Stratil sa vám niekedy niekto?
Cez vikend sme spomínali so súrodencami na detstvo.
Naša príhoda, ktorú máme čerstvo v pamäti a popravde taký menší strach, že to raz zažijem s mojimi detmi.
21rokov dozadu, mala som 7 rokov sme šli ako kazdu sobotu cela rodina (moja mamka +4 deti 12,10,7 a 5 rokov) do Kosic na veľký nákup. My ako deti sme to milovali, boli sme z dediny a v tescu boli tie úžasne stojany so sluchadkami, Playstation atd😁 proste pre nás to bol hodinový výlet a mamka nakúpila. Strážili sme sa tak nejak navzájom, a VŽDY sme boli pokope. Ak chcel ísť niekto za mamkou, sli sme proste všetci. Stojany s hudbou boli furt obsadené, takže sme sa nejak striedali, aby mohol každý z nás na chvíľku pocuvat , v ten deň, keď sa to stalo, boli všetky stojany voľne. Každý si zapol, čo chcel a počúvali sme, po chvíli sme sa nejak všetci začali obzerať, že nám chyba najmladší brat. Začali sa doslova naše najhoršie minuty…ja to neviem opísať ten strach o môjho brata, mala som len 7 rokov, ale ten pocit mám fakt doteraz v spomienke. Najprv sme ho hľadali sami, ale keď sa nám to nedarilo museli sme to povedať mamke. Brata sme hľadali vyše polhodiny, sbskari, predavači, upratovačky, prišli policajti, manažéri sa snažili pozrieť kamery, v reprakoch sa dookola ozývalo bratove meno”Dominik, ak to počuješ prid k sluchadkam s hudbou, opakujem... Dominik, ak to počuješ, prid k sluchadkam s hudbou” normálne nočná mora. Moja mamka sa zrútila a obviňovala dookola, my sme nevedeli čo mame robiť, nikto nevedel. V celom tescu bol taký rozruch, že si to musel všimnúť podľa mna každý zákazník, aspoň ja som to tak vnímala. Mamka sa obviňovala, že nás nechala samých, ale tak ona vdova so 4 detmi, bez rodiny na pomoc nemala veľa na vyber…to je jedno.
Po tej dlhej chvíli hľadania si pamatam ako dnes 2 metrového pana, ako drzi za ruku nášho brata Dominika… našiel ho v regály spať za nejakými krabicami s elektrospotrebičmi, bol cely čas na druhej stane regalu od tých stojanov s hudbou. Dodnes mám z toho momentu tak silnu spomienku na ten strach, že toto nechcem už nikdy zažiť a aj keď mám nonstop oci na synovi, niekedy to môže byt pol minuty…
Stratil sa Vám niekedy niekto? Poznáte ten pocit?
a inak ked sme uz pri topeni...moj otec zazil topenie troch deti naraz. Boli sme dvojcatka a o rok a pol mladsia sestra, ona bola vacsia, my drobnejsie - tak sme vyzerali ako trojcata. V bulharsku na dovolenke sme mali 6,5 roka a sestra 5r. Otec nas vozil v mori vo vlnach v nafukovacej cervenej lodke s obrazkom indiana. Tie lodky boli velmi popularne... ale to "kanoe" sa v mori v hlbokej vode prevratilo a my vsetky tri sme sa ponorili pod vodu. Stale mam tu spomienku ako klesam ku dnu, uplne bez strachu a snahy sa zachranit ci skusit plavat. Pozorovala som rastliny, rybky, necitila som ze sa topim. Az ma surovo za vlasy niekto vytiahol z vody. Nejaky cudzi ujko pomohol otcovi nas hladat pod vodou a vylovit. Otcovi to dobre pocuchalo nervy.
Občas so sebou berieme na dovolenku aj vnučku, od najstaršej dcéry. Samozrejme, dávam ešte väčší pozor, ako som dávala pri našich deťoch, cením si, že nám ju dcéra so zaťom zveria, aj do zahraničia. Mala 5 rokov, keď sme ju vzali za najmladšou dcérou do UK. Všetko prebehlo v poriadku, prílet, pobyt... dieťa, malý dobrodruh, všade sa s ňou dalo ísť, boli sme spokojní, myslím, že aj ona. Domov sme leteli cez Stansted, plno ľudí, čakali sme v zástupe na odbavenie, dieťa stálo pri mne. Otočila som hlavu k mužovi, niečo som mu povedala, fakt to bol moment. A dieťaťa nikde! Tá sekunda smrteľnej hrôzy... a to ona len urobila krok vpred a výhľad na ňu mi prekryl vysoký černoch, ktorý stál predo mnou 😀.
raz sa mi stratil pes, ale po 5 minútach som ho našla, bola tma a mala som už strach
Svokrova zena na 3 hodiny, na Halloween a vo Viedni. Chytila ju nejaka z jej nalad a zrazu jej nebolo. Otrasny zazitok, prisla domov nastastie o par hodin. Neviem ako to svokor riesil potom. My sme boli radi, ze je teda doma.
Moj muz - ked bol maly mal mozno 5-6 rokov. Otec isiel za dedkom (cca 6km on nich byval), bral nejake veci, este pred domom nakladal veci a moj muz vravi mame, ze chce ist s nim za dedkom. Tak mu mama hodila bundu, ze utekaj za otcom. Otec sa o 3 hodiny vratil, sam. Mama si myslela, ze si robi srandu, no ot tvrdil, ze s nim vobec nebol, nalozil veci do auta a siel sam. Stres, panika a v tom zazvonil telefon. Volali z policie, ze maju chlaca, ktoreho im priniesla pani, ze ho stretla na ulici (asi 2 km od nich). Tak moj muz otca dole uz nestihol a ze teda sa vybral za dedkom pesi 🤣
Pred pár rokmi bol v našom meste jarmok, stánky boli aj pri kostole. My sme vnútri v kostole aranžovali kvety, keď dnu vbehol asi 6 ročný chlapček, a plakal, že sa stratil mame a sestre. Tak sme s ním šli za organizátormi jarmoku, a tí ho vyhlásili, a šťastne sa stretol s rodinou. 🙂
Môj mladší syn sa hral v detskom kútiku. Bola tam obrovská šmykalka, niečo ako hrad,...Pomohla som synovi hore, lebo tam bol kolmý rebrík, a povedala som, nech počká, kým prejdem. A opačnú stranu ho chytiť. Čakám, nič. Šmyklo sa dievčatko a môj nikde. Tak som obišla ten hrad a syn nikde. Začala som ho volať. A jedna pani, že hľadáte takého blondačika? Tam išiel.
Syn už bol niekde mimo ihriska, v uličke plnej nakupujúcich ľudí. Kričala som na neho. Našťastie dosť nahlas. Ľudia sa otáčali. Jeden chlapík si malého všimol, tak ho zastavil a kričal na mňa, že tu sú, až kým som nedoletela k nim. Uff. Vtedy mal syn 2 a pol roka a nevedel ešte čisto rozprávať. Dodnes z toho mám hrôzu.
Od nervov som navrieskala na toho chlapíka s dievčaťom, prečo dal syna zo šmykalky dole. A na ľudí okolo, že či to sa nevedel nikto ozvať, že aha dieťa ide samé. Nezáujem.
Ja som sa stratila našim v Rumunsku na dovci a sesternica tiež niekde v zahraničí na trhu. Mne sa tiež deti už párkrát zamotali 🙈
Ja som sa stratila mojim rodičom. Teda išla som k susede na návštevu, mala som asi 5 rokov. Naši ma hladali po celej dedine (suseda si myslela, že vedia, že som u nej). Potom videla ako behajú po dvore, tato bral babetu, aby ma išiel hľadať a tak sme vyšli na balkón, aby vedeli kde som 😂😂 akože príde mi to vtipné ale teraz keď mám deti tak si viem predstaviť ako sa vtedy cítili 😂 ja si pamätám doteraz jak som u nej jedla chleba s rajčinou a oni ma chudaci hľadali 😂
Ano.okrem toho ze ja sama som sa stratila rodicom na dovolenke pri mori, mne sa stratil syncek a to rovno v lese na chate. Boli sme s rodinou on mal tendenciu hned po zobudeni v pyzame bezat von. No a ja som bola v tom ze je s manzelom hore v izbe, zial, nebol. Tak nastala panika, lietali sme vsetci po okoli, vykrikovali jeho meno.. predsa chata v lese, v okoli aj medvede, diviaky...nakoniec sme ho nasli pri susednej chatke - sused kosil, to ho fascinovalo tak stal v tom modrobielom pyzamku nepohnuto a sledoval ho ako kosi. Mne sa v hlave behom sekundy premietlo asi 40 katastrofickych situacii kym sme ho hladali. Ale tak nastastie, dopadlo to dobre 😊😅
mne sa tak stratili obe deti. Bola som pozriet s kamoskou jej dom, este hruba stavba za domom dzungla, les, stavebny material, nerovny teren. Cely cas boli pri nas, chodili s nami izba za izbou a zrazu som sa s kamoskou chvilu zarozpravala, pozreli som sa cez okno von a zrazu kamoska, ze kde su deti. Najskor v klude sme presli cely dom, neboli tam. Volal, nic. Kricim, nic. Vybehla som von pozriet do auta. otvorim auto, nic. Obehnem dom, volam a ani sum. Nic. Strasne ticho a vtedy nastala panika, ja ani neviem, kto ich nakoniec nasiel, ci ja ci kamoska, vrieskali sme ako zmyslov zbavene, plakala som, skoro som sa zrutila… Boli schovani v aute v kufri a ticho boli ako mysi. To boli najhorsie minuty mojho zivota. Ja som si dokonca ani nevsimla, ze som si na nejakom roxore alebo klinci roztala pol lytka, co som to musela naplastami stahovat doma. Nezabudnem ma to nikdy a ta jazva mi to bude pripominat…
Nám takto dvojročný škriatok zduchol v Disneylande. Ja som platila, otec mu čosi ukazoval a decko bolo fuč. Kto bol v Disneylande vie, že tam je na mrte ľudí, rachot, chaos, proste na maslu. Tých 10 minút, kým sme objavili, že len vyliezol na lešenie v reštaurácii, bolo tých najdlhších v mojom živote. A zostarla som aspoň o päť rokov.
@777januska777 odchytili sme ho a zavolali policajtov - uz ho mali nahlaseneho, otec sedel na terase v meste a neustriehol si dieta. Ale maly bol uplne pokojny, dokonca bezal k telefonnej budke, ze chce volat (vtedy este boli budky v meste, ale nedociahol samozrejme - akoby to videl v nejakej rozpravke alebo co, ze co ma robit), no ale cez cestu a krizovatku
si vobec nedaval pozor, bol este velmi maly, ani nerozpraval poriadne. Ale pekne s nami cakal na lavicke, vobec neplakal, kym po neho prisli.
Keď sa tu často spomína topenie sa a stráženie vlastných detí na kúpalisko, a nedávno tu bola téma o školských výletov, tak dnes sme sa rozprávali v škole o predstavách žiakov o školskom výlete- tatralandia, lanove centrum, trampolinove centrum a nákupné centrá. Toto všetko nikdy nebude súčasťou školského výletu, ktorý budem ja organizovať.
Ja som nič také nezažila, ale už len z čítania komentárov mám zimomriavky... Neviem si predstaviť to zúfalstvo 👀
@letfenixa my sme šli na branne do lesika za školou a aj tam musel niekto stupit do osieho hniezda. Ja sa čudujem učiteľom ze s deťmi vôbec za bránu vyjdu 😅
Moj brat sa raz stratil keď cestoval zo Žiliny do Ružomberka za starkymi, ja som tam už bola a on mal cez 16 rokov. Lenže keďže ide všade ako tank nasadol do ineho vlaku a zistil to až v banskej Bystrici odkiaľ potom volal vydesenym starkym a šli sme v noci po neho autom 😅
Brutálne zážitky, normálne pri čítaní som cítila ten spomínaný strach, brrr. Budem sa modlit, aby som nič podobne nezažila.
My sme 3 roky dozadu v chorvatku vo Vodiciach pri mori našli 4 ročneho chlapčeka strateného, bola už tma, našťastie sme nejak našli rodičov, ale adrenalín neskutočny…🥺
Mňa prekvapuje, že sa to niektorým z vás este nestalo🙈 Fakt som si myslela, že takýto zážitok z jednej či druhej strany (hľadal alebo bol hľadaný) má väčšina z nás.
Ja mám takýchto príhod ešte viac, ako som už napisala..
Okrem toho, že som sa topila, stratila som sa v obchodaku, som asi ako 5-6 rocná odišla sama z domu.
Mama šla s mojou mladšou sestrou k lekárke na vedľajšie sídlisko, mna nechala už ako “veľkú” doma samu.
Po nejakej hodinke mi už bolo dlho, tak som sa rozhodla že im pôjdem oproti. Nastastie ma pred domom stretla suseda a vzala ma k nim. Ale keď sa mama vrátila so sestrou od lekarky a našla prázdny byt.. no.. nechcela by som to zažiť.
Rovnako mne odišla z bytu moja staršia dcéra, mala už 8. Bola sama ani nie 15min, ale stihla za ten čas odísť z bytu, bosá zísť 8 poschodí a behať po chodníku pred domom. Keď som sa vrátila, stala v ponožkách pred panelákom a vysvetľovala cudzej pani, že “stratila maminku”🤦🏼♀️..
Podotýkam, že veľmi chcela ostať vtedy sama doma.
Tiež som raz našla stratené dieta, ktoré odišlo same zo škôlky.. Vrátila som ho samozrejme tam, dostalo sa mi od pani učiteliek akurat škaredých pohľadov, ako keby som to dieťa ja uniesla..
Dievčatko odišlo, kým sa mama zarozprávala s učiteľkou kdesi v inej miestnosti. Keď mamu v satni nevidela, myslela si, že odišla bez nej..
Moja dcera sa stratila na dovolenke v Spanielsku pri hoteli v aqua parku.
Pol hodinu sme ju nevedeli najst. Potom sama prisla ku stolu kde sme predtym sedeli nez sme ju zacali hladat a hovori nam ze ci sme sa hrali na nahanacku s muzom , ze sme behali hore dole pri bazenoch 🙈 a ona sa veselo smykala a ja uz zo slzamy v ociach .
Ja som sa stratila rodičom na jarmoku. Mohla som mať 2-3 roky, pamätám si to úplne. Neskutočná tlačenica, ja si pamätám iba stehná ľudí (na tie som dovidela, vyššie nie), ako sa mihotali okolo mňa a nenormálny strach, ktorý som mala. Potom ma nejaký muž doviedol ku rodičom. Ja som mala potom strach o dcéru, keď sa mi narodila, vždy som ju musela mať pri sebe, keď ju niekto kočíkoval, ani som nežila, iba myslela na to, kde je. Keď sa mi narodil syn, strach sa rozdelil a je to podstatne lepšie.
Ja som toto leto stratila kamoške syna.. usadili sme deti na detský program a ona že ,,idem do auta, dáš mi na neho pozor?” Jasne veď decko jak decko.. moje deti kde posadim, tam sedia a vždy sa dívajú či som tam kde som stala, keď ma naposledy videli.. tak som kecala s mužom a zrazu došla kamoska ze kde je maly.. a ja ze veď tam sedí.. a ona ze nie.. nikdy viac to nechcem zažiť.. pritom ona bola úplne v pohode, šla ku takým skákacim hradom a potom s ním došla naspäť na program.. som sa jej s plačom ospravedlňovala, ale to boli 3 minuty max.. a ona úplne v pohode, ze veď to je oplotený uzavretý areál, ze už sa stratil aj na horších miestach.. zle mi je doteraz z toho 😂
Raz tu mamička hladala Oliviu Cez balkon som počula vystrašeny hlas a kričala na cele sidlisko Olivia, Olivia.. !! Asi po 5 minutach odniekiaĺ vyliezla a dostala pucung..Ale mala nervy, bolo to počut
Ja som raz v obchodnom centre videla dievcatko s rodicmi ako vosli do nejakeho obchodu,a za dve minuty dievcatko same,chodilo hore-dole,z jedneho obchodu do druheho...vyzerala vystrasna,asi 3-rocna..chvilku predtym sa hrala s mojou dcerkou,takze ma trochu registrovala..prihovorila som sa jej,ci jej mam pomoct najst rodicov..normalne na nej bolo vidno,aka je stastna,ze si ju niekto vsimol..vybrala som sa s nou k obchodu,kde boli predtym,z neho uz siel jej ocko cely vystraseny..akoze,nebolo nam jedno obom 🙈 slzy v ociach sme mali,a ked som si predstavila,ze by sa mi tak vyparila moja,ta mi az zle prislo..
No a samozrejme,ze aj nam sa to stalo..interierove ihrisko,boli sme tam my (muz a dve dcerky) a mozno 3 dalsie deti..ihrisko obrovske...na sekundu sme ani jeden nepozerali na mladsiu,mohla mat rok a pol..a jej zrazu nikde..volali sme na nu,obzerali sa,nechapali,kde mohla zmiznut..a zrazu len take tlmene "tatik" sme poculi..ona potvora sa nam schovala medzi take hracie automaty co tam boli,vobec by nam nenapadlo,ze sa tam vojde,a ze ju napadne tam vliezt..nastastie som chapala,ze fakt tam nemala kde zmiznut,ale nebolo mi vsetko jedno 🙈
Mohla som mat max 6 rokov, ked boli u nas trhy. Isla skm tam s ocom, maminym bratom a bratrancom (o 2 roky starsi). On ma dostal na starost a ako sme obchadzali stanky, tak sa ma chcel zbavit a poslal ma k inemu stanku. Vela ludi, stratila som... Kedze som ich nikde nevidela, sla som na kraj a tam nejaka pani vykrikovala, ze sa stratilo dievca. Nikto nechodil, tak poslala dceru aj s jej frajerom, aby ma odprevadili domov. Takze nejako som sa ocitla doma, potom neskor dosiel oco s ujom a teda nebolo im vsetko jedno... Bratranec dostal riadny pucung, ze preco ma stratil... Doteraz nechapem, ze koho napad to bol poslat chlapov na trhy a este s 2 deckami.
V lete sa nam stratila mladsia. Ja som bola v kupelke na domceku, muz siel s deckami za domcek na ihrisko a mladsia si zrazu rozmyslela, ze ide aj ona. Tak ju muz poslal za mnou na zachod a ja som ju poslala za nim. Bola som v tom, ze ju prebral, lenze on siel medzitym na ihrisko. Po chvilke dosiel, ze kde je. Skoro skolaboval a u mna nejako nastupilo racionalno a zacala som rozmyslat, ze co mala na sebe a kam mohla odist... Boli sme v rezorte, takze muz siel na recepciu, aby ju vyhlasili, ja som obehla tie cesty, ktorymi sme chodili na plaz. Na jednom rohu predavali zmrzku, tak som sa tam pytala, ze ci nevideli dievcatko take a take a oni na mna kukali, ze o com tocim a uplne odveci mi jedna odpovedala, az ta druha jej krici, ze sa mi stratila dcera... Nastastie ju odchytili nejaki dochodcovia a zacali sa s nou rozpravat a ze hlada mamku, ze mam cervene okuliare... Ked som ju nasla, tak ma az vtedy nejako prevalcovali emocie.
Starsia sa nam zase zamotala v jari v zoo v hlubokej. Uz sme pomaly sli prec a jej zrazu nikde... Tak to muz zareagoval pohotovejsie a ze aby som sla kuknut na zachody... Ze uz jej trebalo silno kakat, tak nam nestihla povedat, ze ide na zachod...
Stratili sa mi obaja synovia aj dvakrat. Prvy raz na kolibe v BA v zime, starsi mal 6.5 a mladsi 3,5 spustili sa spolu na boboch, prvy krat, druhy krat… cakala som ich hore… no a treti krat sa uz nevratili… hovorim si asi sa mladsi sprajcol ze nebude slapat tak som isla pomaly dole ze ich stretnem a nic. To uz mi zacinalo byt uzko, myslela som ze sme sa minuli tak som znovu vyslapala hore a zase dole. Mladsieho som nasla sameho ponevierat sa pri takom malom potoku, starsieho s bobami nikde, behali sme tam hore dole splasene a asi po 15 minutach sa mlady muz vynoril z lesa aj s bobami…. Ze tam pokracovala este cesticka ktoru chcel preskumat, tak brata vylozil z bobov a odfrcal mu prec. Druhy krat sa stratili v legolande v areali kde sme byvali… zostali na preliezke rovno pod oknom nasej izby, isli sme s muzom na chvilu na izbu, s tym ze som ich pod chvilou kontrolovala… mladsi mi krical ze musi ist cikat, este som mu zakricala nech pocka ze bezim dole (vchodove dvere boli na kartu) a kym som zbehla obaja zmizli. Obaja s muzom sme tam behali po okoli, hladali, Zrazu sa otvorili dvere z ineho vchodu ubytka a odtial vysli chlapci aj s personalom ubytka ktory ich nasli ako sa dobijaju do izby na druhom poschodi (akurat v inom bloku)… niekto ich pustil do budovy a oni bez karty sa nevedeli dostat von
Áno bojím sa, že mi niekto unesie dieťa a preto ich mám non-stop na očiach
Ale už 2,5 ročnej vysvetľujem, že mi nikdy nesmie ujsť a musí sa držať pri mne lebo ju niekto môže ukradnúť. Neberiem to ako strašenie dieťaťa, ale ako realitu.
Áno, sestra keď mala asi 3 roky. Boli sme na dovolenke v Chorvátsku s maminou a dvomi sestrami, ja 21, sestra 18 a najmladšia 3 roky. Ja som mala izbu so staršou segrou a vedľa bola mamina s trojročnou sestrou. Ona si myslela, že je s nami na izbe a my zase, že je s maminou. No nebola ani tam, ani tam. Keď sme to zistili, hľadali sme ju najskôr v hoteli. Potom nám napadol najhorší scenár, že či nevybehla von z hotela k moru. Strašne sme sa o ňu báli, veď nevedela ešte ani plávať. Trvalo to hádam pol hodiny. Našťastie ju na pláži našla jedna pani z nášho zájazdu a prechádzala sa s ňou, kým ju niekto nezačne hľadať 🙏 Takže všetko dobre skončilo, dnes už má 19 a na tejto príhode sa smeje, ale mne je zle aj teraz keď to píšem.
Mne môj vtedy 4 ročný mladší syn. Išla som vyniesť smeti a ku kontajnerom sa islo cez parkovisko a potom sme mali v pláne niekam ísť autom. Ja som si ani neuvedomila,že som odomkla. Zrazu som mala len staršieho syna a mladší nikde,hľadala som po sídlisku,kričali sme so starším mladšieho meno,už som volala políciu,keď som tlmenym hlasom zapocula maleho,ale nikde som ho nevedela nájsť, ja ze padol do nejakej jamy a on si sedel cely čas v aute. Skoro som zifnarktovala😅