icon

Syndróm bieleho plášťa. Dá sa s tým niečo robiť?

avatar
carisma25
20. dec 2008

Ahojte. Mame taky problem ze moj syncek nelubi pani doktorku 🙂 Prejavuje sa to tak, ze ked tam prideme do poradne, este ho ani nezacne pocuvat a on uz spusti neutichajuci plac, ale to taky, ze sa az zachadza a je cely bordovy. Potom vsetky bezne ukony, ako je pozeranie do hrdielka, vazenie a pod. idu ruka v ruke s obrovskym narekom. A to nehovorim o ockovani ☹ velmi ma to trapi a som z toho smutna. Mohol to zdedit po mne, lebo ja ked vidim biely plast, hned mi stupa tlak? 😲 😝 da sa s tym vobec nieco robit? dakujem za vsetky rady

avatar
kveta
•
20. dec 2008

Carisma25, maličké deti vedia vycítiť emócie svojich rodičov. Keď je rodič nepokojný, začnú byť nepokojné aj ony. Podľa mňa Tvoj synček cíti Tvoj nepokoj a reaguje naň. Ja by som Ti poradila, aby si poslala so synčekom k doktorke niekoho iného, napríklad tatina a uvidíte, či bude synček tiež nervózny alebo v pohode.

avatar
denduska
•
21. dec 2008

ja si tiez myslim, ze to citi aj z teba....neviem, ked som ja bola mala, kupili mi detsku lekarnicku, mali sme doma fonendoskop, kazdeho som pocuvala a pichala tymi detskymi injekciami 😀 tak skus sa s nim tak nejak hrat...a postupne si daj biely plast 😅
nasa doktorka nenosi biely plast..tak nasa mala sa neboji..zatial 😕

avatar
daleja
•
21. dec 2008

ahojte. ja neviem ci to bude len tymi pocitmi.& ja mam dve dcery, prva sa lekarky vobec nebala a druha je prese ako pisecarisma25, len co ju posadim u sestrisiek na lehatko, uz strasne place, v poradni ju ani poriadne nemozu odvazit,lebo na vahe neobsedi. ked ju Dr. chce popocuvat, tak ju musim drzat na rukach pritulenu ku mne a ona sa pokusa nieco pocut. Neviem prco je to tak, ale co si pamatam, tak to robi od dvoch mesiacov. teraz bude mat rok. a Dr je moja znama, takze sa obcas stretneme mimo a niekedy sa rozplace. ale to moze byt nahoda, lebo pri cudzych niekedy place. co mam s nou robit? u lekarky potom rozplace vsetky deti ☹

avatar
elize
•
21. dec 2008

carisma my sme na tom uuuuuplne rovnako. Jednoducho akykolvek biely plast zmeni nase neposende rozosmiate slniecko na mamin cecek, ktory neustale place 😀 Staci ked sa na neho dr. usmeje a je to ... A ja strach z lekarov nemam. Jednoducho dieta pride do stadia kedy zacne vnimat, ze ta osoba v bielom plasti mu picha injekcie, dava palicku do hrdielka a jemu to nie je velmi po voli, dotyka sa ho niecim studenym na hrudniku, ... 🙂 Zvykne sa to casom samo upravit, a to vtedy ked si dietatko uvedomi ze ho pocuvanie hrudnika a pozeranie do hrdielka vlastne neboli a plakat bude len pri ozajstnej bolesti 😉
Ja teda dufam, ze v tom nebude nejaky zakoreneny strach, ktory len tak nezmizne. Maxik sa totiz narodil predcasne a bielych plastov si uzil dost a uziva stale na pravidelnych dispenzarnych prehliadkach.
Tak verme, ze to jedneho dna prejde 😉 A dovtedy pevne nervy nam aj sestrickam a lekarom 😀

avatar
jaduska
•
21. dec 2008

My máme doma to isté. Staršia dcérka, keď bola menšia a museli sme ísť k doktorke, tak len plakala, aby sme ju nedali ľahnúť na lehátko. Mladšia robí to isté, keď ju tam dám ľahnúť, hneď spustí plač, to isté aj u zubára, len tam to nevadí, lebo aspoň otvorí pusu. Plače dokonca aj vtedy, keď idem ja do poradne a ona ma spolu so staršou čaká pri sestričke. Jednoducho vidí lekárske prostredie a plače. Ale je pravda, že to nie je až tak, žeby pri tom bordovela... 😒 Vekom to prejde, teda aspoň tie bežné návštevy budú bez plaču, zato očkovania...to bude zážitok asi stále