• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
Príspevky pre registrovaných používateľov sa ti nezobrazujú.
a uvidíš všetky príspevky!
jaron
4. apr 2012

Pre pasívne fajčenie existuje v angličtine okrem názvu „passive smoking“ aj výraz „second-hand smoke“. Keby sme ho chceli preložiť doslovne, znamenalo by to niečo ako fajčenie z druhej ruky. Američania však poznajú aj výraz „third-hand smoke.“ Pojem pasívne fajčenie je relatívne známy, počuli ste však už o tzv. „fajčení z tretej ruky“?

Možno vás to prekvapí, ale dôkazy o škodlivosti fajčenia a tým i všeobecné prijatie faktov o jeho škodlivosti nie sú príliš staré. Prvá štúdia sa objavila okolo roku 1950 a samozrejme zo začiatku bol problém vôbec ju publikovať, nikto tomu neveril. Štúdie o pasívnom fajčení sa začali robiť dokonca až okolo roku 1980. Dnes už nie sú pochybnosti o škodlivosti priameho ani pasívneho fajčenia.

Prefajčené auto a 8 rokov života (ak chcete, môžete tento tak trochu už známy, hrôzostrašný a možno nudný odsek preskočiť a ísť hneď na časti o deťoch :slight_smile:)

Celkovo sa v tabakovom dyme nachádza okolo 4 000 látok. Ich zoznam by bol veľmi zaujímavý, za všetky spomeňme aspoň nikotín, decht, kyanid, čpavok, toluén, kadmium, arzén, olovo, rádioaktívne polónium 210 atď. Je to veľmi „pekná“ zbierka, ktorú by asi nikto nechcel mať doma v kuchyni, nieto ešte v sebe.

Fajčenie zvyšuje riziko niektorých druhov rakoviny (pľúc, úst, jazyka, hrtana, hltana, pažeráka, žalúdka, slinivky, kŕčka maternice, obličiek, močového mechúra...), infarktu, mozgovej príhody, astmy, alergií, kataraktu, cukrovky atď. Najčastejšou príčinou úmrtia fajčiarov nie je rakovina pľúc, ale ochorenia srdca a ciev. Nie každý dostane rakovinu, nie každý infarkt, ak by ale fajčiar nezomrel skôr na iné ochorenie, určite by nakoniec zomrel na pľúcny emfyzém. Je to veľmi nepríjemné ochorenie, pri ktorom dochádza k pomalému ničeniu tkaniva pľúc až k ich úplnému zlyhaniu a pomalému uduseniu sa.

Fajčiar, ktorý od 18 rokov vyfajčí denne okolo 20 cigariet by si za prefajčenú sumu mohol na 38. narodeniny kúpiť nové auto. To ešte nie je ten najväčší problém, niektorí majú peňazí dostatok. Čo však s tým, že okrem prefajčeného auta sa fajčiar dožije priemerne o 8 rokov života menej? Tam už ani veľké bohatstvo príliš nezaberá.

Astma, deti a pasívne fajčenie

V roku 2006 došlo v Škótsku k sprísneniu zákona proti fajčeniu. Predtým bol ročný nárast detí vo veku do 15 rokov hospitalizovaných kvôli astme okolo 5 %. Po sprísnení zákona došlo k poklesu astmy u detí zhruba o 18 % ročne. Zníženie výskytu respiračných ochorení bolo zjavné u detí predškolského aj školského veku.  

Iné štúdie potvrdili zníženie respiračných ochorení u zamestnancov barov, reštaurácií a podobných zariadení, kde došlo k zákazu alebo obmedzeniu fajčenia.

„Fajčenie z tretej ruky“

Chránite svoje deti dostatočne tým, keď nefajčite pred nimi v jednej miestnosti alebo aute? A ak ste nefajčiari, ste dostatočne chránení iba tým, keď sa nevystavujete priamemu kontaktu s dymom fajčiara? Alebo je tu ešte iné riziko?

Cigaretový dym obsahuje tzv. dýchateľné rozptýlené častice (RSP - Respirable Suspended Particulates). Nie sú viditeľné okom. Pri pohľade do svetla (vo svetle slnečných lúčov) môžeme vidieť bežné častice prachu, ale RSP nie. Rozptyľujú a vznášajú sa v ovzduší a môžu byť vdychované. Veľmi pomaly a postupne sa môžu usadzovať na veciach okolo nás. Pri vdýchnutí sa môžu dostať hlboko do pľúc a byť príčinou astmy, bronchitídy, rakoviny pľúc a iných ochorení.

V praxi sa takto môžeme stretnúť s fajčením, aj keď nie sme priamo v kontakte s fajčiarom počas fajčenia (fajčiarske kupé vo vlaku, izba, kde sa predtým fajčilo, fajčiar dotýkajúci sa dieťaťa, reštaurácia, kde sa predtým fajčilo a pod.).

Ako dopadli merania „fajčenia z tretej ruky“ na deťoch?

Jednej zaujímavej štúdie sa zúčastnilo 49 rodín s deťmi do 1 roka. 17 rodín bolo nefajčiacich, 17 fajčiacich mimo miestnosti, kde sú deti a 15 rodín fajčilo priamo pri deťoch v jednej miestnosti, aute atď.

Vedci merali hodnoty nikotínu na povrchu vecí, nábytku, ukazováka matky a pod., merania sa robili tiež vo výške 20 -50 cm od zeme (kde sa pohybujú deti). Merali sa hodnoty kotinínu (metabolit nikotínu) v moči detí a hodnoty nikotínu a kotinínu vo vlasoch.

Hodnoty škodlivín boli samozrejme najvyššie u detí, ktoré boli vystavené pasívnemu fajčeniu. U detí rodičov fajčiacich priamo pri deťoch boli hodnoty 3 až 8 krát vyššie ako u detí fajčiarov, ktorí sa snažili svoje deti pred vplyvom svojho fajčenia chrániť. Avšak aj deti fajčiarov, ktorí nefajčili priamo pri nich, mali hodnoty škodlivín v moči alebo vo vlasoch priemerne 5 až 7 krát vyššie ako deti nefajčiarov.

Z toho vyplýva, že chrániť deti pred priamym účinkom fajčenia má význam, ak by však chcela matka fajčiarka chrániť svoje dieťa úplne, nesmela by fajčiť v miestnosti (aj keby bola vyvetraná), do ktorej potom príde dieťa. Musela by si po každej vyfajčenej cigarete vyzliecť a oprať šaty a osprchovať sa... Ak by to takto mala naozaj robiť, zrejme ľahšie by bolo prestať fajčiť :slight_smile:

Kde môžete byť vystavení „fajčeniu z tretej ruky“:

  • Kúpa domu, auta, nábytky... od fajčiara – odporúčanie  dôkladnej dekontaminácie
  • Upratovanie vo fajčiarskych miestnostiach (bary, kancelárie...) – upratovačka (nefajčiarka) sa vystavuje miernemu riziku
  • Pobyty v hotely, v izbe, kde sa predtým fajčilo – existujú zvlášť nefajčiarske izby
  • Cestovanie vo fajčiarskom kupé, aj keď v ňom práve nikto nefajčí alebo v aute, kde často vodič fajčí, aj keď nie práve vtedy, keď sme s ním my
  • Návšteva u fajčiarov (pobyt detí u známych a pod.) – možné mierne zvýšené riziko respiračných ochorení (častejší pobyt v takýchto priestoroch môže byť jedným z dôvodov vyššej chorobnosti dieťaťa)

Spracované podľa:

  • MUDr. Peter Pribiš, Dr.P.H.  – prezentácia  „Fajčenie z tretej ruky“
  • Households contaminated by environmental tobacco smoke: sources of infant exposures; G E Matt, P J E Quintana, M F Hovell, J T Bernert, S Song, N Novianti, T Juarez, J Floro,C Gehrman, M Garcia, S Larson; Tobacco Control 2004;13:29–37. doi: 10.1136/tc.2003.003889
  • N Engl J Med 2010 Sep 16;363(12): 1139-45
Čítaj celý článok