• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Vzťahová výchova a iné (attachment parenting). Sem sa

8. januára 2016 
hexi, nezavidim, a teda netesim sa, ked aj moja zacne trucovat. Uz teraz mam dost, ako s nou musim stale bojovat, pri prebalovani, prezliekani, pri prikrmoch (to je teda u nas riadna bieda, stale je v podstate plne dojcena :sweat_smile: ), no a uspavanie, to je tiez skoro vzdy boj. Obcas sa uz citim dobre vycerpane, ked ju marne nahanam s plienkou a snazim sa ju zabalit, ze aj takato trivialita akoby uz bola nad moje sily.

Inak som prave uvazovala, ako je vztahova vychova o tom, ze plnit vsetky potreby babatka, tak ze kedy sa to konci, ci tu dobu zachytim, aby som ju nerozmaznavala. Zatial je to v pohode. Plakavat ju nenechavam, vzdy sa snazim najst a vyriesit problem, a nakoniec z nej ani nie je placuce babatko, prisom v prvych tyzdnoch plakavala teda statocne. Stale ju nosim, aj ked mi vraveli, ze ako bude na mne zavisla, ale vie sa uz pekne zahrat aj sama, ked ma na to naladu, tak vydrzi aj pekne dlho, staci, ked som nablizku. Ale ze kedy asi pride to obdobie, ked bude treba stanovovat hranice. Alebo to bude take postupne, prirodzene? Asi hej, neviem, je to moje prve dieta a ani som nevidela vychovu inych deticiek velmi zblizka.
14. aug 2010 o 22:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
johanka vychovaj si ju podla seba nedaj na druhych ako to ty citis tak to urob, ja som sprvu urobila vela chyb, a postupne som sa naucila ju chapat, co potrebuje a co je spravne urobit. Moja mala tiez pri prebalovani placeme nechce plienku , krutime sa , placeme, trucujeme ale musime to urobit, preto uz cakam na rok na obdobie ked ju budem ucit bez plienok. My teraz jedeniu tiez moc nedame len same blbosti, ale podstatne ze dost pije, ja som ju nomhla dlho kojit lebo som mala slabe mlieko plakala mi pri prsniku a kojila som ju aj dve hodiny. No u nas uspavanie je ze vecer sme sa chvalabohu naucili sami spat, v postielke - mam postielku pri posteli mam tzv.balkon postielku bez bocnej steny a mam blizky kontakt s nou v noci. a cez den je to uspavanie v kociku, inak mi tazko zaspava. uz cakakm na obdobie raz za den spanie potom ju uz budem ucit aj cez den na postielku.
15. aug 2010 o 12:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@johanka.
ak ti mozem povedat svoju skusenost...tak prebalovanie, ano je to strasne...ono sa to zvycajne zlepsi (okolo roka), je dobre dieta nenutit, ak nechce tak prestat, nedotykat sa a opat velmi jemne po chvili...prosto ziadne nasilna aplikacia mamickinej vole....alebo aspon najmenej tychto prejavov...pre novovznikajucu sa autonomnu osobnost....prosto zdrave sebavedomie potrebuje nasu volu podryvat je to zdrave....ja viem lahko sa to hovori...ale prakticky aj mi sme mali problem....mne v tom najhorsom stadiu, pomohlo uplne zmenit miesto prebalovania...
a este k tej voli, aby som nezabudla je dobre, ak stale dieta vie, co bude nasledovat za danou cinnostou, cim bude starsia bude viac chapat....cize prebalime sa a ideme sa hrat....jednoduche casove suvislosti....pomaha to naozaj pri vzdoroch..alebo oblecieme sa a ideme vonku....samozrejme to, co sa hovori treba splnat :slight_smile:
taktiez cez den nechat presadzovat, co najviac jej volu...pri veciach, ktore pre nu nie su nebezpecne....nechat si vyberat...jedlo, oblecenie...atd.
nehovorit vela nie, nenegovat vsetko, co robi....hlavne jej pocity...to plati, ak ma dieta aj strach, nenegovat strach
miesto obligatneho nie je dobre vraviet alternativne sposoby , napr. toto je krehke, jemne....ak to moze pri manipulacii, rozbit, alebo pri zvieratkach, kvetoch....
staci to slovo napr. nebezpecne...nemusi byt tam uz duplikovane nie...
no v nasich jazykoch je to tazke, vkuse je aj v slovesach
potom je menej vzdoru...vybrat si jednu vec...akoby na vychovu...to staci...
co najviac baby friendly prostredie...pozamykat co je nebezpecne...ale opat nechat jeden lahucky suflik kde su nedskodne veci nech si cvici motoriku....
menej nie znamena menej frustracie...ale neznamena to ze dietatku nedavas limity...to uplne staci na takyto vek
ak na niecom skutocne trvas tak vzdy to prikazdom opakovat aj stokrat...kludnym hlasom...vytrvalo...toto sa nerobi....
ak dieta pri vzdore krici, treba sa s nim zacat rozpravat septom....atd.

to len tak na rychlo mi napadlo, urcite to vies...tvrda vychova nie je vsemocna, ako vravis...skor vedie k opacnemu efektu...dieta by malo mat vela slobdoneho priestoru....skor byt pozorovane ako prilis zasahovane do jeho cinnosti...
a to plati dvojnasobne pri vyvoji sebavedomia a autonomie... v obdobi vzdoru....
takze neboj urcite nerozmaznavas... :slight_smile: prisna vychova, neustale upozornovanie, dirigovanie moze byt pre dieta naopak skodlive....hranice treba urcovat jemne, vytvravalo, v pokoji a nestresovat
tak papa :slight_smile:
15. aug 2010 o 12:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@johanka.
a aby som nezabudla plati to akoby opacne, ak dietatko sa dozaduje maminkinho narucia a ty ju prijmes, neznamena to ze bude v zivote slabsia, ale naopak...doveru v seba dietatko ziskava postupne cez mamicku, ktora mu ju poskytuje a neneguje pocity svojho dietatka...
vo svojom okoli sa zrejme budes stretavat s opacnym nazorom...ze je to rozmaznavanie...
a este pri tych vzdoroch treba pomoct dietatku rozumiet emociam, ktore preziva..ono sa len uci tomu rozumiet, zvacsa je zmatene...na to , aby v buducnosti vedelo managovat svoj hnev...potrebuje najpr vediet, ze toto je hnev...preto treba aj hovorit, chapem ze sa hnevas, je ti to neprijemne....ked place z unavy tiez treba povedat si frustrovana, lebo si unavena...nevadi pojdeme rychlo spinkat...atd.
takze drzim palce nam vsetkym :slight_smile:
15. aug 2010 o 13:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
fem fiha tak to bolo pekne napisane , a to bolo z hlavy alebo z knihy
16. aug 2010 o 12:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@hexi
kombinacia studia a materskej intuicie...aj statnica urobi svoje.... :slight_smile: , prax je ale tazsia ovela aj pre mna, pre nas...ale mne pomohlo, ak sa mi vynoril nejaky problem zrazu...tak som si vecer sadla a snazila sa objektivne uvazovat...a dat si tiez hranice...ze nemozem stale upozornovat...atd. a poviem si doslova pre seba nejake pravidla alebo napisem a poviem aj muzovi :slight_smile: , napr. ako budeme reagovat pri rure, pri stole...tieto sufliky ano ...nie ...doslova konkretne...lebo ja tiez mam tendenciu sklzat do subjektivnych pocitov...emocii, ako kazda mama...a dietatko nam fakt nejake veci nerobi schvalne...alebo jednoducho chciet od dietata v prislusnom veku nieco na co nema..nechape, nema myslenie...je blbost..takze to si hovorim....mne napr. pomohlo, aby vec ktoru nesmie chytat uplne z vlastnej vole pustil, alebo vratil...niekedy je to o drzku, ale vysledok ziadny vzdor....a v buducnosti mi sam tu istu vec poda a to s usmevom , cize z vlastnej vole...100 perc. samozrejme nic nefunguje..zivot je tazsi...napr. fakt s nebezpecnymi vecami sa uz neda trpezlivo rozpravat ale "nasilne" vziat...ale zvysovanie hlasu nepomaha

cize moje vedomosti siahaju do veku mojho dietata :wink: , co bude necham sa prekvapit
16. aug 2010 o 21:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@fem to by ma zaujímalo, ako vec, ktorú nesmie chytať, úplne z vlastnej vôle dieťa pustí alebo vráti. Ako? Lebo môžem rozprávať aj 2 hodiny a výsledok je ten, že mladá začne zúriť, hodí sa na zem a vec samozrejme nepustí...
16. aug 2010 o 21:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
cokolvek, co nie je zivotu nebezpecne...napr. kvietky v kvetinaci na zemi, chyti sa listkov a taha, z vlastnej vole by mal pustit, poviem, ze je to krehke, ze moze ublizit......mne napr. maly stiahol sponku z vlasov...a vratil...ale to je proces a celkova atmosfera, vsetko suvisi navzajom...co najviac slobodneho priestoru, zabezpecit baby friendly prostredie a co najmenej negacie....cize vysledky sa neobjavia hned...cize preto nedavam limity len dietatu , ale aj sebe, ako budem reagovat na danu situaciu...mne pomohlo dietatu verit...vela trpezlivosti...
a co sa tyka takej situacie, ako ty vravis....odputanie pozornosti snad pomaha najviac, cize ak odtiahnes hned zakomponovat do inej cinnosti, kde to dietatko ma slobodny priestor..zaujat atd..aby ten negativny zazitok ze bola jeho vola podryta...dlho nespracovalo..
ale ako vravim....ja este neviem, ako reaguje starsie dieta...vychadzam len zo svojej skusenosti, z veku mojho...
tiez pomaha aj ignorovat ...alebo neupozornovat na neziaduci jav prilisnym zaujmom...vacsionu dieta zabudne a neriesi....lebo vacsinou riesi veci, o ktore my sme prejavili zaujem najviac, ze tie nemoze...to je ten paradox :slight_smile:

a kedy, aky pristup zvolit to je na nas...ja som viac reagovala na situacie, kedy priamo zasahujem akoby do vychovy..ale vela situacii nechavam ho slobodne sa spravat, pohybovat...no ked bol mensi, tak som si povedala , ze tieto suflicky zatvarat nebudem, su lahke a najmenej nebezpecne...nebudem to mat ako v base :slight_smile: , ale samozrejme som trpla, ked sa ucil s nimi narabat...bola som na blizku , v strehu....zasiahnut...ale keby som tak neuvazovala, co by mu ostalo bud pozamykane veci vsetky, alebo tie veci, ktore uplne nesmie, vid rura, mozem zamknut, ale je horuca atd....takze kompromis...ale izbicku ma maxim. bezpecnu..
aj pozitivne netreba vkuse zasahovat....napr. nenutit urob toto...neukazovat, ze kocka patri do otvoru kocky...na to pride dieta uplne samo...drzat sa v ustrani cast aktivity , pozorovat a tak dietatko spoznavat...
samozrejme byt aj spolu, mat spolocne chvile aktivity, maznania, hry...
ja skor teraz hovorim o tom priestore rozvoja detskej autonomie...
ak ma dieta poziada o pomoc s hrackou, tak pomozem, alebo sa zahram...ak nie, nie...alebo ak vidim, ze je frustrovany z nejakej hracky tak sa ho opytam , ci chce pomoct, ci mam nieco mu ukazat...respektujem jeho volu :slight_smile:
16. aug 2010 o 22:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
16. aug 2010 o 22:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Prispejem aj ja trochu mojimi radami, hoci od @fem by som sa mohla co to priucit aj ked mam starsie dieta.
Pre mna osobne najtazise je konfrontovat moj sposob vychovy s okolim, pretoze kazdy ma tisic rad. Najcastejsie clovek pocuva o tom, ako si s vami bude vase dieta robit co chce ked bude starsie. Nenechajte sa odradit a nenechajte sa odradit ani vtedy ked to vyzera tak, ze vase male deti si s vami robia co chcu. Malokto totiz rozmysla nad tym, ze aj dieta chce organizovat svoj zivot a chce aj niekoho organizovat tak ako je ono organizovane vsetkymi naokolo. A ked sa mu to povoli vo chvilach kedy je to bezpecne alebo nevyznamne, tak je ovela ochotnejsie spolupracovat vo chvilach kedy je to naozaj nutne pripadne nebezpecne.

Najviac asi clovek potrebuje trpazlivosti a bez predchadzajucich skusenosti alebo prikladu z okolia je dost tazko vydrzat, ale vysledky sa dostavia! Ja som tiez mavala obcas pochybnosti a velakrat som samu seba iba presvidcala, ze tomu verim co sa pise v knihach, ze takto vychovane deti su poslusnejsie. A dnes mam zivy dokaz: svojho syna, ktory ma teraz 2roky 2mesiace. Nevravim, ze nie su chvile kedy neviem ako dalej, ale to je maximalne tak 5-10% casu. Dokonca v poslednych dnoch vidim pokroky kazdy den.


@johanka - niekolko rad: co sa tyka prebalovania u nas najviac zaberaju hracky, jedlo a rozpravky. Popripade kombinacia. Takze do ruky bud oblubena hracka alebo nova (to je ta co uz nevidela aspon tyzden), zaujimave jedlo - keksik, jablko (na to je mozno este mala, treba davat pozor aby jej nezabehlo). Alebo pustit telku pripadne DVD s rozpravkou. Prezliekanie je podobne, a este pomaha nacvicit si prezliekanie za pochodu: t.j. nahanas dieta po byte, kym sa ti podari ho prezliect. My sme dokonca mali nedavno taku hru, ze mi maly behal z jednej izby do druhej a v tej mal svoje miesto, kde ked som ho dobehla tak si nechal ochotne navliect dalsi kus oblecenia. Trva to sice o par minut dlhsie ako normalne, ale netreba s nim bojovat a na konci je obleceny a pripraveny vyrazit von :slight_smile:

Co sa tyka prikrmov, tam je iba jedna rada: nechat dieta nech si urci co chce jest a kolko. Minimalne do roku je to pre ne iba hra, vyzivu maju z mlieka, kedze ju stale dojcis tak sa nemas coho bat. Vo svete bezi teraz trend nedavat detom mixovanu stravu ale zacinat rovno s kuskami a nechat deti hned od zaciatku aby jedli same. My sme sa na tuto vlnu zapojili viac-menej nahodou, kedze maly dost skoro odmietol nechat sa krmit a chcel vsetko robit sam. Tiez to bolo zo zaciatku iba hra, presli sme roznymi fazami ale dnes je samostatne, v podstate je velmi samostatne uz od toho jedneho roku aj ked mal okolo 15teho mesiaca obdobie, ze ho bolo treba krmit. Akoby ho to po chvili prestalo bavit, hoci chcel este jest. Niekedy okolo roku a pol odmietol pouzivat podbradnik, co bol horor, lebo bol po kazdom jedle riadne zababrany, ale dnes je bez podbradniku, nezababre sa (vacsinou) a dokonca minule jedol priporom pre dospelych, ked sme boli na navsteve u znamych, kde nemaju deti.

Co sa tyka limitov a potrieb, treba sa riadit vlastnymi pocitmi. Potreby zostanu tie co su teraz: rodicovska laska a pocit bezpecia. To, ze dceru kojis, ze odpovedas na jej plac ze si tam, ked ta potrebuje. A limity treba stanovovat vo chvilach, kedy sa jedna o bezpecnost: ked sa zacne samostatne pohybovat a objavovat svet okolo seba. No a potom vo chvilach kedy to vyzaduju okolnosti: treba ist na nakup, tak sa musime obliect, ist von, do obchodu atd. Taktiez pridu konfrontacie s inymi detmi boje o hracky, tak tam treba tiez zasahovat ale citlivo a s ohladom na vek zucastnenych deti. Tie limity zacinaju okolo jedneho roku, ide to dost prirodzene, ak na to ides s citom, tak nemozes prehliadnut prirodzene signaly.


@blovitc120 - ako dieta presvedcit aby pustilo zakazanu vec, to je podla mna tema na roman. Ale u nas funguje prehovaranie (akonahle sa len chytim danej veci tak nastane protitah, protesty a plac), dost pomaha presvedcit maleho aby dal vec nikomu (tatovi, dedovi, atd.), ak chcem aby ju dal mne tak to ani za svet :grinning:, pripadne ju niekam zanesieme alebo ju polozime, este ju pred tym pouzijeme za mojej vydatnej asistencie (niektore veci sa daju pridrzat a podrzat tak, ze si to dieta ani nevsimne). Ale: je to zdlhavy proces, kym to prejde uplne bez problemov a rychlo. Teraz mi staci povedat raz alebo dvakrat, ale zo zaciatku som musela svoju vyzvu opakovat aj 20krat kym pochopil co chcem. Chce to hlavne trpezlivost a pevne nervy. A asi najucinejsie je odstranit vsetky taketo predmety z dosahu a aj z dohladu deti aj ked 100% sa to neda.
17. aug 2010 o 00:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
fuha baby napisali ste tu litanie ale docitala som vas, no co pisala bosa noha o tom obliekani za pochodu to robime uz aj my, inac sa neda ale ona sa hra a ja ju pomaly obleciem, len s tou plienkou to je horsie ale da sa to. Ja tiez napr. malej dovolim sa hrat s barscim dokym to neni prenu nebezpecne, lebo ked som jej to brala nasilu tak plakala i ked za nejaku chvilu si na to uz ani nespomenula a nasla si druhu hracku. Ja ju tiez nenutim aby sa hrala nasilu ked sa chce hrat ide si zobrat hracku a bud sa pohra sama alebo pride za mnou a spolu skladame kocky, kocikujeme, pustame si pesnicky, pozerame knizku. MOj nazor je dieta nechat samostatne , nech si fakt robi co chce dokym to neni nebezpecne, a mozno ked raz pride na to ze jej nieco ublizilo tak to druhykrat neurobi.
17. aug 2010 o 11:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@bosa_noha
:slight_smile: super si to napisala, som rada, ze sa tak navzajom inspirujeme...ja teoriu relativne ovladam :wink: , ale fakt pomozu priklady zo zivota s nasimi detickami...a ja uz tesim, co pride vekom...este v suvislosti s tym presviedcanim mi napadlo, ze netreba uvadzat vela dovodov, ale skor nejaky jasny a zrozumitelny, t.j. tiez prislusne k veku...aby dietatko nebolo zmatena a aby napokon vobec nerozumelo...a tiez neskor pri tom istom , spomenut ten isty dovod...ja spomenula som si na to, ze ja mam tendenciu zo zufalstva vraviet viacero veci, ze nesmies lebo toto, hento, a este toto...ale krotim sa , lebo maly mi fakt nemoze este rozumiet...

@hexi hexinka presne tak, niekedy pomaha skusenost malickeho, napr. ked sa pomaly zacala zohrievat rura, tak som s jeho ruckou sa priblizovala a povedala horuce....a mal sam respekt a zapamatal si to...podobne s prackou, ked periem na 60 a 90...ked sa to zohrieva da sa aj omaknut...ale potom radsej zavriem dvere ...
dakujem vam za rady ste zlate :slight_smile:
17. aug 2010 o 20:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@fem , @bosa_noha vdaka za obsazne odozvy. Vsak uvidime, kam nas ta vztahova vychova dovedie. Tiez ked sa zamyslim, tak sa mi zda prirodzene, ze ked dieta dostane teraz co potrebuje, nebude sa toho zufalo dozadovat neskor. Takze ako teoria sa mi to pozdava, ide len o to, aka bude skutocnost. Ale podla vasich skusenosti by to malo fungovat.

S prebalovanim tiez fungujeme za pochodu, hracka do ruky nezabera. Este sama nestoji, ale popri nabytku uz celkom spolahlivo, tak sa ju snazim namotivovat, nech ruckuje popri krbe alebo stolicke alebo tak, a zatial ju zabalujem. No ked zacne chodit samostatne a uz nebude priputana k opore, tak to bude asi zabavnejsie, no snad zase nieco vymyslim.

Inak su to uzasne stvorenia, tie babatka, vsak? Ked ju tak pozorujem a zamyslim sa nad tym, co vidim, tak nevychadzam z uzasu. Stokrat spadne, no neodradi ju to skusat stoprvykrat. Je to naozaj uzasne klbo energie a vole zdokonalovat sa a zaradit sa do sveta medzi ostatnych. Odo mna potrebuje len prilis jej nebranit v trenovani novych zrucnosti a v sebarealizacii. Vsetko je v nej, vsetko podstatne smerovanie, ja to budem nanajvys obcas korigovat.
17. aug 2010 o 22:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@bosa_noha je fakt, ze konfrontacia s okolim je tazka. Spominam si, ked mala moja asi tri mesiace, na kontrole u ortopeda som sa v cakarni dala do reci s jednou mamickou partyzdnoveho babatka. Spomenula som jej, aka je moja mala slaby spac, ze ked ju uspim, vobec ju nemozem polozit, lebo sa velmi rychlo zobudi, takze cez den spi vylucne na mne, aby sa vyspala. Tak to okomentovala, ze aka je strasne zavisla, uplne nesamostatna. Dost ma to vtedy zabolelo, ta poznamka. Tak odvtedy si davam pozor, co komu poviem. No casto si clovek nepomoze. "Vidim, ze ste si ju naucili na ruky" je typicky nevyziadany komentar. Ze si nic neporobim, ked necham sebou tak kyvat. A co si mam porobit? Matersku mam na to, aby som bola plne k dispozicii dietatu a nie na to, aby som vyriadila dom, cicrala zahradku, vyvarala a cojaviem co este robila.
17. aug 2010 o 22:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ani som nevedela ze takato tema je na koniku :grinning: clanky o vztahovej vychove som nasla v casopise Dieta a tiez nieco podobne v Knihe Koncept kontinua...snazim sa to praktizovat ale niekedy mam fakt pocit ze to moje dieta si so mnou robi co chce, nosenie si vyzaduje dost casto a nie vzdy sa to da a zacina mat maniere ze ma naschval hryzie, zjajknem ze ma to boli lebo niekedy to spravi ze ani neviem len skricim od bolesti a ona sa zacne rehovat a pokusa sa ma znova a znova uhryznut, teraz sa zacina prejavovat jej vola, akykolvek zakaz typu tam je cesta nemozes tam ist alebo do potoka tak zacne robit mostiky a musim ju drzat inak by sa hodila o zem niekedy jednoducho ten zakaz musi byt vysloveny, upriamenie pozornosti na nieco ine nefunguje napr. ked ju chcem zobrat za rucku inym smerom lebo je tam napr. havo aby nesla na cestu tak neexistuje...uspavam ju v satke lebo inak nevie zaspat a kym zaspi tak ma riadne za usi vytaha, vystipe ramena aj lica ked jej zacnem vraviet ze to nemoze zacne jacat a vzpierat sa, nechcem ju rozrusovat pri uspavani tak niekedy len zuby zatinam, viem ze to nie je dobre. zase ked vidim ako mi krasne spinka v naruci to je ten najkrajsi pocit :wink: do roka spavala so mnou v posteli ale z bezpecnostnych dovodov som ju zacala prekladat do postielky. V okoli nepoznam nikoho kto by spaval s dietatom. prebalovanie bolo u nas vyslovenie boj cize z polohy lezmo sme presli do polohy posediacky postojacky, teraz ako je starsia tak sa necha prebalit polezmo zavisi podla nalady ale ked ju zabavim tak to ide, obliekanie detto uz rozumie ze ked sa oblieka niekam sa ide,topanky mi nosi sama, komunikacia sa zlepsuje, len tym ze uz vie dat najavo co chce a nechape preco to raz dostane a inokedy nie
17. aug 2010 o 23:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@johanka. fakt sila, ako moze niekto povedat o 3-mesacnom babatku, ze je zavisle a nesamostatne :confused:, to clovek ked pocuje, musi mu len rozum zastat. Rovnako s tym vidim, ze ju mas naucenu na ruky. Vsak tam to dieta patri, nie je steniatko, aby som ho nosila v zuboch alebo husatko, aby cupkalo za mnou od narodenia... Clovek si hovori tvor inteligentny a ta jeho inteligencia pomaly nici prirodzene zivocisne pudy ako matersky resp. rodicovsky :frowning2:. Tiez mi dcera spavala do asi 4 mesiacov najlepsie v satke, proste ma POTREBOVALA CITIT a mala reflux, tak asi si aj uvedomovala, ze v tej polohe jej je dobre. Na mne resp. pri mne v posteli zaspala do 2 minut, tak som to neriesila, hoci vsetci dookola ano :stuck_out_tongue_closed_eyes:. A stale pocuvam, ze je rozmaznana, lebo chce byt pri mne. Preboha kedy ma bude potrebovat tak blizko? V puberte uz asi nie...
18. aug 2010 o 00:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@blovitc120 veru aj ja sa stretavam stale s tymi istymi recami, netreba rozmaznavat dieta, nenosit tolko, nauciť režim, hlavne aby si dieta nerobilo so mnou co chce, ze su babetka prespekulovane, vzdoruju :grinning: :stuck_out_tongue_closed_eyes: :grinning: ....ja si myslim ze maminy sme dost zblnute zo vselicoho co citame a este rady starsich a uplne zabudame na prirodzeny materinsky instinkt, aj mne chvilu trvalo kym som si uvedomila ze male babetko sa nosenim, tulenim a tym ze som pri nom nerozmazna, prave naopak o to viac bude potom samostatnejsie, ze potrebuje hlavne moju lasku. Casto citam aj temu kazde dieta sa vie naucit spat a tam sa obcas objavia riadne pikosky. Jasne kazdy ma pravo na svoj nazor a vychovu ale fakt su niekedy maminy uplne pomylene, hlavne tie prve mesiace, ktore su vycerpavajuce.


18. aug 2010 o 13:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@zelmirka1 mne vlastná mama strašne často od narodenia malej hovorila "zle robíš", keď som robila ako som cítila, je to proste celé postavené na hlavu, že sa potláča prirodzený matkin inštinkt, čo robiť s dieťaťom. Vyčítajú mi, že ju mám naučenú byť len pri mne a podobne, ťažko s tým niečo urobím, rozpísala som to v téme rabr., nechce sa mi to opakovať. Mám také dieťa, tak ho vychovávam ako najviac vyžaduje. Stále ma porovnávali s mojou sestrou, ktorej dcéra do 2 rokov snáď ani neplakala, ležala v postieľke alebo v kočíku a celé dni len spala, neprotirečila, robila všetko, čo jej povedali. Nechápem, ale mala som to na tanieri, že ona predsa tiež vychovala dieťa a nerobila z toho vedu.
18. aug 2010 o 15:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
nic si z toho nerob @blovitc120, ja sa priznam ze som zo zaciatku ked sa maly narodil mala tiez divne predstavy a chcela byt prisna a zasadova, nastastie prve tri mesiace bol velmi pokojne babo, potom sa to zmenilo ale som rada ze som postupne prisla na to ze fakt treba dat len na prirodzeny instinkt, ked maly place idem k nemu, ked chce na ruky zoberiem ho atd....samozrejme vsetko podla situacie a moznosti ale ziadne vyplakavanie ani trenovanie rezimu, zaspavania som neuplatnila, trosku ma mrzi ze som sa prvy rok dost stresovala a riesila spanky, dnes sa smejem ze to bolo zbytocne. Jasne kazde dieta je ine a prejavuje sa inak ale nemam rada ked niekto kto ma naozaj kludne dieta, ktore place malo aj je nenarocnejsie oproti inym hned tvrdi ako super ho vychovava a pritom nemoze vediet ako by to zvladol keby mal uplne ide dietatko ktoreho mamina si nevydychne ani na chvilku.
Ja verim ze vsetko co babetku dame v prvych troch rokov je zaklad pre cely zivot a niektore mudre rady uz radsej pustam druhym uchom von. A ked sledujem niekedy ludi okolo seba ako komunikuju s dietatom tak mi to trha usi, pisali sme v teme Rabr tak vies. Dolezite je ze ty si presvedcena ze robis spravne pre svoje dieta. Aj ked je pravda ze aj mna unavuje stale pocuvat ze to nerobim dobre atd...hadam sa nam to raz vrati v tom najlepsom :wink:


18. aug 2010 o 15:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ani si neviete predstavit, ako som sa potesila, ze som vas tu nasla damy :slight_smile: ... ja podobnu vychovu praktizujem od Mirkinho narodenia ... a tiez narazam na nepochopenie ... najma u svokry a obcas zial aj u manzela (nastastie moja mama aj ked nie vzdy suhlasi, ma v tom podporuje) ... vraj ju rozmaznavam, ze trojrocne dieta sa uz nema nosit na rukach, a placucu ju nemam brat na ruky, ze bude nesamostatna, ze ma bude vyuzivat... zial Mirka je od svojich 30 mesiacov styri dni v tyzdni u svokry (musela som nastupit do prace/skoly)... a ta ju nenecha jest ked je hladna, urcuje jej co ma robit, zakazuje jej co nema robit (zaspinit sa v piesku, okvackat sa jedlom, blaznit sa - doslova ju vlaci za ruku a tlaci do nej jedlo), nezoberie ju na ruky... a smeje sa mojim nazorom :angry: ... ale ja svoj sposob vychovy nezmenim a nezmenim....

naozaj som rada, ze nie som sama VYDRZTE
18. aug 2010 o 18:48  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@adetka som na tom podobne...ja si neviem predstavit, ako by nasa mala pricucka trpela u rodicov, ktori zasadne dieta nenosia, nech sa vyreve, sak s nimi cvici a pod.
dnes som videla rodicov vozit male babatko, plakalo, tak sa zastavili a ako som prechadzala okolo, tak mi prislo luto, ze mamicka miesto toho, aby male zobrala k sebe, tak mu drzala nasilu cumel v ustach, asi ze nech si podudka a nie je pocut plac a nech sa tak ukludni same :frowning2:
18. aug 2010 o 19:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
co sa nosenia tyka tak nosim stale aj ked ma dost chrbat boli a nie vzdy je praktcike viazat do satky niekedy treba zobrat hned a nachvilku len sa bojim aby som hlavne malej nenicila chrbat predsa len ked je na rukach a potrebujem mat jednu volnu tak je na mojom boku, my sme sa nosili stale pretoze prve styri mesiace mala dcerka koliky a to boli revy, jedine na rukach sa ako tak ukludnila fakt neodlozitelne dieta, teraz ked je tak zvyknuta na nosenie a nielen kvoli bezpeciu ale aj preto lebo je vyssie a vsetko vidi neda sa nezobrat ju, nedokazala by som jej nedat to co potrebuje aj ked niekedy je to take spekulovanie typu chce ist na ruky vezmem ju zacne sa odtlacat a chce ist dole, zlozim ju zacne mrncat ze chce ist hore :stuck_out_tongue_closed_eyes:
18. aug 2010 o 21:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@ludmilabb preto nosim v manduce :grinning: rychlo nasadim a zosadim a tiez sme sa nosili stale, kocik sme ani nevyuzili, az teraz obcas vozime v golfkach -ja na nakup a muz aj na ihrisko, len mne tam nevydrzi nejak dlho a hlavne z ihriska je to boj :grinning:
18. aug 2010 o 21:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@blovitc120 to ma potesilo, ze nie som sama, ktorej dieta malo tak "uchylny" spanok na zaciatku zivota - do 5 mesiacov cez den spala iba v satke. Je to naozaj kravina, hodnotit tak male babo, ze ako je samostatne, teraz uz mam trochu vacsi nadhlad nad vecou, snad by som sa dnes nad takou hlaskou uz aj zasmiala.

@ludmilabb ja si myslim, ze je pomerne vela rodin, ktore praktizuju rodinnu postel, akurat sa tym tolko nechvalia, skor sa pochvalia mamicky, ktorych deti spinkaju same v postielke. Ja ked som u nas na dedine rozpravala, ze mala v noci spi s nami v posteli, tak mi vsetci vraveli, ze ale ved to je normalne, skoro vsetci to tu tak robili. U nas na ulici je teraz celkom dost malych babatiek, a ukazali mi na jeden dom, ze tu byva jedine babatko v tejto ulici, ktore spi samo v postielke :grinning: Podstatne je co najlepsie sa vyspat a nie splnat nejake cudne kriteria, ze co je spravne, no nie? Koncept kontinua som necitala, aj by som si ho precitala, pre zaujimavost, ale nechce sa mi do tej knihy investovat, podla toho, co som pocula, je to mozno trochu extremne, ktovie. Mne sa strasne pacila kniha "Our babies, ourselves", velmi mi pomohla si uvedomit, ze vacsina tych rad, ktore pocuvame, ze co sa ma a co nema robit s babatkami, je len tradicia, predsudky a pochybny folklor. A este aj rabr si urcite precitam. Zapisala som si to do wishlistu, moje meniny sa blizia, tak mi to mozno manzel kupi ako darcek :grinning:

A tiez by ma zaujimalo, ako 9-mesacnej vysvetlit, ze sklbanie za vlasy nie je sranda. Ze tahat za nos, to je este sranda, ale ked mi vrazi tie prstiky do nosa az mi slzy vyhrknu, tak to uz sranda nie je. Lebo pre nu je zabavne vsetko, aj ked jojkam od bolesti. Prilis zrevat od bolesti sa bojim, raz som sa neovladla a zrevala som, ked ma pri dojceni riadne uhryzla, pol dna sa potom vobec nechcela prisat a dalsi den sa prisavala len tak zdrahavo, dost neprijemne to bolo.

@prsky a to nie je len o cumli namiesto naruce, ked sa detom brani v tom, co je im prirodzene. Mozno je to blbost, ale mne pride hlupe aj to, ked vidim, ako dieta vykukuje z kocika, lebo chce vidiet svet okolo seba, a zodpovedna mamicka ho tam vytrvalo zastrkuje naspat. Nechapem preco, ved ono sa chce ucit, poznavat svet. Tak ho strcime hlboko do kocika, lebo tak sa predsa slusne sedi. A pripadne doma mu miesto toho dame nejaku uzasnu didakticku hracku, aby teda malo dost podnetov a ucilo sa, ci ako.
18. aug 2010 o 21:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@johanka. suhlas, ono vychova je u niektorych o tom, ze deti ich obmedzuju a co najskor ich treba naucit "moresom" (spat, kedy povedia, byt ticho, ked sa im povie, resp. hovorit, ked je im udelene slovo, ticho sediet, nerozpravat, ked sa bavia dospeli atd atp). moja mamina nas nastastie nevychovavala takto do istej miery "tradicne", nechala sa viest intuiciou a myslim, ze to ma velmi blizko k vztahovej vychove, takze dufam, ze sa mi to aspon ciastocne vrylo pod kozu a moja dcera si bude so mnou rozumiet aspon tak, ako si ja rozumiem s mamou.
dnes ma trochu rozosmutnil vyssie popisany zazitok (to tie tehu hormony asi :grinning: ) - ono to este pokracovalo tym, ze ocinka rozculovalo, ze stoja, tak maminke povedal, ze ma dceru nechat tak, ved za chvilu zaspi (chodnik je z takych velkych kociek, tak asi predpokladal, ze ju to uhupe do spanku)
18. aug 2010 o 22:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@prsky manducu mam tiez, kupila som ju na von ked idem so psom alebo do blizkeho obchodu, zo smetami, rada obzera kontajnery a listy na stromoch :grinning: satku uviazat, spravne podsadit, kym som si pruhy postahovala, mala sa rozmrncala a musela som ju vybrat a kupila som si ju dost dlhu 4,6m prilis vela latky ale tak mi to bolo odporucene
ja mam pocit ze som strasne benevolentna ale Sofia je prilis samostatna ked sme vonku aby som ju "komandovala" ona sa ani nenecha, fakt len ked je to akutne tak ju upozornim, inak chodi kde chce robi si co chce, hlavne prieskumnici :grinning: vzdy ideme na ihrisko alebo na travu kde moze vyvadzat, teraz ma oblubene schody, hore-dole najradsej by sama ale to je este prilis mala
18. aug 2010 o 22:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@johanka. tu knizku nepoznam, v anglictine only?
ja som bola z malej taka hotova ked sa narodila, ze so mnou spala uz v porodnici jeden den, furt som ju pozorovala aky cloviecik to spi vedla mna :dizzy_face: , fakt som sa nevedela vynadivat, aj teraz ked vidim ako pekne spinka tak som dojata a ked sa trapime s uspavanim tak aj spokojna ze uz konecne spinka
18. aug 2010 o 22:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
precitala som si len tuto stranu....je to ako balzam na dusu.....mam pocit, ze trnava je v tomto upplne zakliata...pekny vecer
18. aug 2010 o 23:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@ludmilabb v anglictine only :pensive: citas aj po anglicky? Je to tusim jedina knizka o vychove a vyvoji deti, ktoru som zatial citala. Co je co povedat, lebo normalne som celkom knihomol, teda aspon pred porodom som bola :grinning: Tak mi zislo na um, ak by si si chcela tie "our babies" precitat, ze by sme si navzajom mohli pozicat tuto a koncept kontinua, ze by sme sa spolahli na slovensku postu, ze ich nezapatrosi. To spolocne spanie - ja som po navrate z porodnice asi 2 noci nechala malu spat v postielke. Potom som ju vzala k sebe, lebo som sa uz surne potrebovala aspon trochu vyspat. A manzel povedal, ze mu to pride uplne super, mat ju tam. Rano sa zobudi, otvori oci a naskytne sa mu nadherny pohlad na babatko. A aj teraz sa mu rata, ked sa rano budi, ze ho niekto taha za nos, pripadne cez neho prelieza na druhu stranu postele. Takze postielku sme odpratali zo spalne prec, sluzi ako odkladisko. Akurat svokra, vzdy ked pride, tak sa vypytuje, ci Miska stale nespi v postielke. Nespi, a ved preco by mala? Vsetkym nam to takto vyhovuje. Tiez ked ju vecer uspim a odchadzam od nej, nabrowsovat si na konika napriklad, tak sa mi od nej ani nechce odist, ako tam tak krasne spinka.
19. aug 2010 o 21:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
baby zase ste sa rozspisali xi, co sa tyka spinkania s malinkou, do polroka spala s nami v posteli a teraz mam spraveni z postielky balkon mozno to niektore mamicky poznaju alebo poculi o tom , a vyhovuje mi to tak mam malu pri sebe ako keby spala s nami v posteli ona sa vyspinka, a ja takisto. :slight_smile:
20. aug 2010 o 12:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok