Na Slovensku by deti mali mať slovenské mená

Výkrik do tmy... Táto téma je očividne založená len z nudy a tým že na ňu reagujeme sa len podporuje "anonymná" nevraživosť na internete.

@zuzitko74 presne tak. Za 20 rokov to bude bezne. Človek si zvykne aj na tie divne zdrobneniny.

@vevesh, áno, Cucana je skvost 🤣🤣🤣 Inak lein na zdrobnovanie používajú, hlavne ak niečo chcú alebo máš cez 80. Formy ako Hannilein, Lenilein, Seppilein sa občas vyskytnú...

@sheila72 je to len tema o menách. Ja len nemam rada v diskusii ked niekto poukazuje na niekoho ze nieco nevie alebo mal by vediet Ved napisem svoj zážitok, pribeh, nazor , popripade vysvetlim ale nedotykam sa osoby.

@vroni obcas ano. Je to asi aj skor o mentalite

@vroni presne toto myslim tie ustipacne komentare, nevies o mne nic a budes mi hovoriť co nemam robit. Prajem ti vsetko dobre do zivota, hlavne vediet sa uvolnit a nesudit a nekazat ludom co radsej nemaju robit. Hlavne ludom ,ktorych nepoznas a nevies 🙂 mozeme zalozit novi temu a vysvetľovať dopodrobna nemecku gramatiku .

@vroni to o čom ti píšeš to su Spitznamen, Kosenamen ja pisem o zdrobneninach (Verniedlichung) co sa naozaj v Deutschi nepouziva alebo naozaj len zriedkavo . Pauli , Micha, Michi , Dori su u nas na zapade Spitznamen.

@marilora, moje nervy, ty si fakt kus vztahovacnej a protivnej ženskej. Nič ustipacne som ti nenapísala a ani ti nehovorím, čo máš a čo nemáš robiť. Vtipkovala som na konto tvojej nie celkom korektnej informácie. Ľudí na vysvetľovanie gramatiky mam dosť, latentne agresívne nicky k mojej záujmovej skupine rozhodne nepatria.

@marilora moje deti maju zahranicne mena a na sk baby zdrobnuju z us, chlapca nezdrobnuju, lebo sa neda 😀 je to prirodzene v slovencine, nech je meno akehokolvek povodu, slovak chce pri detoch zdrobnovat mena a slovencina je natolko ohybna ze v 99% sa zdrobnenina da dat. V zahranici tuto tendenciu vobec nemaju a v praxi nepouzivaju (aj ked to jazyk ako taky vo vacsine dovoluje).

@vroni u nas vobec vobec ziadne lein/chen a neviem co, ani pri starych damach. V skolke pri detoch si dost potrpia na menach a neskracovani ci nezdrobnovani (lebo pri multi kulti milione mien a nevies, co to znamena v druhom jazyku, tak davaju na to bacha) .V belgicku vo flamstine zdrobnovali o 106 pri osloveniach. Tu v nemecku si akurat Schatzi/Mausi atd, ked uz musi byt. Inac mam znamu, ktora ma aj po 20 rokoch nazve Florika, lebo nedokaze povedat Veronika🙈🙉🙊🙈

@vroni 🙂 ukazujes prave len svoj charakter

@vevesh presne si to vystihla

@vevesh, som nevedela, že si menovkyna. Ja mam skúsenosť takú, že na severe sa nezdrobnovalo. Fakt to musel byť blízky vzťah, aby miestni použili inú formu než oficiálnu. Bavoraci boli podstatne lezernejsi, hlavne bežné nemecke mena ohybali úplne automaticky. Zase nie "auf Teufel kommt raus" ako Slováci, takého Kevina nechávali Kevinom za každých okolností, ale Andreas, Josef ci Helena mali smolu. V Rakúsku už cítit slovansku blízkosť, ti ta nazvu, ako im huba narástla (mam na mysli zdrobneniny a nie vulgarizmy), mne je fuk, že som automaticky vroni, ale môj muž nenávidí, ak ho oslovujú zdrobneninami a veru musí "bojovať" za svoje meno často (je Josef). Takže ten regionálny kolorit tam veru je a dofarbuje.

@vroni zila som 20 rokov v bavorsku a teda nezdrobnovali vobec- niekde pri ceskych hraniciach ano, ale to zvacsa boli sudetski nemci - viac cesi ako nemci a tiez mena ze Anita, Josef(ph), Bedrich/Friedrich, to slo. A teraz na severe ani nie je co zdrobnovat😄😄 to mam problem tie severske mena vyslovit a jazyk si nedolamat, kedze su viac danske ako nemecke. A ze germansky jazyk pfffff....

@vevesh, 🤣🤣🤣 mne sa zase tie severské mena páčili. Ale fakt je, že s takou Sünje toho veľa nebarobis. Ani v nemčine 🤣🤣🤣 Ja som bola v Mníchove. A tam to veru frcalo: Dani, Clausi, Seppi, Resi.... Kolegyňa z Berlína dlho predychavala, že je pre každého Lori namiesto Eleonore. Ale menej ako ten chudák Jan, ktorého sa stále pýtali, čo to má za meno (napodiv, z neho Hansa robiť nechceli, to im už nepasovalo)

A teba čo do toho kto dá aké meno dieťaťu? Ty schomolenina inteligentná.

Ešte mi nedá napísať že slovenčina je krásna práve v tom, že slová majú toľko tvarov. V slovenčine vieme povedať o mame že je mama, ale aj matka, mater, mať, mamička, maminka (čechizmus), mamičenka, mamuľka, mamulienka, mamka - možno som na niečo zabudla. A je krásne že Zuzanu môžu volať Zuzka, Zuzička, Zuzuľka, Žužu, Zuza, Zuzi, Zuzisko, Zuzanisko, Máriu Mária, Majka, Ria, Maruška, Marienka, Maryška, Mara, Marka. Poznám Martiny ktoré volám Maťa, Maťka, Martinka, a ktorým hovorím Tina, Tinka, Tinuška. A tu sa nám skoro celú diskusiu podsúva že "správne je to iba tak ako je dieťa krstené" lebo tak "je to v zahraničí".
Mne sa páči tak ako je to na Slovensku zvykom, keď viem meno citovo podfarbiť s tým, že rešpektujem čo sa danému človeku páči/nepáči a na čo je zvyknutý. Sú Kataríny ktoré znesú meno Kačena/Kačka/Kačenka, Kaťa/Katruška/Katrena a sú také ktoré volám iba Katka alebo Ketrin. A keď sa niekomu páči volať Markusa Markusko, Markusenko, Markusík, Markusisko, Markuš - nech, je to jeho vec.
Slovenčina je jednoducho úžasná v tom, ako vie absorbovať a prispôsobiť si aj cudzie slová / názvy a ako vie vyjadriť veci - viem povedať dom, domček, domčúrik, domisko, keď k tomu pridám malý tak začnem malým domom a skončím malililinkým domčúrikom - porovnajte si to s angličtinou alebo nemčinou kto ich ovládate (angličtinu viem, nemčinu neviem).
Takže buďme radi že máme taký krásny a ohybný jazyk a pripomínam že už Hviezdoslav vo svojej básni vystihol ľudí ktorým slovenčina je rečou do ktorej "hriech je haliť pomysly" a sám priznáva že takým bol - ale "dobrá matka ho privolala" a "jak reč tá matky nebola by sladká, nie šatou vhodnou veľkým pomyslom?", veď reč mojej matky " je krasota, je milota, je rozkoš, láska svätá" .
Dievčatá, je čas znova si prečítať "Mňa kedys zvádzal svet mi hovoriac" - naschvál, prečítajte si to nahlas 🙂: https://zlatyfond.sme.sk/dielo/202/Orszagh-Hvie...
Myslím, že je aj na nás, matkách aby sme naším deťom sprostredkovali krásu našej reči - aby sme im vyberali, čítali a kupovali AJ krásne slovenské knihy s úžasnými veršami (Podjavorinská, Hevier, Rúfus) a úžasnou slovenčinou aby raz sami rozoznali zúfalo zlú knihu a hudobný text na rozdiel od krásneho a myšlienkovo bohatého hudobného textu alebo dobrej knihy resp. dobrého prekladu knihy. Tým nechcem povedať že nemajú vedieť cudzie jazyky....veď koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom.

Diky radšej ruské Nina ako mam byť Panenka Maria