil v tescu - tych pat minut trvalo celu vecnost, kym sme ho nasli.
a este ako slobodna dospela som s frajerom nasla v meste stratene dvojrocne dieta, pobehujuce ulicami, cez cestu, krizovatku...

@deti95060810 bolo to naozaj strašné fakt stačí sekunda a môže sa ti zrútiť svet ako domček z kariet. Co ma však prekvapilo, ze tí plavcici absolútne netušili co robiť, ja by som čakala aspoň, ze najal upozornia aj ľudí, ze sa stratilo dieťa aby trosku zvýšili ostražitosť a nič absolútne nič. Bolo to ako v zlom sne

Zaujímavá téma, niektoré príbehy naozaj desivé, tie zážitky z bazénov. Vďaka Bohu za všímavých ľudí ... My sme pred mnohými rokmi stratili brata v pavilóne opíc v zoo Bojnice. Mamku skoro porazilo, nie a nie ho tam nájsť, mal snáď 4 roky a nejak tam proste splynul s osadenstvom 😁 my sme sa tam spolu pri tom pavilone tento rok po 40 rokoch odfotili a poslali mamke foto, že už som ho teda našla 😁

Mne našťastie nie (klop klop) , ale pred pár rokmi počas dňa maskotov v ZOO v BA, kedy tam bolo neuveriteľné množstvo detí, ľudí a aktivít sa pri našom stánku (brigádovala som tam, robili sme workshop) pristavila pani, či sme nevideli takého a takého chlapčeka, že sa stratil.. Také zúfalstvo čo z tej ženy vyžarovalo som ešte nevidela a ja,, aj keď som ju ani jej dieťa nepoznala, tak som sa išla zrazu od strachu zblázniť tiež... neviem si predstaviť čo musela zažívať ona... Kolega zachoval chladnú hlavu, pani odviedol ku vstupu/východu, aby to nahlásili a cestou sa stretli s rodinkou, ktorá ho tam viedla, lebo ho našli strateného... Ešte dlho som na to myslela a to som bola len pozorovateľ

No a este mm bol s detmi v dubaji a stratilo sa im tam najmladsie (vtedy asi 10 rokov). Zrazu zistili, ze im zmizlo z dohladu v uliciach. Mm sa po desiatich minutach bezvysledneho hladania uz chystal, ako mi zavola, ze nam stratil dieta, a potom si to pojde hodit, lebo bez neho sa domov nevrati, starsie uz boli zelene od strachu, ked si to nase najmladsie spokojne pomalym krokom prištrádlovalo za nimi.
A ked mu hovorili, ci si je vedome, ze sa im stratilo, ze tam mohlo kdesi ostat, tak im drobec nevzrusene oznamil: Stratil? A preco? Ja som nebol strateny, ja som presne vedel, kde som. 🙂

Cim chcel povedat, ze vedel, kde su oni. Na rozdiel od nich ich mal v merku, kde v jeho okoli vzdy aspon jeden clen rodiny je a to aj ked bezhlavo patráli ulicami pri hladani, a dalej sa venoval obdivovaniu sportovych aut zaparkovanych pri chodniku. Ani v pate ho nenapadlo, ze by mal byt vlastne strateny.

Par dni dozadu som pozerala tento film. Nepamätam si, ze by vo mne nejaky film vyvolal
taku uzkost a strach. Je o zene, ktorej zmizlo dieta na detskom ihrisku a uz nikdy ho nevidela.

Mne sa stratila 2r dcerka v cinskom obchode. Asi na 3 sekundy som sa obzrela a ona bola zrazu fuc. Viete ako vyzeraju cinaky. Milion uliciek, tovar az po strop. Behala som od ulicky k ulicke a kricala som jej meno. Nevedela som, ci zabehla medzi ulicky alebo ci behla do otvoreneho skladu, pri ktorom sme stali. Zufala som utekala ku pokladniam, nech sa pozru na kamery, ci ju niekde nevidia. Po ceste som oslovila jednu pani, ci nevidela male dievcatko. Povedala ze nie, ale ze ju pocuje. Vtedy som ju zacula uz aj ja. Bola pri kufroch. Miluje kufre, vozila ich sem a tam... na ten pocit zufalstva nikdy nezabudnem.

Minulý rok takto moja staršia vtedy 4r dcéra na Salaši. Išli sme domov z chaty a zastavili sme sa pri Brezne sa najesť u známeho na Salaši.
Bol čas obeda boli všetky stoly obsadené tak sme sa rozdelili ze babka bude v zadu čakať na voľný stôl my v predu s dedom a s mužom najmenšiu som mala v kočíku.
Po čase sa uvoľnil stôl volal mame ze sme na terase príde mama a pýtam sa jej kde je Lilly ze s nou ona nebola. Začali sme ju všade hľadať vonku vnútri ona nikde po asi 10 min mi muz hovorí chod sa pozrieť na toalety ona mi hovorila ze potrebuje cikat ze ma ísť za mnou. Idem tam na celú miest spustím Lilly si tu a taká staršia pani ukazuje na kabinku ze tam je dievčatko samé. Bola to ona 🤦🏻‍♀️. Tak som ju spucovala ze odišla sama a nikomu to nepovedala. Ale ten strach už nikdy nechcem zažiť 🙏

@zenazaba mužovi v lete takto odišla z ihriska naša 2r. Ja som po čase išla oproti do tesca kúpiť na večeru niečo ona ma nevidela kam som išla tak išla smerom do škôlky pozná tu cestu. Našťastie vonku pri ceste sedeli na lavičke babky tak ju zastavili a začali sa s ňou rozprávať. Muz keď zistil ze malá chyba začal malú hľadať so susedmi. Kým som sa vrátila z obchodu už bola späť na ihrisku a hrala sa, muz sa mi až neskôr priznal ze malá mu ušla.

Ja som sa stratila mojej mame,ona sla do obchodu nieco kupit,mala som asi 4-5 rokov,a za svet som nechcela ist s nou,tak som jej slubila,ze ju pockam pred obchodom,bola tam asi 2 min.No lenze vedla stal autobus,tak som si to veselo nastradovala don,sadla som si na sedacku a cakala,kym pan sofer nastartuje a odide 😃 mama dobehla do autobusu cela bleda a vzala ma,sofer jej este povedal,ze sa pytal cestujucich,ci niekomu nepatrim,uz sa chcel vybrat prec 😀 inak,ked som ako starsia nad tym premyslala,cudujem sa,ze ma vobec pustil dnu a nemal snahu ani sa pokusit vyjst von a spytat sa,komu patrim,kedze nik sa ku mne v autobuse nehlasil 🤔
No a moja starsia dcera tiez pripravila ,,peklo" mojmu otcovi ako 4 rocna,boli sme v OC,ja som odbehla na wc,ze bude s nim,tak si pozeral veci na vesiakoch,na malu stale nakukal,ona mu vravela,dedo,idem sa ti schovat,ale on to popritom pozerani satstva az tak nevnimal,len okrajovo,no,a paninka sa schovala medzi oblecenie a cusala.Otec sa po par sekundach prebral,ze kde ma vnucku,a nastal chaos,mama pribehla,ze co sa deje,tak ju hladali,kricali po obchode meno,pytali sa,nik nic nevedel,aj vybehli z obchodu,ale vratili sa a madam zrazu krici,dedo,tu som,uz ma nebavi cakat,kedy ma najdes 😅 ja som sa vratila a oni boli este stale bledi ako steny 🙈

Neviem ci by som to úplne nazvala, že,, stratila " ale stalo sa mi ieco podobné a doteraz si pamätám ako všetko stíchlo a ja som počula len svoj vlastný dych.
Boli sme aj so švagrinou, mojou mamou , mojim ročným synom a tiež ročným synovcom na jarmoku. Mama chcela zájsť do nejakého obchodu a mala sa ku nam pridať o nejakú hodinku až dve,tak sme sa zatiaľ s deťmi po stánkoch prechádzali len so švagrinou. Jeden stánok bol robený taky že sa kočíkom doň nedalo dostať, tak sa švagriná ponúkla, že ostane vonku s kočíkmi. Keď som po chvíľke vyšla von nebolo ani jej a ani kočíkov. Zbadala som ju kus cesty ďaleko stáť, ale v ruke mala len svoj kočík a zmätene sa rozhliadala okolo. A nikde dookola môj kočík nebolo vidieť aj keď tam zas toľko ľudí nebolo. V ten moment som myslela, že má porazí. Nevedela som čo robiť, či utekať za ňou, alebo na druhú stranu. Často počúvam kriminálne podcasty, tak aj tomu pripisujem moju paniku. Rozbehla som sa teda za nimi a zrazu som videla ako si moja mama veselo tlači kočík z potravín 😃obchod do ktorého sa pôvodne sama vybrala bol zatvorený tak prišla asi len 10 minút po nás a svagrinu našla keď som bola v stánku. najskôr som bola fakt nahnevaná za ten šok ,ale potom sa švagriná ospravedlnila, že ju to mrzí len si potrebovala zavolať a mama jej povedala, že ona s malým počká pred stánkom na mňa a nejako jej v sekunde napadlo, že ide kúpiť džúsik, ale už jej nenapadlo zakričať to mne do stánku alebo proste tu chvíľku počkať 🤷‍♀️😂odvtedy som nechávala strážiť kočík len mužovi a fakt dúfam ze už to nezažijem.

Syn mal asi 4 alebo 5 rokov a boli sme u nás doma na dvore, brána zamknutá. Asi na 2 minúty som išla dnu, fakt to viacej nebolo, tuším sme trhali nejaké ovocie a išla som ho umyť a dať na misku. Keď som vyšla von, syn nikde nebol. Obehla som celý dom snáď 10x, volala som naňho, prosila som, nech sa ukáže, ak sa niekde schoval... Nič. Všetko som prehľadala, už ani nebolo miesta, kam by sa mohol skryť. Keď som už mala slzy na krajíčku, zbadala som ho za plotom u susedov, ako vychádza z ich domu. Suseda ho videla, ponúkla mu koláč, on preliezol cez plot (!!!) a vybral sa k nim na návštevu! Za tú chvíľočku, čo som ho nemala na očiach.

@hradnapani a ako to s tým dvojrocnym dieťaťom dopadlo?

ja som sla minule do Lidlu, dvere sa otvorili a z ulice dnu nakracalo asi 2 rocne dietatko. Myslela som, ze patri k pani co sla asi meter za nim, a ta pani si myslela za patri ku mne. V obchode mi nedalo a hovorim, "to male je vase?" samozrejme nebolo, chlapcek si pokojne obzeral regaly, tak sme ho priviedli k personalu, ze z ulice tu voslo toto dieta. Dufam ze si poradili, verim ze rodic co s nim kracal po chodniku a zrazu dieta nikde ani vpredu ani vzadu mal poriadny stres.

ja mam 4 deti, teraz su uz velke, najmladsi ma 11 rokov. Aled ked boli male, bola moznost ze sa stratia moja nocna mora, a hlavne na kupaliskach. Mtala som ich vsetky v rozpati 7 rokov, najstarsia este nemala 7, ked sa narodil posledny. Takze vsetko drobizg.
Ked sme boli na cely den niekde na kupku, tak ma vecer vzdy bolela hlava z toho, ako som cely den s napatim kmitala hlavu a spocitavala, ci mam vsetky kusy a su nad hladinou... Kupili sme vsetkym detom kriklavo cervene kupacie ciapky aby som ich mohla rychlo očekovat na hladine, ci nie je niektore pod vodou. Najmladsi bol umelec zvliest sa z kolesa alebo dat si rukavniky dole a zabudnut ze ich nema. Raz si dal na deke dole rukavniky pri jedle a vratil sa za mnou ku bazene a clup, uz levitoval v hlbokej vode - 4 rocny. Kym som k nemu doplavala a "dobezala" vo vode ktora ma neskutocne brzdila, cca 10 metrov od neho - mala som pocit nekonecne dlhych sekund. Jedna pani sa nanho divala asi z metra a nic. Kricim na nu a ona jak truba sa diva a pred nou ponorene dieta, Ok chapem bolo v madarsku a nerozumela...ale ze niekto dokaze cumiet a nic nerobit pri topiacom sa malom dietatu, to nepochopim.

a v reali sa mi najstarsia stratila niekolko krat, v tescu, na ulici, na sidlisku pri ihrisku, kde som sialene pobehovala s kociarom a dalsim batolatom za ruku, hladajuc 5 rocnu skeriacu sa pod krickom, ze aka zabava...
O mnozstve desivych snov, kde som sa zobudila s busiacim srdcom, ze v dave stratim jedno a ked ho hladam, stratia sa mi dalsie deti - ani nehovorim.

nastastie uz to preslo, sny aj stracanie. Ale nastupuju ine strachy. Mamy sa asi stale boja. Ked som este nemala deti a moje sestry uz ano, mi sestra povedala... "Na to ta nepripravi ziadna knizka, ziaden clanok. Na strach. Uz ked otehotnies, zacnes mat obavy o dieta a uz nikdy sa ich nezbavis.

ja som nasla raz na lyzovacke dievcatko. Mohlo mat tak 5 rokov. Isla po parkovisku a niesla si lyze. Ocividne hladala auto. Ked aom videl, ze ho nevie najst a uz ide plakat, utekala som za nou. Plakala, ze nevie najst auto a ocka. Tak sme presli cele parkovisko a nikto nide. Zobrala som ju teda na svah - nebolo to uplne blizko). Stali sme, pozerali, ci neuvidi ocka. Tak som chalanov poslala k vlekarom, aby to nahlaaili a potom sme zeazu zbadali zufaleho chlapika, co chaoticky beha popri stankoch. Ani si nas nevsimol, ako bol vystresovany. Tak som bezala za nim, on hotovy, mala spustila plac. Nakoniec vysvitli, ze oni sa pod svahom prezuvali a ona vzala lyze a sla na parkovisko.

Je to strašný pocit a zažila som ho viac krát.. ako malá mám spomienku veľmi matnu, ale intenzívnu ako revem na kúpalisku a hľadám mamu.. hľadali má niekoľko minút, mama povedala že najhorší zážitok v živote..

S mojimi deťmi som tiež zažila viac takýchto situacii.. prvý krát som to zažila keď mal najstarší 5, prvý krát som si povedala že veď nech si behá po ihrisku že veď nemusím na neho stále pozerať, bolo to v zoo a ja ostanem s najmladším pri stole.. stredná dcéra dobehla že brata nevie nájsť, hľadali sme ho asi 10minut a on nikde, totálne som salela, keby tam nebolo toľko ľudí už by som revala od zufalstva.. nakoniec sme ho našli v tuneli že tam proste len chvíľu sedel..

Potom si pamätám dcéru, bola maličká a schovala sa mi v šatníku keď som vysavala, nevedela som ju nájsť hodne dlhú chvíľu a ona tam cusala ako pena.. tiež už som hystercila..

Aj najmladší sa mi stratil na plnom ihrisku, hrozne.. inak sa snažím mať vždy deti na dohľad, aby nemali pocit že som stíhačka ale zase vidieť ich musím..

A raz ten pocit zúfalstva zažili na vlastnej koži aj deti.. máme dvoch psov, jedného sme si adoptovali od rodiny čo sa nemohla o neho starať.. bol u nás už asi pol roka, zlatý, pojaseny psík - na voľno sa nevzdaloval nikdy, vždy mám aj psov na dohľad.. boli sme v lese, sedeli sme na jednom mieste, psi sa hrali a potom sme sa pohli ďalej.. ako kráčame jeden pes pobehuje okolo a ja som si až po chvíli uvedomila že druhý chýba.. kričali sme, volali, deti plakali, mne už bolo tiež do revu, uz som si predstavovala ako to formulujem na FB že stratil sa a on chudák niekde cez cestu bude prebiehať.. išli sme späť na miesto kde sme predtým sedeli a on tam našťastie vyhukany sedel.. veľmi nám všetkym odľahlo.. podľa mňa si tam niečo zanuchal a pozabudol.sa.. deti na to ešte dlho spomínali.. a raz sa stratil mojej sestre keď sme boli na dovolenke, ušiel jej a vynuchal si cestu k nám, sedel smutné pred bránou, sestru našťastie hneď napadlo kam sa asi vybral.. podľa toho sme vedeli že už k nám patrí 😁

@oneinamillion mojej mame sa tak stratila senilna babka v meste. Babka uz mala pokrocilu demenciu, tak si ju nasi vzali z dediny do mesta do bytovky. Mama s nou bola na vysetrenia a kym nieco preberala s lekarom, babka sa vzala a odisla na ulicu.
Male dieta ma vyhodu, ze si ho niekto vsimne ze je same a niekto ho privedie alebo sa postara.
Kto si bude vsimat kracajucu babku, akych je v meste spusta. Nasi ju pol dna zufalo hladali v celom mestecku /18 tis. obyvatelov/... babka sa nakoniec unavila niekolkohodinovym kracanim a nasli ju sediet v parku pred kostolom. Paradoxne nedaleko bytu, kde byvali. Akoby to tam podvedome poznala okolie a tam sa usadila a cakala.

Mne sa stratil syn v Tesmu. Mal asi 3, 4 roky. Vyberala som niečo v regále s chladnými potravinami a on zrazu, že si ide zobrať jogurt z druhej strany regálu. Vravím mu: choď, ale hneď späť. Po chvíli som si uvedomila, že sa nevracia a išla som za ním. A on tam nebol. Taká panika má chytila. Začalo sme ho hľadať. Behala som po tej stredovej uličke a po chvíľu som ho uvidela v úplne inej uličke ako mal byť. On nás trdlo išiel hľadať iným smerom. Odvtedy som ho nepustila z očí. Dcéra sa mi tiež zatúlala, ale omnoho staršia, okolo 7, 8 rokov. Pustila som ju do potravín kúpiť si niečo aj s kamaratkou. Boli kúsok od ihriska, kde sme boli. Keďže boli zavreté, rozhodli sa ísť do Bily asi 15 minút pešo a nič nepovedali. Vyše pol hodiny som nevedela kde je, obvolala som rodičov jej kamararok a nič som nezistila. Keď sa vrátili, spucovala som ju, aby vedela, že toto sa nerobí. Druhý krát to už našťastie nespravila.