Život v zahraničí - podeľte sa o skúsenosti

*Reci

zijeme V belgicku uz vyse 10 rokov. Sme spokojni. Zaciatky boli tazke, ako sa vravi iny kraj-iny mrav. Ale zvykli sme si. Vyberat sme nevyberali - isli sme tam, kde bola pracovna prilezitost.

Moja sestra sa po strednej škole odhodlala ísť do Holandska s priateľom, mali dohodnutú prácu aj bývanie cez agentúru, nebolo to zo začiatku bohviečo, ale napokon sa im v práci darilo, dostali konrakty, lepšie ubytovanie, po roku a pol si tam nakoniec kúpili krásny dom a teraz v novembri to budú tri roky čo sú tam, stále v rovnakej práci, samozrejme na vyšších pozíciách a spokojní.

Ja som odišla do UK minulý rok v januári, prácu som nemala ale mala som ubytovanie aspoň keďže som išla k priateľovi, po mesiaci cca som si našla prácu cez agentúru, neskôr som dostala kontrakt, s priateľom sme toho dosť pocestovali, čo by sa mne ani vo sne nesnívalo, keďže som bola z domu zvyknnutá na to, že peniaze boli ale nie veľa, takže sme si nemohli nejako vyskakovať, ale vždy sme mali všetko čo sme potrebovali. Takže prvý rok a pol skvelý, potom som otehotnela, takže všetko šetríme na malé, ale podarilo sa nám naozaj pocestovať, kúpiť si auto a čoskoro sa presťahovať.

Moji rodičia po týchto odchodoch sa v 50tke odhodlali ísť za sestrou do Holandska, bývali zo začiatku u sestry, mamina si našla robotu zhruba po mesiaci a ocino asi po piatich - obaja ešte stále pracujú cez agentúru, niečo si našetrili našli si vlastné bývanie, síce sú trochu vystresovaní, keďže dlhodobá práca cez agentúru je predsa len ináá ako keď má človek kontrakt a aspoň tie hodiny a peniažky isté, ale majú viac ako na SK a môžu si viac dovoliť.

Takže neviem či sme mali všetci šťastie, určite nám pomohlo aj to, že sme mali na začiatok veľmi dobré podmienky ale ani jeden z nás sa nesťažuje a v konečnom dôsledku sme spokojní. Nie sme síce doma, ale máme zase iné veci, ktoré nám to vynahradzujú.

Samozrejme sa nájdu aj ľudia, ktorí to nemali ľahké, švagriná odišla z UK po mesiaci, nakoľko sa nepohodla s hostiteľskou rodinou (chcela robiť aupair) a môj priateľ mal tiež zo začiatku problém hlavne kvôli agentúre, práca nebola bohviečo, ubytovanie, peniaze, ale nakoniec sa z toho nejako dostal, takže niekto to zabalí po prvom neúspechu niekto vytrvá a trvá mu trošku dlhšie kým začne žiť ten "spokojný život" ale myslím, že kým je človek mladý, prípadne starší, nemá čo stratiť 😉

@nerya Tvoji rodičia odišli v 50 tke do zahraničia???????? Obdivujem. Úžasné. Hrdinovia. Ja mám tiež pred 50 tkou a chceli by sme skúsiť, konečne vidím niekoho kto to dáva. Napíš niečo viac.

@saslavka73 Citaj pozorne, odisli sice po 50tke ale mali tam zazemie. Neviem co viete ponuknut na pracovnom trhu, ak mate nejaku specializaciu, ocenia Vas a budete sa mat dobre, ale ak planujete ponuknut len lacnu pracovnu silu a neviete ani jazyk, tak trh je celkom presytany a ludi okolo 50tky velmi neberu. Takze ak sa rozhodnete ist tak len v pripade ze uz mate dohodnutu pracu

@nerya veľký obdiv tvojich rodičov! Po 50ke sa zbaliť a odísť? Úžasne, to chce fakt odvahu. Nech sa Vám všetkým v zahraničí dari.

@maculo Ja žijem s rodinou v zahraničí už 15 rokov, nešli sme za prácou, ale sme sa oficiálne vysťahovali, keď sme získali povolenie k trvalému pobytu v Kanade. Nemali sme vybavené nič, ani bývanie ani prácu. Vsetko sme zvládli sami i keď začiatky boli ťažké, ale neľutujeme a sme tu spokojní.
Netreba čakať, kto nám čo vybaví a kde nas “dosadi”, treba byt aktívny, tí pasivni, čo stále čakajú, že niekto im nájde prácu, zabezpečí to, či ono to majú v zahraničí najťažšie. Buď niečo veľmi chcem, idem si za tým, povybavujem si a idem, alebo až tak moc nechcem a čakám, či mi to do náruče nespadne a ked mi niekto niečo vybaví a nevyjde to, tak mám aspoň na koho pindať.
V tvojom veku som už riešila ako sa oficiálne dostať von z krajiny a môžem ti povedať, že pred toľkými rokmi to vôbec nebolo take jednoduché, smart phones neboli a na internet som chodila do kaviarne, kde to ťahalo tak pomaly, že som medzi mohla knižku čítať, kým mi nejakú stránku natiahlo, k tomu sme už mali malé dieťa, čo celu situáciu len sťažovalo. Všetko sa da, len treba chcieť a veľmi, zvlášť v dnešnej dobe je toľko možnosti... Odporúčam nepozerať sa na to, čo druhí. Treba si vybrať nejakú konkretnu krajinu, zistiť si možnosti a pustiť sa do toho.

Odporucam nespoliehat sa na druhych, vybrat si.krajinu,ist za svojimcielom,samozrejme jazykove schopnosti a peniaze na rozbeh zaklad....a takisto ist tam s vedomim ze nic nue je zadarmo ....a zaciatky su tazke...

@saslavka73
@sisaka

áno odišli, na jednej strane ocino už predtým robil na kamióne takže bol celé roky preč, čo by človek myslel že to bude mať jednoduchšie 😃 ale cudzí jazyk neovláda žiadny, okrem toho, že si vie kúpiť kebab a nejakého záhadného šiesteho zmyslu (raz v taliansku sme mali požičané bicykle a mali makké gumy, ocino šiel na recepciu a talianovi ukazuje a hovorí "pumpa nem tš tš" po pár minútach sa nejako porozumeli 😃) práve ten mal prekvapivo väčší problém si nájsť prácu, hlavne kvôli tomu jazyku, nakoniec našli nejakú poľskú agentúru, ktorá mu našla miesto v nejakých skleníkoch pri poliakoch. Mamina zase pracovala 20 rokov u jedného zamestnávateľa, zato si dorábala jazykovku z AJ 😃 takže tá jazyk vedela, len bola chúďa vystresovaná, samozrejme to však mala jednoduchšie, lebo roboty je, len netreba byť moc preberavý, ale tiež si svoje odmakala a teraz mala po takmer roku prvý voľný víkend a snáď ju nechajú na tej ľahšej pozícii, na ktorú robila kurz asi dva týždne.

Mali to ľahšíe, že mali bývanie na prvé mesiace, ktoré si ale platili samozrejme a že im mal kto povedať, čo im treba vybaviť a kde sú pracovné agentúry, ale po toľkých rokoch, nechať za sebou všetko čo človek vybudoval tiež nie je len tak...

Človek pokiaľ chce, tak zvládne, samozrejme je to ľahšie s pomocou, ale bez nej to potom človek vie tak nejak ináč oceniť 😉 Ja držím palce každému 🙂

su ludia ktori sli cez niekoho ale aj taki co nemaju v zahranici nikoho, naj ovladat aspon zaklady jazyka krajiny do ktorej mate v plane ist, vsade vo vsade vo svete tlmocnici a pobocky kde vam poradia, napr v uk sa dokazedete zaradit do kolektivu v ktorom su slovaci a anglinu vyuzijete akurat tak v obchode a na uradoch😀
chce to odvahu, potom to ide ako po masle😎

Ja som bola sedem rokov v Mnichove. Byvaly je Nemec, takze som mala automaticky pracovne povolenie. Hladala som si pracu v nizsom az strednom managemente, co zodpovedalo mojej vs a praxi. Trvalo mi par mesiacov a jeden nevhodny vyber firmy (skrachovala dva mesiace po mojom nastupe), kym som si nasla fajn robotu. Plat bol dobry, kolegovia vynikajuci a partneri (obchodni) tiez. Arogantneho a namysleneho Nemca som stretla presne jedneho. Taky bol skvostny, az ho vyliali z firmy. Potom som sa prestahovala do Rakuska a stretla sefa snov. Keby som nebola byvala mala cerstveho frajera a sef nebol o 40 rokov starsi, urcite ho poziadam o ruku. Robota rovnaka, kolegovia usli. Po Nemecku to bol dost sok. Ale rozchodila som. Po materskej uz som zostala na urovni stredneho managementu, nie som ochotna robit na plne sajby a deti nechat v laskavej opatere kohokolvek, takze karierne som skoncila. Ale plat mi staci, stacil by mi aj v pripade, ze by muz znegoval svoju existenciu, takze za mna ci Nemecko ci Rakusko moze byt. Na Slovensku by som na tenko piskala, dakujem, neprosim.

Ahoj ja som bola s priateľom 6 rokov v Rakúsku , našli sme si hotel kde sme obaja pracovali , začínali sme tak, keďže to bola práca v hotely tak ubytovanie a stravu sme mali priamo v hotely čiže čo sme si zarobili všetko sme odložili , lebo sme nemuseli míňať na ubytovanie a stravu . Čiže takto sme fungovali 6 rokov . A v októbri bude rok čo sme doma, čakáme bábätko takže už sme sa usadili tu. Ako začiatok není zle začať tak ako my a postupne si nájsť lepšie platenú prácu aj vlastný podnájom .

@erikavesela tak toto vobec nie je pravda. Nemozes sudit celu krajinu, cely narod. Slovaci su potom aki?

Ahoj, ja som rok zila v USA ako aupair (2003), bolo to uzasne, perfektna skusenost. Potom rok doma, a dalsich 5 rokov v UK. Dostali sme sa cez agenturu, co na SK robila nabor, aj ubytko aj praca v zabavnom parku vybavena, i ked za min.mzdu. Po par mesiacoch som si nasla inu pracu, ine ubytko, a keby som sa necitila sama (vela kamosov odislo a nevedela som si najst partnera), tak som tam dodnes. Super krajina, super ludia, vyborny plat, vsetko ok, len rodina chybala. Teraz zijem a pracujem uz 7 rokov v Rakusku, ludia su... no... ako ktori! Ale nie je to tak fajn, ako v UK, ale som blizko rodiny, mam muza a dve deti - tak uz inde asi nepojdem 😂 I ked ma taha!

my sme rok zili v londyne. mate nasetrene? ovladate jazyk? mate zrucnosti a schopnosti co ponuknut? aku mate motivaciu ist? to si zhodnotte podla mna

@yanni podla mna je, myslim ze 10 rokov je dlha doba na to, aby som ich trosku spoznala, po 10 rokoch zitia tam, mame len 1 rodinu, co s nami ostala v kontakte, sme aj krsnymi rodicmi ich dcerky..z de sme neodisli, lebo sme museli, odisli sme preto, ze sme chceli a zit v tej krajine sme v ziadnom pripade nechceli, bola som svedkom viacerych bitiek nemci - cudzinci, dokonca mi kamosku 2x zbili v s-bahne, tak, ze skoncila v nemocnici, lebo nehovorila po nemecky, moze byt ze vzhladom na tlak, ktory v de bol sa situacia zmenila...predpokladam, ze ty si tam prisla za terajsej doby, doby eu...my sme isli este v roku 1997, vtedy nas tam nikto nechcel, prechodne doby na zdravotnom poisteni, socialnom poisteni atd, to asi nepoznas...pocit, ked sa ti zamestnanec arbeitsamtu a auslaenderamtu smeje do ksichtu, ze si podradny vychodoeuropan, ze im len zaberas miesto v krajine, uz nikdy zazit nechcem...citila som sa ako posledne hovno....a to bol moj manzel vyzvany a poziadany ist tam robit ako expert, a kedze bol cez greenkarte, tak sa po par rokoch vzdy pobyt musel predlzovat...obaja sme boli privat versichert, ha a tie reci, ze ako moze byt auslaender privat versichert, ved je len odpad...ked ti neuznaju vs, hoci mas obhajeny titul...nie, toto vsetko a este je toho vela, je v nich a tam zit nechcem...pracovne nadalej spolupracujeme, takze o ukonceni prac.pomeru nas odchod isto nebol...a kto tieto veci nevidi, tak ich v skutocnosti vidiet nechce...

@shades3 v uk som zila 3 roky ako aupair..tiez tuto krajinu milujem...ale uvedomujem si, ze to bol pohlad len zo strany "hosra" v krajine a skutovny zivot je uolne iny

@erikavesela, prepac, ale priserne trepes. Prisla som do Nemecka v roku 1997. Uplne bez problemov mi uznali vs aj titul (mali zoznam skol a odborov. Mozno som mala stastie, ze som studovala “to spravne“). Nezazila som jedneho-jedineho nekorektneho uradnika. Nikto ma netituloval odpadom ani zbytocnym Vychodoeuropanom. Ani mi neponukali podradne prace a ani nizsi plat. S niektorymi kolegami sme v styku dodnes - cele rodiny. Firemne stretnutie sme mali minuly rok, este stale sa kazde 3-4 roky stretneme coby “partia“. Jediny cudzinec som tam ja, ostatni su cistokrvni Nemci (plus jedna poloamericanka). So susedmi som si tykala, nie na moj podnet, fakt neviem, co som “nechcela vidiet“. Ja mam prave skusenost, ze Nemci su jeden totalne zdvorily a korektny narod, mozno nie na prvy kontakt srdecny, ale po case zazracne zmaknu a su naozaj fajn.

@vroni pozri, ja mam inu skusenost...preto sme sz vratili...

@vroni mne bolo povedane a to nepovedali len mne...stretla som sa s tym u vsetkych kamaratiek, ktore prisli do de ako manzelky teda bez zelenej karty...oni maju totiz k ukonceniu titulu o rok viac chodenia do skoly a preto mi moj uznat nemohli...pretoze, tam sa ratal pocet rokov chodenia do skoly, kym dosiahnes titul, kamoske tiez neuznali, a to mala vystudovanu fyziku a ucitelstvo matika-fyzika..ani jedno jej neuznali...az po stupe do eu...dokonca mam o tom oficialny papier s arbeitsamtu...mozno tvoj titul nebolo nutne kontrolovat, lebo si tam isla s tym, ze si mala pracu uz dohovorenu...ja som odchadzala ako manzelka, bez arbeitsgenehmigung...tam som si ho vybavovala a pri tejto prilezitosti mi toto bolo oznamene...kazda mame inu skusenost, takze mi netvrd, ze trepem, podla mna zase trepe clovek, ktory tvrdi, ze su mili, kamaratski, a pod.

@vroni kde priamo si bola?...my sme boli v mnichove, mozno je to ine oproti tomu, kde si bola ty, to, ze bavoraci su velmi negativne ladeni voci cudzincom..ano, to, ze sa stretavaju kolegovia, to je do dnesbaj u nas, ale sukromne?...tsktch je malo..u nas konktetne jedna rodina...

A ako si tam isla?..mala si pracu dohovorenu alebo si tam studovala?

@erikavesela noo tak ja som sa uz sko host necitila 😂

@shades3 myslala sombto tak, ze vladtne som stale zila v nejakej rodine...presne povedane vystriedala som dve😉...a nikdy som tam zivot neviedla sama...preto "host" v uvodzovkach, samozrejme, ze som do rodiny zapadla...musim povedat, ze som sa citila ako doma...domaca bola len o 10 rokov starsia ako ja...takze to bolo super😉...ale ako pisem..ten skutocny zivot, kedy zarabas, platis najom, ucty, to som v uk nezazila ...milujem to tam, je to ine ako europa, napriek tomu som sa tam citila dobre..to adi tum, ze je tam vela cudzincov...a tento pocit je neporovnatelny s chladnym nemeckom...milujem ich cesty, kde radtie okolo "zivy plot", milujem tu zelen v kazdom obdobi...moze byt, ze je to cele len v mojej hlave..ze su to len spomienky na krasny cas v uk...

@erikavesela rozhodne to nie je len v hlave! Ja tak isto zboznujem tie ploty, prirodu, pokoj, veselych ludi, co nikoho neodsudzuju, a zila som ten “normalny” zivot a bolo to fakt super! Tiez x krat lepsie ako v Rakusku - su ako nemci, studeni, presvedceni o svojej dolezitosti a nadradenosti..

@erikavesela, studovala som v Bratislave matematicku analyzu (cize neucitelsky smer), ucitelske smery neuznavali principialne. Robotu som si hladala az tam, nemala som dohovorene nic, lebo som tam vobec pracovat nemienila (chcela som dalej pracovat pre slovensku firmu). Na Arbeistamte mi vysvetlili, ze sa to neda (nejake danove a socialne predpisy tam robili sarapatu) a ze si musim najst pracu v Nemecku, ak chcem pracovat, JA som bola ta, co im nadavala a nie naopak 😀 Najprv som prisla do severneho Nemecka, potom som bola cely cas v Mnichove. Za cely cas som nestretla Slovaka a ani o to nemala zaujem, takze netusim, ako sa darilo ci nedarilo inym. A mam nemcinu na najvyssej moznej certifikovanej urovni, takze som v zivote nepotrebovala kdesi natancovat s manzelom, tlmocnikom ci kamaratkou, aby mi nieco prekladali (pokial viem, presne na toto su Nemci priserne alergicki). A ziaden iny Slovak to nechcel po mne. Zato som stretla spusty Slovakov v Rakusku a ani trochu sa miestnym nedivim, ze su na Slovakov alergicki. Pretoze tak na 80% su prave Slovaci arogantne, namyslene telce, presvedcene o vlastnej uzasnosti, sice s plnou hubou blbych zvastov (po slovensky, lebo nemecky riadne nevedia ani po rokoch), ale stale ublizeni a ochotni utekat po dalsiu socialnu davku, aby sa mohli stazovat na hnusny stat a jeho odpornych obyvatelov (a Rakusania nie su korektni Nemci, vracaju im to rovnakou intenzitou. A niektore ich dedinske maniere vobec nezaostavaju za tymi slovenskymi)

@vroni, aj my sme byvali v mnichove, ja som prisla za manzelom v 1999, hned po statniciach, mam ukoncenu geografiu-kartografiu na uk, manzel elektrinu na fei stu, tiez nie ucitelsky smer, napriek tomu, mi titul neuznali...nemecky som nehovorila, tak som chodila na GI a porobila si certifikaty, mam KDS, manzel hovoril plynulo po nemecky uz davno pred prichodom do de, to s tymi prekladmi bolo tak, manzel robil pre kamosov "preklsladatela"...ked prisiel manzel musel sa podrobit kompletnej lekarskej prehliadke, aby ho vobec boli ochotni poistit, stalo nas to vtedy okolo 500 DM...ja som mala prechodne obdobie...nemohla som ist 6 m k zubarovi, 12m som nemohla otehotniet, prva gyn.prehliadka najskor po 3 m...atd...viem, ze nieco tam bolo aj na socialnom...uz ale neviem presne, co...keby som polistovala v papieroch, tak by som to nasla...vsade sa k nam spravali hrozne, si pamatam, ze bol obrovsky problem zaloit si ucet, chceli pracovnu zmluvu, aby videli, ci manzel zaraba, nik nam ako cudzincom nechcel prenajat byt, tak to firma riesila zmluvou na seba...aj tak sme museli dat dvojnasobok depozitu ako bezne pytal majitel.. ked sa skoncila prva zelena karta tak sa manzelovi smiala ta zenska do ksichtu s tym, ze mu ju nikdy nepredlzi...a vyhodila ho z kancelarie, musela tovnakoniec vsetko vybavovat firma...ked nam nechceli dat prac.a pobytove povolenie po vstupe do eu, tak manzel pisal na ministerstvo a riesilo sa to cez nich...potom dostal ospravedlnujuci list, ale stalo nas to opat nervy, ked sa nam narodil syn, tak mu odmietli dat nemecke obcianstvo, hoci podmienky, 8 rokov, sme splnali...atd...nechapem ako si vobec dostala v tom case pracovne viza, pretoze praca sa v tom case vybavovala pred vstupom do de az potom clovek isiel aj zo zmluvou na ambasadu tu v ba, so zmluvou, vyskou platu, zdravotnymi vysetreniami na sk atd..a az potom clovek dostal prac.povolenie...

@erikavesela Zial velmi sa mylis. Ziadna "nova doba". Som v DE 20!!!!! rokov. Nijaka dohodnuta robota, nijaky manzel/priatel, nijaka pomoc (ani predtym, ani v tom case, ani neskor, ani teraz), 1000 DM vo vrecku. Vsetko som si vybehala, vybavila, "vypapulovala", dokonca casto aj vyklebetila (ano s tymi "odpornymi" nemeckymi "nadutymi" uradnickami) sama, bez nejake egal akej pomoci. VZDY a VSADE len SAMA.

Takto ti poviem, podobne ako @vroni napisala. Ona to presne vystihla. Vela Slovakov ale aj inych cudzincov (ano aj v tej dobe, teraz je to este horsie) pride do cudzej krajiny a pozaduje (ci uz priamo alebo nepriamo) aby bolo len a len po nich. Po prve, treba sa tak trosku prisposobit. Aka ty budes k ludom, ako sa budes prezentovat, jednat, spravat, ale aj tvarit, taki budu aj ini ludia k tebe. Ak si tu "nabehla" s tou naladou, ktoru prezentujes tu v tejto diskusii, tak sa ani necudujem, ze bol niekto k tebe odporni.
A este ti poviem, najhorsie su manzelky muzov, ktore s nimi niekte do zahranicia prisli ako "privesok" (sorry za vyraz). Mam vlastnu skusenost ako manzelka muza, ktory bol/je vyslany do zahranicia (dalsieho zahranicia, nie DE) firmou na dlhu dobu. Zijeme takto od 2014 v diametralne odlisnej krajine ako su staty v Europe a je to niekedy o drzku. ALe aby som sa ja takto spravala ako ty, to nehrozi.

Co sa este DE tyka. Podobne ako vroni pise, je to tak, vzdy bolo a vzdy aj bude, a nie len v DE, cudzinci budu domacemu obyvatelstvu vzdy trnom v oku.
Problem vidim ale aj casto, a ano aj tu v nasej DE skupine, narodnosti sa vo svete zgrupuju. Nevravim, ze je to uplne zle. Ale, a hlavne v terajsej dobe, Slovaci si nevedia (cest vynimkam) nic vybavit bez pomoci. Stale sa niekto vypytuje na Slovakov v blizkom okoli, na sk/cz lekarov, dokonca tu uz bol aj ck/cz autoservis???? No poviem ti, totalna neschopnost.

Ja som za 20 rokov nepytala pomoc od ziadneho Slovaka. Za prvych 10 rokov v DE som ziadnych Slovakov/Cechov nevyhladavala a ani sa nepriatelila. Spoznala som na Uni dve baby, to bolo ale asi tak aj vsetko. Ostalo to pri spoznani a videni sa na UNI. NIc viac a nic menej.
Az neskor, tu cez kona, som spoznala niekolko ale len s 2vomi mam aj osobny kontakt a staci to uplne. A kedze kazda byva o 300 a 400 km od nas, je to sice priatelske ale nepravidelne. A staci.

Tretim rokom sme v Saudskej Arabii. Tam je more SLovakov a Cechov. Mame ich dokonca par aj v nasom Triatlonovom klube. Ale mne fakt staci to, ze tam su. Netreba mi nejaky blizsi kontakt.

Tiez ten priatelsky pristup, ci uz na uradoch alebo celkovo na verejnosti zalezi aj, ano od ovladania jazyka. Normalny Nemec nevyzaduje aby cudzinec sprechoval ako rodeny Nemec, jemu staci, ked vidi, ze ten dotycny sa snazi a uz sa nejak dorozumeju. NIKDY za celych 20 rokov som sa nestretla s tym, co opisujes ty.
JA som sice nemecky Muttersprachler ale sama robim na urade (nie hocijakom, je to dost vysoky level) a za 12 rokov som sa stretla so vselicim. Ked mi niekto s velkou hubou nabehol do Büro, trieskal dverami, hodil papiere na stol a rozdrapoval sa, uz som ho aj freundlich vypoklonkovala pred dvere.

Tiez, ako pises, "urcite si bola inde...", to nie je zaruka priatelskosti. Bavoraci su Napr. velmi mili, priatelski, napomocni. Neviem, co si ty osobne za sortu, ale si velmi negativne nastavena.
Ja som celych 20 rokov v Bavorsku (predtym este necele dva roky v NRW, ale to do mojej DE ery ani neratam), dlhe roky priamo v Mnichove, teraz trochu mimo (ale stale dochadzam do officu v Mnichove) koli detom a viacej pokoja a miesta. Dom sme postavili v uplne ale uplne takmer zapadnutej bavorskej dedine, kde naratas cudzincov na prstoch jednej ruky. A NIKDY a NIKDE sa na mna ci deti nikto krivo nepozrel alebo nieco nepekne povedal o priatelskosti a nezistnej pomoci ani nehovorim. Mame jedinych priamych susedov a suseda sa sama od seba ponukla, ze ked budeme v Saudi postara sa nam o dom. Nikdy nic za to nechcela.

Ako vravim, asi by si si mala sama so sebou "prekonzultovat" tvoje vystupovanie a tvoj pristup k okoliu. Ale kedze ste uz zase na SK, tam menit nic nemusis. Slovak susedovi vsetko zavidi, dokonca, ako posledne roky pocuvam taky Spruch, ze "zavidi aj tu rakovinu".
Staci citat tu na MK.

@erikavesela Nechapem, co ste vy tam mali za vybavovacky. Prve Girokonto v banke som si vybavila v 1996 bez problemov. Ziadny trvaly prijm nik odomna nevyzadoval, akurat len potvrdenie o prihlaseni k pobytu z EMA a moj pas. Tot vsjo.

Robotu som si nasla sama. Arbeitgeber mi len povedal, on pospuse vsetko, len si musism vsetko vybavit sma. Tak som behala po uradoch: Milion formularov Arbeitsamt, Ausländerbehörde atd.

Studium na UNi tiez bez problemov. Vzdelanie, ktore som mala ukoncene ale aj rozrobene na SK mi uznala bez problemov Zeugnissanerkennungstelle v Mnichove. Dokonca dnes je to s uznavanim tazsie ako vtedy.

Jedine, aj ako Muttersprachler, som musela robit skusky z nemciny.

Vstup SK do EU este neznamenal, ze bude vsetko lahsie. Praveze s robotou to bolo tazsie. Bolo tam tych 7 rokov a totalny chaos. Poslala som Bewerbung (mimochodom moje jedine) a tiez to nebolo jednoduche aj ked som dostala Zusage. Ta prekliata prechodna doba a tiez jeden blby zakon. Ale ked sa chce, da sa vsetko. A v robote som uz 12 rokov a postupila na kariernom rebricku dokonca aj pocas materskej.

A inak s tou ambasadou v BA. Kto vedel, ten vedel. Roboty ich nezaujimala. Stacilo, ze si mala z DE lajster k pobytu, popr. turisticke viza na 3 mesiace ti vydali bez problemov.

Ono je vzdy, a nie len v DE, tazsie nieco povyabavovat, ked ta niekde posle firma. Je to paradox ale je to tak. A hlavne, ked ide rodina ko "privesok". Mam to vyskusane v saudi, ale to je ina kapitola.

@henikav Čítala som toto je to čo my nemáme. Jazyk vieme aj sa učíme stále a máme špecializáciu výbornú. Len nie pre Slovensko. Práve preto.