Traumy z detstva v dospelosti

niektoré traumy si budeš niesť celý život, aj keď budeš presviedčať samu seba, že si sa s tým vyrovnala, tie jazvy na duši zostanú

@wanesaz ja mam presne to iste ako Ty. A este som niekedy mavala aj strach sediet na wecku, ze ma nieco vcucne dnu

@lienqa prvykrat v zivote na kupalisku a myslela som si, ze voda je vsade rovnako hlboká. Omyl! Skocila som, zacala som sa topit a spoluziacky na okraji bazéna sa smiali, ze aka sranda. Odvtedy musim dosiahnut a dokonca aj vidiet na dno.

Ja sa bojim ziab... extremne, ked zbadam zabu, zabudnem na okolity svet, hanba-nehanba, je mi to jedno, bojim sa, ze zinfarktujem... uz len pri pohlade na obrazok mam husiu kozu

@janikovaanicka7 waaaa to poznam tiež, najmä ze odtial vylezie velky had, lebo ked som bola mala, raz take nieco bolo v telke v nejakych zaujimavostiach... Našťastie to uz nemam😂😂😂

To ja mam skor traumu z buducnosti. Napriklad, ze moje deti budu v puberte, budu neznesitelne a drze...

Baby, ved citajte s porozumenim. Tu autorka sa pyta na "rany" z detstva....teda psychicke ujmy, ktore vam sposobil clovek okolo vas.....nie zaby, pavuky a ladove medvede, prip. skok zo strechy.

Strach z hadov, pavúkov, tmavej vody, nerada odchádzam z pivnice sama /mám pocit akoby ma niekto prenasledoval/, z upírov /sestra mi ako malej čítala Drakulu a ja sa toho strachu dodnes neviem úplne zbaviť/...

Damy 🙂 strach z hadov, pavukov, jedovatých a bodavych priser nie je trauma. Je to to, co si nesieme v genoch od nasich predkov. Pre nich bolo životne dôležité, aby ich poznali a mali strach. Ten jediny im zachranoval kožu. Takze je uplne prirodzené, ze sa toho bojite. Niektori sa neboja lebo to uz pomaly mizne, nie sme odkazani na to, poznat tieto nebezpecne stvorenia.
Autorka zrejme naraza na traumy ako bitie, alkoholizmus, drogy, sexualne zneužívanie, unos, strata rodica, zanedbavanie, a pod.

ked som bola mala (4-5r.) a starsi bratia nechceli, aby som im isls do izby, na odstrasenie dali pred izbu hracku konika s odtrhnutou hlavou. Dnes mam 30r. a totalny panicky strach z otrhnutych hlav, dokonca si ani nic nevystrihnem z novin, pokial je na druhej strane daky clovek, zviera.

Pocujte, viete o tom, ze existuje terapia na tieto traumy z hlbokej vody a odtrhnutych hlav, soferovania az po tie najhorsie traumy? Vola sa EMDR a liecila sa nou napr. Hedviga Malinová. Je to krarkodobe a efektivne. Možno nadide ten spravny cas, ked s tym budete chciet seknut a zbavit sa toho.

Ked som chodila na prvý stupeň zákl.školy, tak raz pri hraní vonku si chalani vymysleli, že som na jedného z nich ukázala prostredník. Na toho, ktorý mal u seba samovyklápací lovecký nôž. Hneď pribehol ku mňe, pritlačil ma k stene s nožom pod krkom a kričal na mňa že ma podreže ako kura. Ja som vôbec nevedela čo sa deje. Všetky decká z okolia pribehli a pozerali na nás, niektorí kričali, niektorí ho povzbudzovali. Zachránila ma až kamarátka, ktorá na ňho kričala že to povie jeho rodičom, ak hneď neprestane. ... Pamatam si ešte ďalšie podobné príhody.. 😔

Mňa rodičia posielali stále spať, pričom ja som mala stále niečo rozrobené a nechcelo sa mi. Dlho som musela ísť spať 20 : 30 s o 5 rokov mladším bratom. Samozrejme, je to dobre, poznám deti, čo sú hore do polnoci, rodičia na to kašľu, ale včera som vyletela na manžela, keď povedal, že mám ísť už spať, nech sa vyspím, kým malá bude chcieť v noci jesť. Myslel to opäť dobre a ja som na neho vyletela, nech sa ku mne nespráva ako k malému decku. Potom som sa mu ospravedlňovala, že to je trauma z detstva.

Zaujímavá tema. Co všetko si nesieme so sebou.

Mňa na zš sikanovali a teraz robím vychovávateľku. Sa mi zdá, že som až extrémne citlivá, keď vidím čo i len náznak šikany. A v 13tich rokoch sa ma ma pokúsil znásilniť otec môjho spolužiaka a odkedy sa mi narodila dcéra, stále sledujem, či ju niekto neoblapáva a pod. :(

ja mam este aj nocne mory koli ucitelkam zo strednej.. normalne sa mi o nich sniva ake boli zakeracke

Ja si tiež nesiem traumu na celý m život, veru ma poznačila na celý život. Zajakavam sa...
V jasliach boli odporne ucitelky. Pred spaním sme sa išli hromadne vycikat, no počas spania mi zase bolo treba. Ucitelky nám ale zakazali behať počas spania, tak som drzala, pokiaľ sa dalo, bála som sa ich, lebo sa stále vyhrazali a boli necitlive. Mechúr nevydrzal... Tak ma zdrapla, strcila pod ľadovú sprchu a sprchovala...
Mamina po mňa prišla a ja som nevedela súvisle slovo povedať. Odvtedy je moja reč nesuvisla. A neznasam studenú vodu, chlad, mokré veci na sebe...
Chodila som aj k logopedicke, nepomohlo. Bola som na regresnej terapii, nemala som z toho dobry pocit.
Zajakavanie sa mi zhorsuje stresom, keď si rozpravam sama pre seba, rozprávam bezchybne. Všetko je to v hlave... 😑

@ankare podľa toho čo píšeš že so sebou hovoríš normálne tak ty to dáš keby veľmi chceš mala by si si sama sebe viac veriť a myslieť nato keď s niekým komunikujes že hovorím sama so sebou dám to nepôjde to z dna na den ale dáš to za nejaký čas musíš presvedčiť mozog ten nas riadi a to je pravda nevzdáj to

@wanesaz odkedy zijem v panaku, tak to nemam ani ja 🙂

@charlie1980 kazdy jeden strach aj ked len zo zaby, z nieco prameni a najcastejsie je to spajane s detstvom, urcite situacie, okolnosti, ktore sa stali a my si casto na ne nespominame, su zaciatkom strachu, ktory sa s bami nesie cely zivot

@ankare boze take ucitelky by nemali ani ucit😥

@ebi88 oprava : takíto

@mircalla ja už som v tom, sú drzé a neznesiteľné
@ankare chudiatko, ja som našťastie bola chorá často, musela som z jaslí prec

Ked som chodila do skolky,ucitelky ma nutili jest vajcovu polievku,velmi som ju neznasala,aj tak ma nutili aj s placom,potom sa mi deti skolke posmievali,robili si so mna srandu,ze bude vajcova polievka,boli to moji spoluziaci aj na zakladnej skole,nebola som na jedinej stretavke,nikto netusi preco...je jedno ako davno to bolo,je jedno kolko mam rokov,nikdy na to nezabudnem a sebavedomiu to tiez neprida,nepochopi,kto nezazil

Mam traumu z opitych ludi, par nepeknych spomienok z detstva a este jednu traumu si nosim, kedysi to byvalo tak, ze ked umrel clovek, lezal doma v izbe, my ako deti sme sa mali rozlucit s nimi (pradedko, prababka, dedko) to je moja trauma to chladne mrtve telo.. asi by som teraz umrela, keby som sa ho mala dotknut..

traumu z detstva urcite som mala aj ja. A to, ze sa mi deti smiali z mojho mena.☹

@petrofka tato terapia vobec nie je kratkodoba. Moze trvat aj dva roky.. treba si o tom precitat. a je dost financne narocna..

ale aby som isla k teme. Moji rodiacia su alkoholici. Casto sa bili ked som bola mala a ja som stala u postele triasla som sa od strachu a striehla kedy mama zavola aby som ju prisla ochranit. (dnes viem ze ona bola ta ktora bitku vzdy vyvolala) Mama nikdy nevedela prejavit lasku. stale len kritizovala a urazala sa..okolo 17 rokov som zacala mat uzkostne stavy. ale neriesila som. potlacala a zila dalej. po narodeni druheho dietata v 33 rokoch sa to rapidne zhorsilo az som sa rozhodla vyhladat psychologa. chodim k nej 7 mesiacov. Dost sa mi ulavilo..ale este daleko nemam vyriesene vsetky rany z detsva...Len lutujem ze som to nezacala riesit skorej. Ale bala som sa ze ma ludia za to odsudia. :(

Ja mam traumu z anglictiny. Dostali sme v maturitnom rocniku sibnutu staru dievku. Nakolko som v angline excelovala, chcela som aj maturovat (vtedy ako jedina z triedy) a ona sa rozhodla, ze len cez jej mrtvolu. Nutila ma ucit sa jej slohove prace z gympla, len to akceptovala ako vhodnu pripravu na maturity a mala som rozoberat, co ONA tou pracou chcela povedat. Nechcela ma pripustit k maturite, musela som ziadat o riaditelske preskusanie (na moje stastie bol riaditel anglictinar) a “pre istotu“ bol pritomny aj na maturite. Aj rocnik aj maturitu som dala za 1 (este sme nemali pismena) a odvtedy po anglicky hovorim len v pripadoch najvyssej nudze. Na anglicke stranky idem len cez googleprekladac.