Zdravé dieťa vs. autista

Ahojte, mám zdravého syna ktorý má 12rokov. Moji blízky priatelia majú syna a autizmom, je žial mentálne zaostalý, má 10 rokov. Keď boli naši synovia menší krásne sa hrali, ale ako syn rástol, prestal sa časom (vekom) hrávať s kamošom autistom. Keď sme vonku, syn si kamoša autistu nevšima, autistík si ide svoje. Keď sme na návšteve u nich syn ticho sedí a stále pýta telefon, kamoš autista ho nezaujíma alebo len pri ňom ticho sedí a pozerá, prípadne si kreslí. Autista sa hrá sám. U nás na navšteve kamoš autista všetko rozoberá, lego stavebnice búra, sautíčka neraz rozbil, a tým sa s ním syn viac nechce hravať. Syn sa veľa raz snažil o spoločnú hru ale vždy zbytočne. Nevedia nadviazať dospievaním môjho syna spoločné zaujmy, keďže syn je viac samotársky, je pubertiak a už dospieva a chce mať seberovných kamošov s ktorými móžu von alebo hrať online. Ja to všetko beriem aj keď občas mi syn príde sebecký a necitlivý. Syn mi už dlhšie hovorí aby sme k priateľom nechodili a ani ich k nam nepozývali, chce mať svoj kľud nie stale zbierat hracky, upratovat... autista si ich neuprace ani jeho rodicia, len obcas pozbieraju. Prosim vas ak mate podobne skusenosti ako to riesit? Moji priatelia si myslia ze je vsetko v poriadku ale ja sa citim zle ze im v podstate klameme a ze syn sa vela raz na mna hneva ze mu robim ako keby naprieky. Syn má už vlastné zaujmy má predsa 12 rokov, autista je mozno na urovni 4 az 5 rocneho dietatka. Neviem ci je synove spravanie v poriadku?