Úzkosť. Čo mám robiť?

@sikea mne by zas chutilo len zas vaha sa mi zvysila hnusoba a tak som si myslela ze si udrzim svoju vahu a prt z 78 mam 86 a pre mna to je vela

@lukasko12 to asi s AD tak chiti jesť lebo ja som pribrala na 83 a teraz mám 76….buď rada že ti chuti

Ja som konečne bol u psychiatra. Povedal som to rodine, priateľke a veľmi sa mi uľavilo. Mám panicku poruchu a obsedantne kompulzivnu poruchu. Zatiaľ som z tým nemal problém ale už som musel ísť.
Ja som človek čo by neublížil nikomu a ani sám sebe ale báť sa keď som si iba krájať chleba a že sa niečo stane je odporný. Neviem a nechce sa mi to hľadať ale niekto tu tiež písal že mal takéto myšlienky. Tretí deň beriem lieky a dúfam že časom bude lepšie 🙂

@xxxmisox držím palce, je to pliaga, ale na druhej strane si je treba uvedomiť jednu podstatnú vec, a to takú, že dá sa z toho dostať úplne. Pred cca 3-4 rokmi som prežíval najhoršie odbobie mojho života a neveril som nikomu, ničomu, že sa z toho dostanem ( strachy, nespavosti, panicke attacky, divné myšlienky, depresie stav ako po abstinenčńych príznakoch nejakej drogy, proste hnus). Bral som istý čas aj psychofarmaká, ale najviac mi pomohla dlhodobá psychoterapia (čomu som veril najmänej) u jednej Dr. Psychologičky z Košíc. Doteraz nemám žiaden problém. A žijem si život ako pred tou pliagou.

@chupakabra25 ak máš email môžeme si napísať a poviem ti viac o mojich pocitoch….. dakujem

@xxxmisox kludne napis sukromnu spravu tu.

mne pomaha 5-HTP ked mam zhorsenu psychiku, neuzivam stale hlavne na jar a jesen mavam, kupujem si sunday natural od vitariana

@filipko potrebujete posilniť vedomie a s tým súvisiace sebavedomie. Je zlé ak sa otvorí most medzi vedomím a podvedomím. Vyhýbať sa rôznym liečiteľstvám, hypnózam a meditáciám. Ak aktivujete podvedomie " zadná časť mozgu" oslabíte tak vedomie "predná časť mozgu". Lieky nepomôžu, len potláčajú prejavy. Môžete sa zbaviť úzkostí, prípadne depresií... ale je to dosť zložité

Skús sa na to pozrieť takto: pokiaľ tieto problémy resp. príznaky trvajú viac ako rok, tak napríklad pri búšení srdca (a teda tvojej domnelej poruchy funkčnosti srdca) by si už za ten rok asi dávno x-krát zinfarktovala alebo už bola mŕtva. Nepoznám nikoho, kto by infarktoval jeden rok bez prestávky a bez úspechu 🙂 Ale pravdepodobne je srdce zdravé, pretože *žiješ*! Samozrejme je dobrý nápad dať si pre istotu spraviť typické vyšetrenia ako krvný obraz, EKG, sken mozgu a neurologické vyšetrenia, z toho sa dá pekne vyčítať, či si fyzicky zdravá alebo nie. Avšak zdanie, že si chorá, je pre úzkostné poruchy veľmi časté a typické, pretože symptómy úzkosti sa veľmi ľahko dajú zameniť s inými ochoreniami, a nie je na tom v zásade nič nelogické! Búši srdce a ťažko sa dýcha? Určite infarkt! Točí sa mi hlava a mám rozmazané videnie? To musí byť nádor na mozgu... Úzkosť je v tomto dvojsečná, pretože ťa takto vlastne chce chrániť, no pritom ti v rámci svojej pomoci opakovane zvyšuje úroveň zdesenia. Psychiater dokáže správne určiť diagnózu položením vecných otázok, oni na to majú vypracované metódy, to je najjednoduchšia cesta ako zistiť, čo ti naozaj je a či sa jedná o úzkostnú poruchu. Netreba sa hanbiť a treba ísť, psychiater videl už stovky ľudí ako ty alebo aj miliónkrát "divnejších" ľudí ako si ty, ľudí, ktorí si myslia, že sú z planéty Mars, alebo ľudí, ktorí o sebe vyhlasujú, že sú vtelený Ježiš Nazaretský, hovoria s ľuďmi monštrami, vrahmi - s tým sa ty nemôžeš ani zďaleka porovnávať... im je to úplne jedno či si tam alebo nie, je to ich práca a dobre vedia, že za psychické problémy ľudia nie sú vinní a ani tam nie sú na to, aby niekoho obviňovali alebo súdili - ich práca je ľuďom pomáhať. Poviem to narovinu a nie v zlom, úzkostná porucha zvykne u väčšiny pacientov trvať relatívne dlho, odznieva všeobecne nebadane a veľmi pomaly a má častú recidívu. Všimni si, že som povedal, že "úzkosť odznieva"; tým chcem povedať, že vedome, t.j. vôľou, s ňou nedokážeš urobiť nič, ale že vôbec nič - jedná sa totiž o podvedomý problém. Človek si už pár hodín alebo dní myslí, že je z toho von, no úzkosť sa rada dostaví znova. A ak by ťa náhodou napadlo s tým vedome niečo vyskúšať urobiť, napríklad kontrolovať alebo manipulovať úzkosť myšlienkami alebo sugesciami, podráždená amygdala sa podráždi ešte viac, pretože sa dá prirovnať k rozhorúčenej platni na pečenie: čokoľvek na ňu hodíš, proste sa to pripáli. Amygdalu je potrebné krok za krokom skľudňovať, upokojovať. A teda zjednodušene, máš momentálne v hlave podráždenú a hyperaktívnu amygdalu, párovú mozgovú štruktúru, pravdepodobne následkom dlhodobého a narastajúceho podráždenia, nervozity, stresu z rôznych životných okolností alebo sledom traumatických, závažných, životných udalostí - napr. strata bývania, strata práce, strata vzťahu, smrť blízkeho, alkoholizmus alebo choroba v rodine a podobné vysoko stresujúce udalosti. Podvedome v mysli sa snažíš týmto udalostiam zabrániť, alebo ich vrátiť späť, lenže ty vieš, že sa to tak nedá zariadiť, alebo by to bolo veľmi zložité, alebo jednoducho netušíš čo s tým. Preto táto úzkostná reakcia a rezistencia, napätie v hlave, ktoré ťa sprevádza minútu po minúte, každú hodinu, každý deň... Existujú rôzne metódy ako sa s úzkosťou dá krok po kroku vysporiadať, možno si trošku na pár minút alebo hodín uľaviť, avšak zo všeobecného hľadiska sa nejaké radikálne zlepšenie neprejaví za deň ani za týždeň a pravdepodobne ani za mesiac. Trvá to dlhšiu dobu - od niekoľkých mesiacov až po niekoľko rokov, v zložitejších prípadoch úzkosť trvá dekády rokov. Sorry, to je realita. Z môjho pohľadu ide o to, že aj keď sa povedzme naučíš lepšie dýchať a jemne neurózu týmto spôsobom ovplyvňovať, alebo dýchaš do sáčku, alebo (správnym spôsobom) medituješ, alebo sa sprítomňuješ, alebo [doplňme sem akúkoľvek terapeutickú metódu], ak spúšťačom bol ťažký rozchod, najlepšie úzkosť zmizne tak, že sa o nejakú dobu ocitneš v novom, peknom, funkčnom vzťahu. Lenže to sa nestane zajtra a nemáš nad tým ani veľkú moc, pretože nedokážeš zariadiť, že tvoj nový vyvolený pôjde zajtra o 9 večer po ulici pred tvojím domom, usmejete sa na seba, on ťa pozve do kina a na druhý deň bude svadba. Trvá to dlho, pretože vonkajšie životné okolnosti nemáme ako ľudia v moci, alebo ak aj áno, tak limitovane. Ak si prišla o dom, úzkosť najlepšie pominie tak, že si zabezpečíš nové, uspokojivé bývanie, alebo že na tom budeš pracovať, vedome sa približovať k tomuto cieľu. Ale znova, nie je to jednoduché, možno kvôli novému bývaniu budeš potrebovať vyšší plat, a kvôli vyššiemu platu budeš musieť zmeniť prácu, a do toho sa ti v živote pripletie milión ďalších vecí a odbočiek a to je ďalšia neuróza... Ako problém v súčasnej terapii u veľkého množstva psychológov, psychiatrov, knižiek o sebarozvoji a pod. vidím to, že človek trpiaci úzkosťou sa obvykle snaží, respektíve je vedený k tomu, aby sa na tieto svoje negatívne pocity sústreďoval, všemožne sa ich snažil utlmovať alebo jemne meniť, ovplyvňovať, akože "zlepšovať", už spomínanými terapeutickými metódami, a stále sa len kváka o pocitoch a meditácii a dýchaní atď. Ale vec je tá, že tieto pocity sa neprihodili len tak, niečo ich spustilo a to niečo sa nachádza v živote, v ubiehajúcej realite okolo nás, v okolnostiach a v našom prostredí. Tvoj mozog si jedného škaredého dňa nepovedal, že haló, dosť bolo srandy, dajme trošku bomby a poďme byť úzkostliví. Tu bol nejaký spúšťač, nejaká trauma, nejaké obavy, nejaké prúsery, nejaké veci čo nechceme, aby sa stali - a preto tvrdím, že najlepším a najúčinnejším spôsobom ako zatočiť s úzkosťou, je zabojovať v realite a dosiahnuť želané životné méty, ak sa nedajú dosiahnuť, tak alternatívne, ktoré sa sprístupnia časom. Primitívne povedané: meditácia ti zloženky nezaplatí, dýchanie do sáčku ťa zaujímavou pre tvojho nového partnera neurobí a špeciálne dýchanie ti kuchyňu nepozametá. Okrem iného, haló, to ako fakt chceš fungovať v živote tak, že budeš pri sebe nosiť nejaký dýchací sáčok? Takto si fungovala predtým? Ale veď ty nie si invalid alebo nejaká divná osoba aby si niečo také robila. Dýchanie je riadené mozgom a nie je šanca aby sa zastavilo. Keď na teba príde úzkosť v nákupnom centre, to sa ako posadíš do stredu na podlahu a začneš meditovať? Keď na teba príde úzkosť na ulici, tak si začneš mumlať pozitívne afirmácie a všetky problémy sveta zrazu čarovne zmiznú? Ale veď to sú nezmysly, načo sa uchyľovať k takýmto veciam, veď predsa chceš fungovať ako normálny človek akým si bola predtým... Preto čo najskôr - byť aktívny, ísť si za svojim cieľom, získať stratené, vymyslieť po ceste niečo nové, natrafiť na nové príležitosti a to všetko v rámci svojich, najmä na začiatku, výrazne limitovaných energetických možností, pretože úzkosť poriadne vyčerpáva. Obavy a úzkostné stavy ti nahovárajú jednu vec, ale čo ak v skutočnosti si zdravá ako rybička a zožieraním sa zahadzuješ čas na zveľaďovanie tvojho skutočného dobrého fyzického zdravia, namiesto toho aby si ho zdokonaľovala (napríklad prechádzkou v prírode, alebo uvarením zdravého, nového jedla)... Chápeš ten paradox? Úzkosť je ekvivalent "čo ak možno"? Ale toto "čo ak možno" nie je realita, je to len hypotéza. Čím viac je amygdala podráždená, tým väčšie a extrémenjšie hypotézy nám núka. A preto, nebojovať v hlave, ale v realite svojimi činmi. Nezáleží na tom, čo si myslíš, čo za kraviny ťa napadajú, alebo aké obavy máš - to všetko je len "nič", je to len "vzduch", je to len "zdanie", sú to len hypotézy typu možno áno - možno nie. To jediné, čo naozaj zaváži, sú reálne činy. Činnosť a následné reálne výsledky a úspechy ti dajú sebadôveru a pocit zadosťučinenia a spokojnosti. A tie povedú k tomu, že sa znova budeš cítiť dobre. Nikto ti nedá návod ako to docieliť a ani by to tak nefungovalo - pretože to, po čom túžiš, vieš jedine ty sama, a ak si zmätená a momentálne nevieš, tak na to časom prídeš - len ty sama. A tak je to správne... Veľa sily a heroických výkonov! S pozdravom a želaním toho najlepšieho, Braňo

@deangelo všetko čo ste napísal je pravda, vidno že sa tomu rozumiete. Ale všetko je to z fyzického hľadiska. To podvedomie je ale záludná vec... niektoré sféry môžeme chtiac alebo aj nechtiac otvárať a potom prichádzajú úzkosti, depresie... je to ťažko uzavrieť naspäť. Treba sa sústrediť na vedomie a sebavedomie, posilňovať ho.