Von verzus vonku
Je to naozaj také ťažké sa naučiť? Dnes som tu 10x čítala ideme vonku. Boli sme von.
To naozaj? Nárečie, nenárečie, veľmi veľa žien to používa naopak.
V spisovnej slovenčine sa smerovanie zvnútra (z uzatvoreného priestoru) vyjadruje príslovkou von, napr. išiel som von (kam?). Príslovkou vonku sa vyjadruje umiestnenie, resp. miesto mimo obydlia alebo iného uzatvoreného priestoru, napr. bol som vonku, prechádzal som sa vonku (kde?). Spojenie typu ísť vonku, išiel som vonku je nespisovné, ale používa sa v niektorých nárečiach, takže sa s ním môžeme stretnúť v neoficiálnom jazykovom prejave. Spisovnej slovenčine zodpovedajú spojenia chcem ísť s deťmi von (t. j. chcem ísť niekam) a chcem byť s deťmi vonku (t. j. chcem byť niekde). Príslovky sú neohybný slovný druh, čo znamená že nevyjadrujú rod, číslo ani pád, takže nemožno uvažovať o rozdiele v používaní prísloviek von a vonku z hľadiska pádov.
Čítajte viac: https://jazykovaporadna.sme.sk/q/2764/#ixzz7mgj...
@domak2 bože zas tie dobošky, pomoooc, pre mňa je doboška zákusok, aha, tento. Napolitánka je napolitánka.
https://tortyodmamy.sme.sk/content/doboska-0
Ešte sa používa navonok😄 a rečou mojej dcéry vonkum.
Mne takéto nevadí
@janulik2008 môj otec používal
či už mám iný problém alebo nie, autorka, plne s tebou súhlasím
Kokos ty si normálne rozčúlená
Mne bolo smiešne na Fb ako jedna pani učiteľka, ktorú poznám odpísala žiaka prváka na strednej ze gramatika strašná nič z neho nebude, za 2 mesiace komentovala niečo a tiež mala gramatické chyby 🙄 toľko k tomu komu čo vadí
@h2 mňa hnevá iba ak niekto nevie používať i/y 😀 tieto nárečové slová nejako ide mimo mňa. Ja sa rada učím nové slová hoc aj nárečové 😀 my napr zemiaky voláme krumple furt 🤣
Vidíš,nikdy som nechápala rozdiel,až teraz už chápem,že kedy sa čo používa. Mne to prišlo rovnaké. Ale dve/dva napr auta nechápem doteraz kedy mám použiť
Toto je tak slovenske. Uplne typicke. (A nielen v tomto.)
Niekomu povedia, ze by mohol nieco robit lepsie, nez robi. Ale - predstavuje to trochu viac namahy. Napriklad si na to zvyknut. Zapamatat si to.
A koniec.
Okamzite nastupuje sarkazmus, opovrhovanie, vysmech, ponizovanie.
Preco, damy?
Lebo mate pocit, ze vam ktosi cosi prikazal? Preco sa tomu vzpierate ako pubertalne dieta vykladaniu umyvacky? Nemozete si jednoducho povedat: zapamatam si to, hodi sa mi to.
Ved to nie je tak vela. Ci?
@janulik2008 este skus švábka (pouziva nasa rodina pod Tatrami 🙂 ).
@moonlight1210 to je v poriadku, ale reálne... Okrem prasknutej žilky v oku týmto autorka nič nezíska. Všetci prispievatelia budú teraz dávať pozor na spisovnost? Nebudú. Len sa zbytočne nerváči a vyskakuje jej tlak.
@janulik2008 Mne tiež nárečové slová nevadia. Ale toto "von" a "vonku" sú normálne spisovné slová, len ich ľudia používajú nesprávne.
Mňa vždy zmrazí pri spojení "dieťa ide mať 3 roky". "Ide mať" 🙄 no nech si pri tom nohu nezlomí....
@jankalukasova presne, tiez nerozumiem ako moze ist mat 🙆♀️🙉
doboška je konkretny zakusok, ci? Ja som dlho nevedela co to je, asi aj do 30tky. A co je napolitanka neviem doteraz. Je to nejaka konkretna znacka keksika a niektori ludia tak volaju hocijaky keks? Ci kde je problem?
Za mna je este des vynechavanie predlozky k v datíve. To neviem prekusnut. Narecie ako také mám velmi rada a dufam, ze tak skoro nevymizne, ale patvary vsunuté do spisovného prejavu mi tiez dosť vadia.
A ešte keď niekto "ide na aute" a nie "autom".... Ex toto používal. Vždy mi volal, že:"Prídem na aute a pôjdeme". Odpovedala som mu, že ja s dovolením pôjdem "v aute alebo autom". Na aute by to bolo nepohodlné.
Ja sa ťa nechcem dotknúť - mne to na fórach nevadí. Ty sa tu v tvojej diskusii snažíš o diakritiku, spisovnosť.. Každému sa však v reálnom živote chyba stane. A ver, že aj ľuďom s PhD. zo slovenčiny. Ale - aj ty máš chybu, aj keď si sa snažila - potľapkať sa povie a nie potlapkať 🙂.
Vazne ta az tak strasne vytaca takato vtakovina?
@asocial 😃 Máš úplnú pravdu s tým "potľapkať". Nám, ľuďom zo západu (prípadne juhozápadu, proste BA, TT a okolie) to ľ len ťažko lezie cez papuľu. Keby som to mala napísať, dám tam ten mäkčeň. Tak isto, ako v slove "kľúče", čo ma celú VŠ môj spolužiak z Oravy opravoval, že to nie sú klúče, ale kľúče. Ja to síce viem, ale nepoviem. 😂
@marisoul17 asi to bude dlhsie, tak vopred sa ospravedlnujem:
Nejde ani o to, ze hned zacnu spisovne hovorit. To nikto necaka, zmenu cez noc. Skor ide o to, ze budu vsimavejsi.
A ano, ked sa vela lajdačí, potom je toho naraz moc, co treba urobit, zmenit, zapamatat si. A pride to cloveku unavne. Straca ochotu.
Toto sa deje vo vela veciach okolo nas. Keby sme urobili skok z napr. 1930 do dnesnej doby, boli by nasi predkovia v soku zo spravania mladych ludi. A ti ich vtedajsi rebelovia by im prisli este velmi vychovani.
Ale kedze to slo krocik po krociku, tu sa upustilo od nejakeho typu spravania, tam sa upustilo, vsetko len po troske, tak nam to ani nikdy neprislo prevratne, ako sme sa zmenili. Islo to plynule. Lebo v porovnani s tym, co sme prave mali, to bola mala, skoro nepodstatna zmena.
Len si naraz vsimame, ze tie medziludske vztahy su akesi viac sebecke a menej ohladuplnejsie.
S jazykom sa deje podobna zmena. Tam kasleme na toto drobne pravidlo, potom zas na dalsie. Vsetko drobne zmeny. Nepodstatne.
Ale v celku niektori zistujeme, ze mame problem vyjadrit sa spisovne. Lebo vsetky tie drobne ustupky sme si uz zazili do krvi.
(Niekto pouziva “trebalo” uplne bezne, a ked by to mal previest do oficialneho vyjadrenia, je v koncoch. Uz zabudol, ze to je “bolo by treba”.).
Otazka potom je: prekodifikujeme si jazyk? Aby viac sedel aktualnemu sposobu vyjadrovania?
Alebo ho ponechame ako je, ale budeme tym sposobom do istej miery pohrdat (zdegradujeme si vaznost oficialneho sposobu, budeme ho povazovat onakvejsi sposob buzeracie)? Naco nam potom je?
Kodifikacia jednotneho jazyka je jednym zo znakov, ukazovatelov, ze tato skupina je jeden narod. Ludia v nej patria k sebe. Vo vypatych dobach je to jedna z veci, ktora dodava ludom pocit, ze niekam patria, k niekomu patria, stava sa ukazovatelom narodnej hrdosti (o tom, ako iba nadavame na tento stat, rozpravame, ze treba akurat odtialto odist a nic poriadne pre zmenu neurobime, teraz nebudeme hovorit. To je ina variacia diskusie na temu narodna hrdost.).
Jednoducho toto robenie si ustupku sem, ustupku tam - v comkolvek - nie je zle (netreba sa zase prehnane nutit do dokonalosti), ale ak to prezenieme, stratime kus seba.
A je jedno, ci je to doma (a mame po case vecny, neupratatelny bordel vsade), alebo v spravani (a zrazu sa k sebe chovame sebecky), alebo v jazyku.
No a opacna tendecia, tu si ozivit take pravidlo, tam zas ine, moze len pomoct. Neuskodi.
(A dufam, ze to neznie ako z kazatelnice. 🙂 Chcela som tym len povedat, ze presna forma jazyka ma svoj hlbsi vyznam, nie je to znôška pravidiel. Nesluzi len ucitelkam slovenciny, aby si ventilovali na ziakoch svoje pms. 🙂 .)
Ženy inak k tej spisovnej reči. Ja si doteraz pamätám keď nám učiteľka hovorila rozdiel medzi ony/oni a rozdiel medzi dva/dve. Doteraz si to pamätám, neviem prečo ale tiež bola takáto prísna na výslovnosť 😀 a na vyjadrovanie 😀
@evica17 dva je pre mužský rok napr dvA stromy ale dve je pre ženský a stredný rod napr. auto alebo slovo ruka ;)
Pri všetkom je to tak. Idú Vianoce, ide zima, ide leto, prázdniny. 😃 V telke ide 🙂 ide mať 3 roky (to jediné mi naozaj vadí)
Ale nekomentujem. Čo opravím, sú y/i. Ale len v slovách, kde sa ani nedá napísať y, aj tak ho tam napíšu. (Dety, boly...atď)
@tosomja ide mať neexistuje.v slovenčine sú len 3 časy.prítomný, minulý a budúci. Čiže bude mať
Snazilky, ovulky, vianky...to proste k MK patrí no 🤣