Stretávky so spolužiakmi po rokoch
Ahojte, aký je váš názor na tieto stretávky? Niektorí sa tešia, prehovárajú iných, ktorí si potom hľadajú rôzne výhovorky.Podľa môjho názoru by sa mali stretnúť tí, ktorí sa tešia.
Stručné zhrnutie
- Stretávky spolužiakov sú dobrovoľné a účasť často obmedzia rodinné povinnosti, život v zahraničí alebo zdravotné dôvody; organizátori to zvyčajne rešpektujú.
- Mnohé triedy plánujú pravidelné stretávky každých 5 rokov, niektoré skupiny sa stretávajú častejšie (napr. každý rok) a úspech závisí od ochoty a schopností organizátora.
- Stretávky môžu posilniť vzťahy v dobrom kolektíve, ale môžu viesť aj k porovnávaniu životných úspechov, nepríjemnostiam alebo incidentom (anektodálne správy o hádkach, nadmernom pití a strate vecí).
Najčastejšie otázky
Q: Ako často sa bežne organizujú stretávky spolužiakov?
A: Bežná frekvencia stretávok v diskusii bola „každých 5 rokov“, pričom niektoré skupiny sa stretávajú aj každoročne alebo nepravidelne podľa dohody.
Q: Prečo veľa ľudí nepríde na stretávky po rokoch?
A: Uvádzané dôvody sú rodinné povinnosti (deti), život v zahraničí, pracovné či zdravotné obmedzenia a pocit, že s niektorými ľuďmi už nemajú spoločné témy.
Q: Ako nájsť spolužiakov na veľkú stretávku po desiatkach rokov?
A: Jeden príklad organizácie zahŕňal trojmesačné dohľadávanie cez mestské úrady, obecné úrady a „virtuálne cintoríny“; často sa tiež využívajú sociálne siete a osobné kontakty.
Q: Čo očakávať na stretávke z pohľadu interakcií?
A: Očakávajte, že sa vytvoria podobné skupinky ako v škole, môže ísť o spomínanie, porovnávanie životných úspechov a v starších skupinách ukazovanie fotiek vnúčat; u niektorých stretávok sa spomínalo aj presunutie do baru a konzumácia alkoholu.
Q: Ako rozhodnúť, či organizovať stretávku, ak trieda nebola súdržná?
A: Diskutovaný prístup je nerealizovať nútené akcie; ak kolektív nebol dobrý, väčšina ľudí nebude mať záujem a organizácia bude málo úspešná.
Q: Ako zabezpečiť, aby sa stretávky nekončili konfliktmi alebo stratami majetku?
A: V diskusii neboli uvedené štandardné opatrenia, len anekdotické varovania pred nadmerným pitím a stratou vecí; praktické kroky sú zodpovedné plánovanie, voľba vhodného miesta a dohľad nad programom.
Závery z diskusie
Zhoda
- Stretávka je dobrovoľná a nikto by nemal byť nútený zúčastniť sa.
- Úspešnosť stretávky závisí od kvality pôvodného kolektívu a od toho, či sa nájde schopný organizátor.
- Viaceré skupiny plánujú stretávky pravidelne každých 5 rokov.
Sporné názory
- Niektorí považujú stretávky za hodnotnú príležitosť na spomínanie a upevnenie vzťahov, zatiaľ čo iní ich považujú za strata času s ľuďmi, s ktorými už nemajú nič spoločné.
Otvorené otázky
- Ako efektívne motivovať viac spolužiakov, aby sa zúčastnili bez pocitu nátlaku?
- Aké konkrétne organizačné opatrenia znížia riziko konfliktov a strát počas stretávky?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
adidasky, kontaktovanie cez mestské úrady, kontaktovanie cez obecné úrady, vyhľadávanie cez virtuálne cintoríny, organizovanie stretávok každých 5 rokov, využitie sociálnych sietí, presun na bar ako miesto pokračovania
Miesta a osoby
Levice, Žilina, Rajec, Fiľakovo, Sereď, Spiš
Moji rodicia maju normalne stretavky zo ss. Ja som nebola na ziadnej (neviem o tom, ze sa nieco organizovalo- mozno len mna nepozvali😝), a to som si myslela, ake dobre kolektivy sme mali....no asi po urcitom case asi ani nie🤷♀️🤷♀️🤷♀️🤷♀️🤷♀️
Ja som nebola ani na jednej a je mi to šumafuk ... Kto chce, nech sa stretne, osobne nevidím dôvod "chváliť" sa svojimi ne/úspechmi ľuďom, ktorých som nevidela x rokov ...
Nase stretavky zo strednej su super. Nikdy nepridu vsetci..niektori su v zahranici, niektore nepustia manzelia, niektori sa boja priznat blbe zivotne rozhodnutia...
Stretávame sa každých päť rokov, vždy je nás cez 20 a býva fajn, aj keď na poslednej sme tak trochu znechutene skonštatovali, ze z báb najlepšie vyzerá triedna 🤣🤣🤣 (mali sme pomerne čerstvú absolventku, takže nebola od nas výrazne starsia. A nestarne, potvora)
My sa stretávame zo strednej pravidelne, samozrejme nie všetci ale raz nás príde viac, inokedy menej... Boli sme super kolektív, do dnešného dňa o sebe vieme, píšeme si 🙂 zo základky sme mali iba jedno stretnutie, tam sme síce až taký dobrý kolektív neboli ale prišlo nás cez 22 a v triede sme boli 26 čiže dosť.. 🙂
u nás sú ľudia, čo nechodia, čo neboli ani na jednej a neriešim, je to každého vec či sa rozhodne prísť alebo nie, tiež by som nešla, keby som vedela, že sa nemám s kým o čom baviť alebo tak, žeby som sa zle mala cítiť ;)
Stretávka je žiadaná ak bol dobrý kolektív. Organizoval som stretávku po 40 rokoch od skončenia SOU a prišli všetci. Boli sme škola s celoslovenskou pôsobnosťou a dohľadať všetkých spolužiakov, mi trvalo 3 mesiace, cez mestské úrady, obecné úrady a žiaľ aj cez virtuálne cintoríny. Dohodli sme sa že sa budeme stretávať každých 5 rokov, pretože sme už šesťdesiatnici a čas sa kráti. Do Levíc prišli spolužiaci zo Žiliny, Rajca, Fiľakova, Serede, Spiša atď. Aj keď mali dlhú cestu, boli veľmi radi že sme sa stretli a nespoznali sme sa. Ak Vám to zdravie umožňuje, stretávajte sa a spomínajte na časy minulé. Veď všetky hriechy, ak boli, sú už dávno premlčané a zabudnuté. Zostali len čisté, milé spomienky.
O stretavku zo zakladnej skoly nemam zaujem, polovica bola banda vymajzlaných povyšujúcich sa s*áčov, my zo zvysku sme sa snazili len dako prezit... Boli to 90te roky, síce ziadne mobily ani elektronika, ale napr kto mal také adidasky, ten bol niečo viac.... Par fajn ludí zo zš so mnou chodilo aj na rovnaku strednú, tam sme uz stretavku po par rokoch mali, teraz nas caka dalsia. Skoro po 20rokoch.... na tú ale nejdem, mam zdravotne aj rodinne problemy (resp. vyrovnavam sa s umrtim v rodine) a nemam chut na socializaciu.
Zo strednej skoly som mala jedno stretnutie, ochorela som a nebola som tam. Ine som nezaznamenala, ale je mozne aj to, ze sa stretavaju len urcite skupinky. Neboli sme dobry kolektiv a o tych co chcem mam info zo socialnych sieti. Z
o zakladnej bola minuly rok, nesla som, pretoze sa s tymi ludmi co tam boli bavim aj bezne, stretavam ich v meste alebo sme v kontakte cez socialne siete.
Osobne nejak necitim potrebu stretavat sa velmi s tymi ludmi, lebo vacsinou su to take stretnutia "na silu", ze vlastne nechces ale zo slusnosti ides. Ja som uz dost stara, aby som na tieto veci "na silu" nechodila.