Veríme na duchov
Čaute. Od malička žijem v rodine kde veríme na duchov a moju mamu, keď som bola malá často chodilo "niečo" pozrieť... Ako malá som sa toho všetkého bála, u nás doma sa otvárali skrine, dvere, padali obrazy. Postupom času som vyrástla a dnes mám aj ja svoju domácnosť. Zaoberám sa ezoterikou, veštím z karát, ale teraz mám od toho už dosť dlho pauzu... Takže nasledujúce veci nepripisujem tomu, že by som to privolala. Ide o to, že vždy keď som sama doma (priateľ v práci) posledné dni sa niečo u nás udeje... Pred tromi dňami nám niekto pchal kľúč do zámky od bytu, tak som dobehla k dveriam, či náhodou priateľ nejde skôr z práce a nikto za dverami nebol, napriek tomu, že kľúče stále hrmotili... Včera, keď bola u nás kamarátka niekto zase zaklopal hlasno na dvere od bytu. Najprv som si myslela, že sú to žartíky nejakých susedov. Ale keď dnes sedím v kresle v obývačke a niekto TRESOL do skrine až sa celá zachvela a moja mačka len válala oči schúlená vedľa mňa spolu so mnou uvedomila som si, že to bude asi duch. Pred pár rokmi mi zomrel otec, o ktorom sa mi zrovna pred tromi dňami (keď to začalo) snívalo. S otcom som nemala žiadny vzťah, naši boli rozvedení a mal ku mne zakázaný prístup... Nemá ani okolo výročia smrti, ani nič... Ale prečo takto zrazu? Čo mám robiť. Nebojím sa toho vyslovene, ale nemám z toho dobrý pocit a bojím sa, že by mi "to" mohlo nejak ublížiť.... Máte podobné skúsenosti alebo radu pre mňa?
Klasika...za otca omšu a modlitby za oslobodenie, otcovi treba aj odpustit, že sa nestaral ako mal a pod. Ta duša nenašla pokoj, treba aby odišla do svetla, k Bohu. V tomto pripade by možno nebolo zle aby dotyčnej s tym niekto pomohol - nejake modlitbové charizmatické spoločenstvo...kde maju aj dary ducha svätého - jazyky, rozlišovanie. Je tam tých ,,duchov,, viac...okult, smrt, neprijatie, neodpustenie... 🙂
@sardinka333 Ale ja sa na neho nehnevám. Len ma nemrzí, že zomrel. Nemám k nemu žiadny vzťah. Ani pozitívny, ani negatívny ani neutrálny. Pre mňa on znamená toľko čo cudzí človek na ulici. Len on bol pomystichtivý, tak či sa nehnevá na mňa za tie moje pocity. To skôr. Ja neverím priamo na nebo a na peklo, no verím v nejaké vyššie miesto, na ktoré sa môže človek "prepracovať" postupom času. Mňa skôr zaráža prečo sa "ozýva" tak neskoro. 9 rokov tomu je takmer.
@pauliesivackova ten "like" za predchádzajúci príspevok je za to ospravedlnenie.
A tiež vyjadrenie pochopenia, že rozumiem, z čoho vychádzaš, ak si mala s niekým zlú skúsenosť. Žiaľ, kresťania sú rôzni, dúfam, že raz budeš mať s nejakým aj dobrú skúsenosť.
Všetko dobre ti želám a aby si sa z toho, čo ťa trápi, čo najskôr dostala.
@jaron Ďakujem. 🙂
@pauliesivackova No, mozno si otec zle vyratal tu tvoju 18-ku. Skus, co som ti povedala,a a daj vediet, celkom ma to zaujima. Mne sa taketo veci nedeju, preto som voci tomu skepticka, ale ja zase viem o sebe, ze ja mam "zavrete" to duchovno. Zo strachu. Ak vsak ty si tymto veciam otvorena, je kludne mozne, ze tvoje rozhodné NIE zaberie.
@gladys_07 Veľa kresťanov mi ublížilo, preto som sa tak vyjadrila. Prepáč ak som to prehnala.