• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Úzkosť. Čo mám robiť?

2. marca 2017 
ahoj, oazapokoja je mi luto ze si sa ocitla v takej zlozitej situacii. niet sa co divit ze ju nezvladas lahko. ak ti mozem poradit vyskusaj pripravok Persen, je volne predajny a na bylinnnej baze. mohol by ti pomoct, moja kamaratka mala podobne tazkosti ako ty po rozvode a v prvych tyzdnoch ho uzivala hlavne kvoli nespavosti a stavom zufalstva a pomohol jej prekonat to najtazsie obdobie. :wink: je to vytazok z valerianu, medovky a maty. mal by pomoct pri nespavosti aj pri psychovegetativnych tazkostiach ako uzkost, rozladenost, strach, potenie dlani, poruchy koncentracie, zvysene napatie, podrazdenost, unava hned po prebudeni.
ja s nim skusenost nemam ale jednu dobu ked som mala take depresivnejsie obdobie a nemala som energiu na nic mne dost pomohol pripravok Remotiv, opat volnepredajny, s obsahom lubovnika bodkovaneho. len tam treba dat pozor ak uzivas ine lieky zaroven, lubovnik by mohol menit ich ucinok.
drz sa a drzim palce nech sa ti manzel uzdravi cim skor.
:slight_smile:
1. sep 2008 o 15:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ano persen je dobry...ale pozor pri dlhodobom uzivani sposobuje anemiu....
ja zasa pouzivam na stress B-komplex forte....a potraviny bohate na vit.B.... :wink:
1. sep 2008 o 15:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte!

tak ja by som sa chcela s Vami uz mamickami a cakatelkami poradit. Tiez trpim panickou poruchou. Nemusim brat kazdy den lieky len ked pride zachvat. Tehotenstva sa az tak nebojim ako samotneho pôrodu. Viem uz teraz, ze bez rad a odbornej pomoci toto nedokazem zvladnut. Vzdy ked sa dostanem k lekarovi dostanem zachvat a pulz sa mi minule vysplhal az na 158. Neviem si predstavit pôrod ak dostanem takto silny zachvat pocas neho, este k tomu budem cely cas pocuvat na monitore srdiecko svoje aj babatka budu do mna stale nieco pichat no proste psycho u mna sa to neda. Neviete ci niaka nemocnica pracuje s takymito pacientkami alebo ci existuje nemocnica pristupna k takejto chorobe? Akakolvek rada a skusenost mi pomoze.

Ďakujem

Nataš
21. sep 2008 o 13:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Presne to čo píše natashkaa by zaujímalo aj mňa. Tiež mám panický strach z pôrodu a viem že bez njakých ukľudňovákov to asi neprežijem.
23. sep 2008 o 12:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte...ja som mala tiez panicky strach z porodu,,,cele tehu som sa bala ( a posledne dni to bola fakt hroza) ze to predsa nemozem zvladnut nedokazem porodit take velke dieta co ked zomriem pri tom...no priserne stavy :stuck_out_tongue_closed_eyes: ....a ked to na mna prislo bola som ten najkludnejsi clovek v mojom okoli :slight_smile: odtiekla mi voda manzel v praci tak mu volam nech pride vedela som ze to bude min. 30 min, tak som si nalozila jedlo a sadla k telke ved ktovie kedy zase budem moct jest ma napadlo.../manzel skoro odpadol ked ma tak nasiel /....po ceste veselo...v nemocke som mala prcu z tych nemocnicnych handier a nutila stresovaneho manzela nech ma foti v tom ....vobec ziadny strach nic take ma nenapadlo neskor skor taky hnev nech mi uz dovolia porodit lebo to fakt boliiii .....ja neviem ci to bola taka obranna reakcia organizmu alebo co ale fakt som bola v uplnej pohode :wink:
23. sep 2008 o 15:20  •  3 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Baby aj ja mam tento problem ako ste rodili v akej nemocnici? JA KED UZ LEN POMYSLIM NA POROD MAM PANICKY ZACHVAT. Neviem si predstavit ako to bude urcite tam dostanem zachvat a ako to rozdycham to si ani nechcem predstavit ak by som bola na cisaraku asi by som zosalela. Potrebujem specialny pristup a hlavne manzela stale pri sebe je taka nemocnica?
19. okt 2008 o 12:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte, trpim aj ja na panicku poruchu, dasadili mi cipralex a xanax, tie stavy najhoršie ma prešli len teraz mam jediny velmi velky problem a to ten že sa mi ťažko dých a žťevraj mam všetko v poriasdku už mam všetky vyšetrenia za sebou, pomozte prosim čo mam robit... na moj mail nero8@centrum.sk
12. dec 2008 o 23:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte, tiež trpím panickou chorobou, objavilo sa mi to asi tak rok po porode, búšenie srdca, stav na omdletie, bolesti žalúdka, prvotne som si myslela, že mám nejakú vážnu chorobu, ale potomsom už musela navštíviť psychitra. po pár sedeniach mi pomohol, prestala som užívať lieky a teraz po roku sa mi to opäať vrátilo. Mám strach vychádzať z domu, som upäatá na dcéru, stále som nervózna, myslela som, že to mám za seboua teraz mi je z toho zase do breku. mám strach byť sama, ísť do práce...
4. mar 2009 o 12:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj Maitelynn,aj ja sa liečim na panickú poruchu,ale teraz som v 1.trim.tehu lieky nemohla brať.Tak mi je tiež všelijako,manžel mi ide práve do lekárne pre lieky-Sertralín,kt.mi dr.konečne predpísala.Nebola som moc nadšená,lebo pred tým som brala Seroxat,s tým som bola úplne spokojná,a teraz musím ísť na nové lieky :confused: Mám pocit,akoby sa mi striedali 2 nálady-depka,únava,kedy som ako zbitý pes,nič nevládzem a keď si pripadám trochu činnejšia,vtedy ma zviera úzkosť..Už ma to doť trápi,niek.sa bojím,či mi bude ešte tak dobre,ako mi bývalo,som z toho nešťastná :cry: ,chcem byť taká v pohode ako predtým :frowning2:
Maitelynn,úplne ťa chápem.No jediné,čo teraz môžeš-musíš urobiť,je zájisť za psychiatrom a všetko mu povedať a on ti nasadí liečbu.Keď lieky začnú zaberať,bude ti lepšie a lepšie :wink:
Aj mne,keď začala PP,som mala všelijaké príznaky,dokonca pol roka zvýšenú teplotu do 37,5-bola som z toho na vetvy,stále zahrabaná v Zdravovede v strachu,či nie som vážne chorá,a z tohto často aj na mňa išla panika,taký začarovaný kruh :fearful:
Určite choď doktorovi,a daj potom vedieť,ako si dopadla. :wink:
4. mar 2009 o 16:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte som tu prvykrat ale moment.tu asi nikto nieje co?vidim ze su tu dost stare prispevky.Ked sa niekto najde budem len rada potrebujem s niekym rozpravat a neviem s kym
8. mar 2009 o 15:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
kde sa to zobrazuje nikde nevidim
8. mar 2009 o 15:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
o čom sa chceš porozpravať?
8. mar 2009 o 15:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
teda kočky, ale ste ma tu riadne vystrašili ... ved ja mám tiež panický strach zo všetkého odkedy mám deti, ale nemám pocit že by to bolo až na lieky ... zatiaľ sa cítim v poho
8. mar 2009 o 17:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte, potrebovala by som poradit...pred neakym casom som sa velmi pohadala s ocom a povedali sme si take veci co asi obaja lutujeme...len mame dost tvdohlave povahy na to aby sme si to pripustili ze sme urobili chybu...a kvoli tomu som kazdy den velmi nervozna a tu nezvozitu prenasam aj medzi seba apriatela a kvoli tomu sa kazdy den hadame...kvoli tomu vsetkemu trpim kazdy den stavmy uzkosti a chvilkami neutichajuceho sa stavu...dakujem
20. máj 2009 o 19:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
katuska a nemozes urobit prvy krok a skusit si to s nim vydiskutovat?
21. máj 2009 o 18:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte, i já mám úzkostné stavy- trpím tím už pět let, ale až ted jsem se rozhodla že jdu k dr. , tenkrát když se to u mě projevilo, tak jsem se stoho nějakou dobu dostávala- bylo to ale hrozné obdoví, ted rok po porodu se mi to objevilo znovu- ale už se nechci tak trápit jako tenkrát, snad mi něco dr. napíše a pomůže mi to, .
Chtěla jsem jestli tu je nekdo kdo má podobnou zkušenost a popřípadě se stím léčí? a čím? a jak to pomáha?
děkuji moc za odpovědi.
24. máj 2009 o 21:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte ja mam niejake tiez skoro podobne stavy. Mam aj problem zo zaludkom, tvori sa mi vela zaludocnej kyseliny. Ja sa mam dobre pokial s niekym som, a ked som sama, tak je to strasne, pychanie do zaludka, busenie srdca, citim ako keby som srdce niejakom zveraku mala, stavy na odpadnutie. Bola som u lekara a vraj to ad zaludka beriem tablety ale niejako nezaberaju. Mam uzkost z toho ze ked mi je zle a som sama tak sa bojim ze mi nik nepomoze. Chcem sa toho zbavit, do teraz som zila a nic mi nebolo a teraz je to strasne. :unamused:
10. júl 2009 o 21:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja sa trapim s uzkostou od strednej skoly, to som este nevedela co mi je len som mala rano strasny strach, nedokazala som vyjst z domu len po polhodine stravenej na vecku, kde som zvacsa vracala. POtom to preslo dva roky nic, zamilovala som sa a svet bol krasny, zacalo mi byt tazko opat az ked som otehotnela ale trvalo to len par mesiacov, kym sa babo nezacalo hybat. Porod bol rychly zivot opat krasny az kym som nenastupila do prace, to bolo ked mal syn rok. Vtedy som zacala trpiet an panicke ataky uzkost v noci a pridala sa depresia, lebo som sa opustila, myslela som ze je to neliecitelny stav, a ze sa tomu neda pomoct. Az ma obvodna pri jednej pravidlenej navsteve s nevolnostami a busenim srdca lekarka oslovila osobnejsie a zacala som chodit na terapie k psychologicke, u psychiatra som zacala brat seroxat a este cosi, to cosi bolo docasne kym nastupi ucinok seroxatu. Vsetky strachy sa po dvoch mesiacoch pominuli. Musela som ich prestat brat ked som zistila ze som druhyraz tehotna, tiez som si prezila dva mesiace svoje spala som 3/4 dna, pred porodom som od strachu odpadla, ale poviem vam, ze to bol prirodzeny strach. prezivat chorobnu uzkost a mat strach z porodu su dve radikalne rozdielne veci. a btw porod bol najsilnejsi a najkrajsi zazitok v mojom zivote.. teda ten druhy porod..po porode som opat prezila nadherne obdobie a teraz ked som prestala dojcit zacinam sa v noci budit na panicky strach, je mi zle na vracanie, zavraty, bolesti chrbta.. zajtra sa chystam za lekarkou, kedze uz nedojcim mozem zasa lieky, takto som nepouzitelna pre rodinu ani pre deti.
30. aug 2009 o 10:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja som bola vzdy zdrava ako repa. Potom som mala postraumaticky sok, som sa skaredo popalila. Odvtedy pozna moj zivot uzkost. Vie sa mi rozbuhat srdce z minuty na minutut, oblieva ma pot, je mi zle, vraciam sa do toho obdobia. Preslo uz 10 rokov a viem, ze je to len moja psychika. zaujimave ako jedna vec dokaze ovplyvnit zivot clovela. Nebyt tej traumy a soku asi tento pocit nepoznam. Ale to je len fiction. Zivot je iny....zivot je boj...V mojom okoli nikto nic podobne nezazil, takze ma moc nevedia pochopit. Ale bohvie ako by to znasali oni:slight_smile:.
30. aug 2009 o 10:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ayam.michelka12-prídite aj do témy Depresia,tam to beží aktívnejšie,tu málokedy niekdo prispeje.A veď depresia,úkosť,panika majú dosť spoločné,aj sa vedia prelínať,viem aj ja o tom svoje. :pensive:
30. aug 2009 o 10:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
michelka, ahoj, stalo se mi něco podobného, vážný úraz, navíc v devátém měsící těhu, složitá opreace a současně sekce, stalo se to jen neštastnou náhodou. ničí vina. přesto jsem se půl roku obvinovala, vyčítala si to, bála se, že s malým kvůli tomu bude něco v nepořádku. na místo, kde se to stalo, jsem nemohla ani kouknout, autem kolem projet...ty stavy znám. nechala jsem si poradit od odborníka.

Dozvěděla jsem se, že je lepší ty pocity nezahánět, nevyhýbat se jim. Prostě je brát jako vzpomínku, sice nepříjemnou, ale jen vzpomínku, která se objeví - a stejným způsobem ale zase zmizí! Vždycky, když mi bylo úzko, jsem si řekla - je to tu, za chvíli to bude pryč. Prostě jsem ty pocity přijala, a pak už se mi to stávalo čím dál tím méně často. Postupně to mizelo. Strašně špatně se to popisuje, ale někdy stačí maličkost, impuls, a hlavně - chce to čas.

držím palce
30. aug 2009 o 10:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Inak pri uzkosti je dolezite pochopit z coho vznika. Ja som dlho brala lieky a teraz ich uz dlho neberiem. Treba pochopit sameho seba. Ja som roky nemohla prist nato, ze vsetko je z tej popalenej nohy. Ze tam som prvy krat zazila ten panicky atak. Myslela som si, ze mi sebe. Neskor som si zacal vycitat, ze keby som sa ja krava nepopalila, vsetko je ok. Este aj s tej jazvy som vedela mat uzkost, no hol mala som to brat ako tetovanie. Lenze pri mojej praci, predvadzanie, to bolo velmi narocne. Koniec koncov som rada, ze som z tej oblasti zdrhla:slight_smile:.
30. aug 2009 o 10:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ok idem k Vam do tej temy.
30. aug 2009 o 10:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Nebola by niektora taka zlata a nedala mi rovno link na tu temu:slight_smile:, vdaka
30. aug 2009 o 10:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Berenika dufam, ze je uz u teba vsetko ok. Presne to poznam ako jedna udalost dokaze s clovekom zamavat. Musime byt silne.
30. aug 2009 o 10:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ano. trvalo to asi třičtvrtě roku, už je to za námi a dneska mi nevadí o tom mluvit. jen v den narozenin malého jsem trošku ztrácela půdu pod nohama, ale bylo to jenom takový "ohlídnutí". věř, bude dobře.
30. aug 2009 o 11:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mal som panicky strach a niekedy ho este mam ale Lexapro je maly zazrak.
1. feb 2010 o 08:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja tiez trpim uzkostou a tak velkou, ze som raz nedokazala prekonat strach ked som otehotnela a bala som sa porodu tehotenstva, ze zomriem atd, ze som podstupila UPT, doteraz to neviem prekonat. Prednedanom som si myslela ze som tehotna, ale nebola som, a teraz by som velmi chcela babatko, ale tak velmi sa zase bojim, aj moj manzel po babatku velmi tuzi, ale ja mam strach. Nie z dietatka ale z tehotenstva, z porodu, ze zomriem, z komplikacii, pritom, prve dve tehotenstva som mala bezproblemove, ale vtedy som netrplela uzkostami, panickou poruchou. Lieky neberem. Momentalne sa liecim psychoterapiou. Prosim ako mam prekonat ten strach. Tak velmi chcem dietatko a tak velmi sa bojim do toho pustit.
7. okt 2010 o 09:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@lenka1806 Leni, já tímto co popisuješ trpím už 7 let, po léčbě AD a přášky na úzkost mě to na 5 let přešlo a po tragické události v rodině se to zase vrátilo, tak jsem opět podstupuji léčbu.. Rozhodně bych se práškům nebránila :wink:
1. jan 2011 o 20:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok