Zachytávanie a ukladanie CO2 z tovární do zeme
CO2 by sa dalo zachytávať priamo z výfukových komínov fabrík a tovární a zachytený CO2 ukladať do zeme. Fungovalo by to nasledovne :
_______________
1 : Pri komíne fabriky/továrne sa postaví naklonená rovina aby sa CO2 odčerpávajúce auto mohlo dostať priamo ku komínu.
________________
2 : Auto zastane vedľa komínu, na komín nastaví čerpadlo a začne odčerpávať CO2 z komína do oceľovej nádoby. CO2 je veľmi dobre stlačiteľný, pri výkonnom čerpadle je možno docieliť stlačenie 46 libier na 1 kubickú stopu, čo je 20,86 kg /0,028 m3 = 737 kgCO2/m3. Inak povedané, výkonné čerpadlo dokáže stlačiť až 737 kgCO2 do jedného kubického metra. 1 oceľová nádoba na nákladnom aute o objeme 3 metrov kubických (2x1,1,5) tak može len na jedno odsatie odčerpať až 2,21 tony CO2 !
_________________
3 : Vykope sa vrt (možno využiť aj niektoré z už opustených existujúcich vykopaných vrtov) siahajúci až do vnútra skalného podlažia (zvyčajne je v hĺbke nad 100 metrov) a do neho sa uložia oceľové nádoby s odčerpaním CO2. Vrch sa zasype betónom (čierna farba) a prikryje zeminou. Takto uskladnený CO2 môže vydržať v podzemí desatisícky rokov.



@viestta s akými, konkretizuj kde a ako maju vznikať.
a prečo tam máš libry?

Este ti usetrim miliony na tie rampy pre auta az po vrch kominy, keby si spaliny chcel zachytavat do zasobnikov, tak ich mozes zachytavat uz na pate komina.
A ake prachove castice? Pri spalovani fosilnych paliv (s vynimkou zemneho plynu) vznikaju prachove castice z nedokonale spaleneho paliva, a z necistot, ktore palivo obsahuje (ani koks nie je cisty uhlik a ten je povazovany za palivo s najvyssim podielom spalitelneho uhlika) a ktore su vynasane s dymom z kureniska. Pri spalovani menej kvalitneho uhlia je podiel nespalitelnych zvyskov este vyssi. Okrem toho to co ide do komina nie je chemicky cisty CO2, ale zmes vzduchu s vysokym obsahom CO2 a naprikalad pri uhli a kokse aj kyslicnik siricity a dalsie zluceniny, ktore vznikaju spalovanim. Pri spalovani napriklad pneumatik, alebo plastov, alebo komunalneho odpadu vznikaju aj ine chemicke latky na baze uhlovodikov, niektore vysoko toxicke, napriklad aj dioxiny (pri spalovani plasov a ropnych produktov).
Ani na chemii si nedaval pozor, nielen na biologii.
@tomas123456789b ja z teba odpdnem už tam v predošlej téme som ti dala link na podkasty ako sa to dá robiť lacno a bez zbytočnosti a tie autá a tie zásobníky načo zbytočne keď to dokáže príroda sama
@rozculena
@viestta
Zdroj to uvádzal v librách, a vo ft3, ja tieto jednotky premienam do nám známych kilogramov a m3, takže kde je problém ?
___________
@viestta
" tak ich mozes zachytavat uz na pate komina."
To podľa mna nie je dobrý nápad. Na úpätí komína teplota spalín je oveľa vyššia než na jeho vrchu, čiže čerpadlo by mohlo odčerpať menej spalín, lebo oceľová nádoba by sa skorej zahriala na teplotu 1500 stupnov, kedy už dochádza k topeniu ocele. Preto je lepšie čerpať menej teplé spaliny z vrchu komína, tak sa može odčerpať viac spalín. Hoci oceľ je kov ktorý sa dokáže rýchlo zbaviť tepla, aj tak bude potrebné ešte jedno chladiace auto ktoré bude chladiť ocelovú nádobu počas ťažby, aby nemuselo čerpacie auto mať každú chvílu pauzu na ochladenie.
Prach, a ostatné spaliny všetko pojde do nádoby, nielen CO2.
________
@minenkaa
aký link, daj ho sem.
@tomas123456789b však hľadaj v predošlej téme
Ešte ťa to neprešlo? Nevedel by si s tými hovadinami ísť na nejaké iné fórum, napríklad lovecké alebo elektrikárske?
@tomas123456789b bozinku, ta si uplne a celkom mimo. Spalovacia teplota je nieco uplne ine ako teplota spalin na vystupe povedzme z parneho kotla v elektrarni. Vacsina tepla sa musi odovzdat mediu, teda sa spotrebuje na ohrev vody a jej premenu na paru. Ak by odchadzali spaliny o teplote 1500° tak by sa roztavila aj samotna konstrukcia kotla, a to sa vyraba zo ziaruvzdornych materialov a ziarupevnych oceli. Cim ucinnejsi kotol, tym nizsia teplota odpadnych spalin, zvycajne nie je vyssia ako 200°, pretoze vyssia teplota znamena neefektivne vyuzitie paliva. (ako strojarka ti pripomeniem, ze 1200 stupnov je kovacia teplota zeleza, vtedy sa zelezo sprava ako cesto na rezance, je plasticke, tvarovatelne).
@rozculena ale mna to tak strasne bavi, ale, ze tak ma to bavi. Aky si mysli, ze je mudry, ako vsetko vie a pritom o probleme, ktory rierśi vie trt makova. Ako napriklad tu, teplota spalin na pate komina... Ale zas viem si predstavit, ze pre neznaleho toto co vypisuje musi zniet nekonecne mudro...
@viestta
Ak si ty strojárka tak ja som chirurg..
Preto opakujem ešte raz, aj teplota spalin aj teplota vzduchu je oveľa teplejšia na upeti komína než na jeho vrchu, preto tvoj názor že dať čerpadlo na úpatí je totálny bullshit.
A je uplne jedno aj keby bola spalovacia teplota na upatí 200 stupnov, pokial sa plyn nahromadí veľmi rýchlo by sa zahrial na vyššiu teplotu než 1500 stupnov, Asi to nevieš, ale ked máš vzduch ktorý má 200 stupnov, a ideš ho stláčať, tak ten istý STLACENY vzduch nebude mať 200 stupnov, ale teplota sa veľmi rýchlo začne zvyšovať.
Do you understand ?
@viestta ako to on môže tušiť ,veď on ani nevie z čoho sa ten jeho plast vyrába nie to ešte teplota potrebná na kúrie železa alebo teplota tavenia skla
@tomas123456789b Teplota tavenia nie je proces. Sklo nemá presne definovanu teplotu tavenia, pretože namiesto toho pomali mäkne. Môže byť definovaná teplota skleneho prechodu, kde viskozita klesne pod určitú hranicu. Vznik skloviny z pôvodných surovin (vitrifikacia) pri teplote 1400 °C nie je rovnaká ako teplota skleneho prechodu, zvyčajne podstatne nižšia. Navyše, teplota vitrifikacie sa mení v závislosti od použitých vstupných surovín. Dozvedám sa vďaka tebe feeest novinky
To o tom skle je úplne mimo tému ale celkom ma to zaujalo
@minenkaa
Ano, konečne si napísala pravdu, je to úplne mimo tému, a nerieši to argumenty ktoré tu píšem.
@tomas123456789b ale veď ty si upne mimo už feeest dlho prečo ja nemôžem napísať raz niečo mimo
@tomas123456789b ano, som strojarka. No a kedze som strojarka ideme dalej. Plyn pred stlacenim musis zbavit prachovych castic, pretoze ho budes stlacat kompresorom, a v kompresore sa prach sprava ako brusivo a mechaniky poskodzje mechanizmus, Pri tomto tlaku potrebujes vysokovykonny lopatkovy turbokompresor, lebo piestovy to neda pri takom mnozstve a tlaku, kde by prach obrusova cińne casti kompresora, a poskodzoval ic. Na stlacenie plyny na vysoky tlak potrebjes energiu, vela energie, ktoru musis vyrobit. Dalsie, an prepravu plynu pod vysokym tlakom potrebujes tlakovu nadobu, talkova nadoba na 3 kubiky plynu stlaceneho na 1 MPa vyzi pol tony, pol tony ocele musis vyrobi, vyvalcovat, pozvarat a ty ju potom hodis do zeme. Prepocitaj si kolko CO2 vyrobis aby si ten CO2 natlacil do tlakovej nadoby, kolko CO2 vyrobis aby si vyrobil tlakovu nadobu, kolko CO2 vyrobis aby si ju hodil do ropneho vrtu (len tak mimochodom, tlakova nadoba s priemerom meter ti nevojde do vrtu s priemerom 200 mm, ktory je bezne pouzivany na tazobynch veziach.
https://www.auto-techna.sk/kompresor-tlakova-na...
Takze pocitaj.
@tomas123456789b a vieš o tom že ty nepíšeš úplnú pravdu ,fakty áno to ti ide ale treba to aj vedieť využiť a zohľadniť všetky premenné
Co ste dnes mali na obed a co chystate na zajtra?
@vanilkovazmrzka obed nie ale večera,jahňací steak a pečene zemiaky
@vanilkovazmrzka dnes se dojedali zo vcera kura a zo soboty masove gule. Zajtra bude brokolicova polievka a tvarohove rezance. A to som vcera poobede myslela, ze z tej satelitky sisiek ostane aj na dnes a ledva som vlastnym telom ubranila 3 mlademu na desiatu,
@tomas123456789b môžem vlastne jesť jahňacinu
Ozaj dievcata, uz ste vysievali cili? Lebo ja neviem ci uz alebo este pockat.
@minenkaa mna uz ruky svrbia. Sice tohto roku sme zahalili sezonu velmi skoro, uz pred dvoma tyzdnami mal nas junior zahradkarsky zachvat, takze ma na okne spenat, hrasok, cviklu a polnicek, lebo on si bude pestovat mikrobylinky. Z cvikly skusal vyrobit mociarnu rastlinu, tak sme podsievali este raz, tie ostanne to nevzdali aj ked mali vody po krk. Na buduci tyzden bude mat salat z vlastnej urody. A tomuto tutmakovi som tiez radila spenat vysiat, aby sa furt nedlavil len kapustov a velky plastovy enviromentalista ani toto nie je schopny spravit, nie to aby siel vysadit aspon jeden strom. Len sa obavam, ze on by ho aj tak posadil zelenym dole a potom by nam tu vysvetloval, ze bez hnojiva mu nerastie...
@viestta
Ano ja to mám spočítané, aj prepravu nádoby, aj energie na stláčanie, aj emisie pri výrobe ocele a je to v pluse. Hoci teraz ma napadlo, že tá nádoba by sa nemusela zahodiť, no musel by sa CO2 v nej schladiť na -70, aby sa pretavil do pevného skupenstva, to sa potom može vysypať do vyhlbenej jamy a okamžite zasypať. Tým by sa ušetrili emisie, na nádoby.
@minenkaa ano, len by som to nemohol kompostovať na viestin sposob, to by z toho bolo viac škody ako úžitku.🥕
@tomas123456789b chod si radsej kupit semena spenatu, to bude zmysluplnejsie ako tie tvoje vypocty. Tak len tak by oko, kolko bude mat ten tvoj kompresor prikon aby dokazal stlacit vsetok CO2 z paroplynu v BA a kde sa chystas ten plyn uskladnovat?

Ty mudrc a co spravis s prachovymi casticami?