Zvládanie straty blízkej osoby: Ako sa vyrovnať?
Chcela by som poziadat vas,ktore ste prisli o niekoho velmi blizkeho, ci by ste mohli zdielat vasu skusenost. Tie,ktore si tym nepresli,si to nedokazu predstavit... Ako vam vasa milovana osoba odisla a ako ste to prezivali? Mamka mi umrela z minuty na minutu bez varovania, je to pre nas neuveritelny šok,ked sa nestihnete rozlucit a prijat to,ze telo zlyhava.. zamyslam sa,ze ak by bola dlho chora,stihli by sme si povedat co sme chceli a skusit bojovat..no na druhej strane,neviem si predstavit dlho sa prizerat na jej trapenie az do stadia, ked by som si jej odchod priala.. Je to velmi bolestiva tema viem.. preto vopred dakujem vsetkym,co prezili skusenost a rozhodnu sa zdielat...
Stručné zhrnutie
- Nečakaná náhla smrť blízkej osoby spôsobuje výrazný šok a dlhodobú intenzívnu bolesť pre pozostalých.
- Pri dlhom ochorení rodiny často využívajú paliatívnu starostlivosť a hospic; v diskusii sa konkrétne spomínali morfium a domáci kyslíkový prístroj na zmiernenie bolesti a dýchacích ťažkostí.
- V diskusii sa viedla ostro kontrastná debata o tom, či je „lepšia“ rýchla bezbolestná smrť (nazývaná „požehnaná smrť“) alebo postupné umieranie, a bola spomenutá téma eutanázie spolu s dokumentom BBC "How to Die: Simon’s Choice".
Q: Ako sa vyrovnať s náhlou stratou blízkej osoby?
A: Viacerí diskutujúci uviedli, že čas pomohol spracovať šok; praktické stratégie zmienili spomienky, hovorenie o zosnulom a hľadanie sociálnej opory.
Q: Aké medikamenty a pomôcky sa používajú na zmiernenie utrpenia pri dlhom ochorení?
A: V diskusii boli menované morfium ako analgetikum a domáci kyslíkový prístroj na podporu dýchania; paliatívnu starostlivosť poskytujú hospice.
Q: Čo je idiopatická pľúcna fibróza a aká je prognóza?
A: Diskutujúca uviedla diagnózu "idiopatická pľúcna fibroza", poznamenala, že na Slovensku ju má približne 200 ľudí a že ide o nevyliečiteľné ochorenie s odhadovanou dĺžkou života cca 5–7 rokov od stanovenia diagnózy.
Q: Pomôže rozlúčka, ak sa človek umierať postupne?
A: Niektorí v diskusii opisovali, že možnosť rozlúčky a povedať si, čo je potrebné, zlepšila prežívanie smútku; iní uviedli, že ani rozlúčka úplne nezbaví bolesti po strate.
Q: Kde hľadať informácie o eutanázii a konci života?
A: V diskusii bol spomenutý dokument BBC "How to Die: Simon’s Choice" ako zdroj na tému eutanázie; samotná eutanázia bola predmetom rozdielnych názorov medzi diskutujúcimi.
Q: Čo môže rodina očakávať pri zhoršení stavu v nemocnici alebo doma?
A: V príspevkoch sa spomínalo volanie záchranky pri náhlych stavoch, hospitalizácia a následný presun do hospice v prípade dlhého zhoršenia, a použitie infúzií či analgetík na zmiernenie stavu.
Závery z diskusie
Zhoda
- Smrť blízkej osoby silno zasiahne pozostalých bez ohľadu na to, či bola náhla alebo dlhodobá.
- Paliatívna starostlivosť a hospic sa v diskusii spomínali ako dostupné spôsoby zmiernenia utrpenia.
- Čas a spomienky pomáhajú mnohým pozostalým pri spracovaní smútku.
Sporné názory
- Niektorí považujú za „lepšiu“ rýchlu bezbolestnú smrť (tzv. požehnaná smrť), zatiaľ čo iní by radšej mali možnosť žiť dlhšie, aj keby to znamenalo dlhšie utrpenie a možnosť rozlúčky.
- V diskusii sa objavila podpora eutanázie ako riešenia pre netrpezlivé zmiernenie utrpenia a zároveň odmietanie eutanázie z etických alebo citových dôvodov.
Otvorené otázky
- Je morálne a prakticky lepšie uprednostniť rýchlu bezbolestnú smrť pred dlhým ochorením s možnosťou rozlúčky?
- Ako systémovo zabezpečiť kvalitnú paliatívnu starostlivosť (morfium, domáci kyslíkový prístroj, hospic) dostupnú pre všetkých pacientov, ktorí ju potrebujú?
Spomenuté značky a firmy
BBC, hospic, nemocnica, záchranka, Hagoch
Spomenuté produkty a metódy
morfium, kyslíkový prístroj, idiopatická pľúcna fibroza, eutanázia, How to Die: Simon’s Choice, aed, infúzia, vypaľovanie obrazu do dreva, paliatívna starostlivosť
Miesta a osoby
Slovensko, Hagoch, Marilyn Monroe, Simon
Prišla som o otca . November zistenie že má po tele metastázy,. Trávili sme posledné Vianoce spoločne všetci . Marec už nechodil vôbec autom ku koncu apríla už neprešiel ledva pár krokov a v máji to bolo behom pár dní zhrozený stav na toľko že sme volali záchranku už nám bolo jasné čo bude . Neviem čo je lepšie a čo horšie či prísť o milujúcu osobu z ničoho nič a trápiť sa že zomrel alebo čakať pol roka že sa kráti čas . Vidieť ako sa trápi , má bolesti , uzavretý do seba neskôr sám spánok . Jediné čo neľutujem že som sa s ním dokázala rozlúčiť ešte v záchranke aj keď už nedokázal povedať ani slovo ale pustil slzu vnímal že som mu povedala čo pre mňa všetko znamenal v mojom živote. Už je tomu rok a pol a tá bolesť že tu nieje stále pretrváva . Neviem akú smrť by som chcela ja no ale isto nie takú kde nedokážem už komunikovať s deťmi a žiť ako žijúca mŕtvola . Jedno však viem chcem tu byť kým sú deti malé a chcem sa dočkať svadby dcér , či vnúčat byť tu pre nich čo najdlhšie to ide aj keď sa môžu stať samozrejme okolností ktorým nezabranime
Ja už som momentálne vyše 2 rokov na rodičovskej 🙂takže nepracujem, no keď som pracovala, tak no neviem, brala som to tak, že keď ten človek umiera dlho trapi sa, tak snaží sa mu človek pomôcť. Uľaviť od bolesti, podať lieky, infuziu,rada som sa s nimi rozprávala, keď ešte vnímali svet. Podať pohár vody, alebo aspoň ovlažiť pery, keď už nepil, otočiť ho do lepšej polohy, aby sa mu lepšie ležalo, menej ho to bolelo...Asi to musíš brať ako poslanie, nie ako prácu ...Asi mi pomáhalo, že som videla, že mu to, čo som práve v tej chvíli urobila dosť pomohlo a uľavilo sa mu...a keď už ten človek umrel, tak už mu bolo verím iba dobre 🙂
Mne mama zomrela pred mesiacom, ale bola chorá,čiže sme s tým museli rátať. Od diagnózy s nami pobudla ešte rok aj štvrť, v psychicky veľmi dobre naladenej vlne. U nej to začalo ísť dolu vodou na zač.oktobra. 2 týždne bola v nemocnici,ostala tam imobilna, vyšetrenia ukázali,že už jej niet pomoci. Prepustili ju domov a do 2 týždňov zomrela. Avšak zomrela pekne v spánku a hlavne bez bolesti. Tak si to želala. Pre mňa najhoršie bolo skôr to,ako hovorila,že tú "sviňu " porazí a ešte nám ukáže. A ja som vedela,že to tak nebude 😪
Moja babka kedysi vedela povedať,že "ale takú smrť si musí človek aj zaslúžiť,aby zaspal a viac sa nezobudil". A odkedy som pracoval v zdravotníctve a videl som,ako niektorí nedokážu zomrieť a 10 rokov sa trápia,tak tomu aj čím ďalej viac verím.
Babka odisla tiez z minuty na minutu. Odchadzala od nas z oslavy a mala autonehodu. Teta vtedy povedala, ze sice to nechapeme teraz ale “budme radi”. Jej mam zomrela po velmi dlhej a tazkej chorobe a hovorila ze uz vtedy sa sama modlila za nu aby zomrela a ulavilo sa jej. Pomohol len cas. Teraz mam stale krasne spomienky na zdravu krasnu (bola fakt kocka) babku. Tak ako aj na Marilyn Monroe🙂
Pripomenuli ste mi silny dokument BBC "How to Die: Simon’s Choice", o vzdy silnom chlapikovi ktory sa kvoli chorobe rozhodne pre eutanaziu. Ja som za, ale je to tazka tema...
(dokument som mal "pozicany" z torrentov , neviem kde inde sa da najst)
Moja teta zomrela nahle ako 40rocna. Lahla si vecer spat a uz nevstala. Vrodena srdcova chyba o ktorej ani nevedela. Bol to pre celu rodinu neuveritelny sok, mala este neplnolete deti. Urcite by si ona sama priala tu este zostat a byt tu pre deti. Myslim ze keby sa ona mohla rozhodnut, radsej by si vybrala chorobu len aby tu s detmi bola o kusok dlhsie. Asi ked je clovek starsi, ma uz dospele deti tak mozno sa na to inak pozera a radsej by mal lahsiu aj ked necakanu smrt.
Babka zomierala mesiace, ku koncu uz o sebe ani nevedela. Bola som pri nej a hovorila som jej “babi, neboj, stretnes tam tetu (jej dceru), budete konecne zase spolu” A ona na mna pozerala prazdnymi ocami a skotulala sa jej po lici slza. Viem, ze tam kdesi vnutri bola a rozumela mi. O par dni zomrela.
@anonym_autor Rýchlu a ľahkú smrť si musí človek zaslúžiť ...moja babička vraveli...
@anonym_autor najhoršie ked ti zabiju vliveka v nemocnici a neurobis nic pretoze dufit sa s nemocnicu nemas sancu
@anonym_autor bola som nedávno na operácii,bála som sa pretože doma male bábätko a dve staršie deti :( strašne som sa bála ze keby som tu není co by boli s nimi ake by to mal muz ťažké chodiť do práce aby boli peniaze a starať sa a nahrádzať aj maminu.Predsa len zena obriadi deti domácnosť s lepším citom....Prišiel den O ....zobrali ma na sálu a ani neviem ako nepamätám si nic len počítanie jeden dva tri a uz nic ....takže ak by som zomrela nic by ma nebolelo nic by som nepamatala,len moji blízky by boli smutný. Maminu v zivite nenahradí nikto ostane po nej prázdno...preto jej povedz všetko co potrebuješ aspoň pri rozlúčke. My sme mali v rodine umierajuceho človeka a vlieklo sa to trápenie dlho mal bolesti nie je to o nic ľahšie
@kaktusik007 tú poslednú vetu nemyslíš dúfam vážne🙄