V mladosti som bola uzavretá
Som asi trpela úzkosťami a sociálnou fóbiou. Nejak som sa tomu nevenovala, ticho som trpla v škole, pri ľuďoch . Iba doma som bola sama sebou. Teraz ma to hrozne trápi ako dospelu lebo cítim že sa mi to asi vracia. Neviem byť uvoľnená pri niektorých ľuďoch a veľa ľudí mi dali najavo že proste moja spoločnost stojí za prd. Len sedím doma, nemám kamošky. Mám aj rodinu ,no manžel ten mám pocit že radšej ide von ako by bol somnou. Je to ťažko ,viem sa zmeniť na chvíľu aj v myslení ale potom sa zas vrátim na to svoje .
Na Sk tým trpí každý 5ty človek. Všade sa valí negativita. Prežívala som to isté. Pomohla mi práca v zahraničí. Teraz držím hlavu hore a som všade kde sa niečo deje. Chcelo by to zmenu. Najviac nás ovplyvňujú naši blízky. Len takých ľudí si púšťať k telu, ktorí všetko nenegujú.Ostatných treba odrezať. Ročníky od 58' je jedna katastrofa. Najlepšie si rozumiem od 73' a hore alebo 30' ale tých je už strašne málo. Odkiaľ si?
Ak ti to vadi. Hladaj dovody a priciny. V detstve co bolo? Vyries si to a ponaraj sa do vod spolocnosti. ;) Inac to nepreklenies.. chces byt medzi ludmi,chod!
